Sobota 14. december 2019

extra plus

September 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Širokorozchodná opäť v kurze

Najväčší transkontinentálny megaprojekt 21. storočia dostáva jasnejšie kontúry

Erika Lehotszká

Komisia viedenskej spoločnosti Breitspur Planungsgesellschaft, ktorú spoločne riadia železničné spoločnosti Ruska, Ukrajiny, Slovenska a Rakúska vybrala na základe tendra konzorcium, ktoré vypracuje štúdiu realizovateľnosti širokorozchodnej železnice z Košíc do Viedne.

Vypracovaním štúdie bolo poverené víťazné konzorcium Bernard - Valbek - Obermayer, podľa odborníkov za prekvapujúco nízku cenu 6 miliónov eur.

Tým sa projekt širokorozchodnej trate, ktorá má viesť v dĺžke osemtisíc kilometrov z Číny naprieč ázijským kontinentom až do stredu Európy, dostáva do etapy konkrétneho posudzovania celej škály dokumentov: od vplyvov na životné prostredie, cez stavebný zámer a súbor technickej dokumentácie až po umiestnenie nákladného terminálu v regióne Viedeň - Bratislava.

Pre Slovensko je ekonomicky výhodné plánované umiestnenie nákladného terminálu v priemyselnom parku Kittsee, teda na slovensko-rakúskej hranici, prípadne v Parndorfe zhruba na polceste medzi Bratislavou a Viedňou.

Samozrejme, takáto strategicko-geopolitická lokalizácia konečného terminálu by bola prijateľná pre obe strany, pre Slovensko i Rakúsko.

Ekonomický efekt projektu
Šéf Ruských železníc Vladimír Jakunin predpokladá, že po definitívnom rozhodnutí o realizácii projektu bude potrebný rok na začatie výstavby, ktorá by mala trvať tri roky.

Projekt podľa neho počíta s niekoľkými terminálmi, pričom minimálne dva z nich musia byť na území Slovenska.

Tento strategický megaprojekt podľa dávnejších prepočtov nášho Výskumného a vývojového ústavu železníc trvalo zamestná na prevádzke úseku Košice - Bratislava a v prekládkových termináloch 11-tisíc ľudí.

K tomu treba uviesť, že to nebude len efekt z prevádzky trate a obsluhy terminálov, ale aj efekt z pozitívneho vývoja nových priemyselných odvetví a účasti slovenských firiem na nadväzujúcich spoločných projektoch v Rusku, Kazachstane a Číne.

Podľa ekonóma Petra Staneka z Ekonomického ústavu SAV by širokorozchodná trať ovplyvnila rast domácej ekonomiky o 1 až 1,5 percenta.

Jej vybudovanie  by podľa predbežných prepočtov malo stáť šesť miliárd eur a návratnosť investícií by mala byť 15 rokov od dokončenia stavby.

Ideológiou obťažkaná politika opozície
Napriek tomu, že ekonomický prínos a mimoriadny dosah na zamestnanosť ľudí v regiónoch na východe a juhu Slovenska, jasne hovoria o výhodnosti projektu, slovenská politická opozícia stále zastáva k nemu rozporuplné stanoviská, ktoré sa dnes javia ako prekonané ideologické relikty z čias vlády Ivety Radičovej.

Bola to politicky motivovaná snaha zamedziť, aby z prípadného projektu transkontinentálnej železnice profitovalo Rusko a politicky Robert Fico, ktorý medzi prvými rokoval o podmienkach výstavby s Vladimirom Putinom.

Zaujímavé je, že Rakúsko nikdy nemalo voči projektu širokorozchodnej trate politické predsudky a od začiatku sa k ruskej iniciatíve postavilo kladne.

Pravdaže, situáciu dnes komplikujú vzťahy Ukrajiny s Ruskom a ozbrojený konflikt na východe susednej, ekonomicky vyčerpanej krajiny.

Ak sa však pozrieme na perspektívu tohto strategicky dôležitého projektu, bolo by, podľa názoru ministra Jána Počiatka, veľmi nelogické zo strany Ukrajiny nepokračovať v ňom.

Dnes sú mnohé pochybnosti zažehnané a  argumenty opozície, že vinou širokorozchodnej príde Slovenská republika na prekladisku v Čiernej nad Tisou o stovky pracovných miest sú smiešne, vzhľadom na neporovnateľné benefity plynúce z výstavby a prevádzky trate.

Úzkoprsá, ideológiou obťažkaná politika, akú presadzovala predchádzajúca pravicová vláda, nebola perspektívnou cestou pre štát ani pre ľudí.

Aj neveľká krajina, akou je Slovensko, musí projektovať svoju budúcnosť a jej politické elity musia myslieť na to, čo zanecháme nasledujúcim generáciám. Našťastie, súčasná politická garnitúra v otázke projektu širokorozchodnej myslí pragmaticky.