Piatok 13. december 2019

extra plus

November 2014

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Foto: TASR/Martin BaumannFoto: TASR/Martin Baumann

Trpký koniec mediálnych smetiarov

Novinári zo SME uverili vo vlastnú výnimočnosť a nadradenosť nad celou slovenskou spoločnosťou

Eva Zelenayová

Aký je rozdiel medzi veľkopodnikateľom Jozefom Majským a šéfom Penty Jaroslavom Haščákom? Iste, rozdielov je veľa, Haščák píše úspešný príbeh biznismena, kým Majský roky čaká na rozhodnutie súdu. Vo väzbe i na slobode. Majský stál pri vzniku SME, Haščák doň vstupuje v týchto dňoch.

Vznik SME bol poznačený hystériou, aká nemá obdobu v dejinách tlače na Slovensku. 

Ale nie preto, že doň vstupoval súkromný kapitál. Ale preto, že novinári zo SME uverili vo vlastnú výnimočnosť a nadradenosť nad celou slovenskou spoločnosťou.

Pritom si vôbec nevšimli, že ich ktosi vedie ako bábky na špagáte. Nezbadali sa ani v roku 2006, keď vtedajší šéfredaktor Martin Šimečka opúšťal redakciu s vysvetlením, že vláda (konkrétne Ivan Mikloš) zasahuje do obsahu novín.

Bez etického štandardu
Redaktorka časopisu Týždeň Eva Čobejová napísala, že „vďaka kauze Gorila vieme, že v Pente majú nízko nastavený štandard v biznis etike a ich predstavy o spoločenskej zodpovednosti boli alebo sú zvláštne". 

Podarené, najmä po zverejnení informácie, že Penta a Haščák dlho a výdatne finančne podporovali Týždeň. A predovšetkým, aký etický štandard malo podnikanie Majského?

Ten založené firmy zaťažoval dlžobami, zakladal ďalšie, prípadne ich zlučoval, dlžoby i zisk prelieval, a keď nastala vhodná chvíľa, „firemného mutanta vypchatého dlžobami podhodil likvidátorom..." (Slovenská REPUBLIKA, 16. 6. 1999). 

Aký mediálny suterén to založili zakladatelia SME? Čo spôsobili za vyše dvadsať rokov na mediálnom trhu?

Na zmenu režimu v roku 1989 nadväzoval transformačný proces, ktorý neobišiel ani médiá. Ich privatizácia či vznik nových vyžadovali veľké finančné investície. 

A tak ako do privatizácie hospodárstva vstupoval zahraničný kapitál najmä z Nemecka, rovnako médiá ovládli predovšetkým nemecké mediálne domy.

Privatizácia je na konci, nabalení odchádzajú zahraniční investori i zahraniční vlastníci médií. Na mediálnej scéne sa objavila domáca finančná skupina Penta.

Likvidácia plurality
Zmena vlastníckych vzťahov na začiatku 90. rokov v Smene nadobudla búrlivý a výsostne politický charakter. Štátom vlastnený denník po nástupe Karola Ježíka do funkcie šéfredaktora začal rapídne meniť charakter novín.

Komentáre Róberta Kotiana a Mariána Bednára odrádzali národne orientovaných čitateľov a denník ich postupne strácal. (V súčasnosti Kotian zastáva post dramaturga relácie Z prvej ruky vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase.

 Keď sa náklad vydania znížil o desiatky tisíc výtlačkov, rezort školstva sa rozhodol vymeniť šéfredaktora. A to bol moment, ktorý využila istá záujmová skupina na čele s Alexejom Fulmekom, aby zorganizovali ulúpenie Smeny.

Fulmek chodil po oddeleniach a vysvetľoval redaktorom, že Smena nebude týždeň vychádzať a tým skončí a potom vyjde už pod novým vlastníkom. 

Zámer takmer vyšiel, ibaže štyria novinári v deň D prišli do redakcie a noviny vyšli. Smena teda nepadla, Fulmek a spol. museli založiť nový denník. Spočiatku SME na pondelok...

Začiatky SME sprevádzala agresívna kampaň proti Smene a vtedajšiemu politickému vedeniu štátu. 

Premiér Vladimír Mečiar sa stal podľa amerického Výboru na ochranu novinárov jedným z desiatich najväčších nepriateľov slobody slova vo svete, hoci v tom čase už väčšinu tlačených médií na Slovensku vlastnili cudzí vydavatelia.

Alebo práve preto? Prekážal, lebo nechcel privatizovať strategické podniky? Fulmekov Petit Press pokračoval v monopolizácii tlače tak, že v roku 2001 na sneme Slovenského syndikátu novinárov (SSN) v správe odznelo, že postup spoločnosti Petit Press v roku 2000 pri zlučovaní regionálnych novín pod hlavičku Korzár vyvolalo masívne prepúšťanie z práce a vznik neprehľadných pomerov v niektorých redakciách.

Krajská organizácia SSN v Trnave napríklad doslova uviedla, že „sú opodstatnené obavy, že tí šťastnejší, ktorí o zamestnanie (zatiaľ) neprišli, s najväčšou pravdepodobnosťou za svoje postavenie neraz platia neslobodou prejavu a novinárskym svedomím". 

Keďže aj Slovenský syndikát novinárov ovládali ľudia blízki Petit Pressu (predseda Ján Füle bol od vzniku SME šéfom komentátorov a reportérov, neskôr si na pôde syndikátu založil súkromnú vysokú školu, ktorej je riaditeľom), stavovská organizácia sa problémom nezaoberala.

Išlo predsa o vytvorenie podľa možnosti jedinej celoslovenskej siete regionálnych denníkov a týždenníkov. Takto to zdôvodnil Fulmek, ktorého praktiky viedli k likvidácii plurality tlačených médií na Slovensku.

Televízna „deratizácia"
Slovenské vlády nepodnikli nijaké kroky k štandardizácii mediálneho prostredia, ktoré si veľmi agresívnym spôsobom strážili novinári slúžiaci cudzím mediálnym domom. 

Neprechádzal nijaký návrh tlačového zákona a dokonca Peter Schutz, dlhoročný komentátor SME v jednej televíznej diskusnej relácii vyhlásil, že oni nepotrebujú nijaký zákon.

Roky tento moloch novinárov, v spolupráci s mimovládnymi organizáciami platenými najmä finančným špekulantom Sorosom, atakovali akýkoľvek pokus schváliť tlačový zákon. A verejnosť bola zavádzaná informáciami o útokoch na slobodu slova...

Sloboda slova však bola zo spoločnosti vytláčaná aj iným spôsobom. Ekonomicky. 

Súčasťou SME sa napokon stala aj Smena, vydavateľská skupina Petit Press kúpila i Roľnícke noviny a Národnú obrodu, až napokon na mediálnom trhu zostal jediný alternatívny denník Slovenská REPUBLIKA.

Fungoval však len do roku 2000, keď ho kúpil a vzápätí zrušil už spomínaný veľkopodnikateľ, ktorý stál aj pri likvidácii Smeny a vzniku SME: Jozef Majský. 

Odvtedy možno hovoriť, že na Slovensku sa skončila éra plurality médií, keďže zanikol jediný denník, ktorý bol alternatívou k ostatným denníkom a prinášal investigatívnu žurnalistiku.

Nijaký z jeho novinárov sa nedostal do verejnoprávnych médií. Posledným teatrálnym vyhnaním týchto novinárov z mediálneho priestoru bola povestná internácia redaktorov spravodajstva na 28. poschodí Slovenskej televízie, ktorá vošla do dejín žurnalistiky ako televízna „deratizácia".

Od koho? Od novinárov, ktorí neboli ochotní slúžiť cudzím, neslovenským záujmom. 

Fakt, že jeden z vtedajších hlavných deratizátorov Tibor Búza je dnes riaditeľom sekcie programových služieb RTVS a členom výkonnej rady tejto inštitúcie, hovorí jasnou rečou, v akom stave je dnes slovenský mediálny priestor.

Koniec názorového monopolu?
Nie je tajomstvom, že niektorí zahraniční privatizéri využili výhody štátu a odišli alebo odchádzajú zo Slovenska.

Odchádza aj nemecký akcionár vydavateľstva Petit Press firma Rheinishe Post a svoj 50-percentný balík akcií predáva za značne nadsadenú cenu slovenským finančným žralokom zo spoločnosti Penta.

Ako uviedol denník SME, spoločnosť neakceptovala spôsob uplatnenia predkupného práva Prvej slovenskej investičnej skupiny, spoluzakladateľky SME. V denníku to vyvolalo otras a odchod vedenia redakcie.

„Ak by sme v tejto situácii v SME ostali, prikývli by sme na hru, v ktorej sa médiá nestarajú len o záujmy čitateľov, ale sú nástrojom moci svojich vlastníkov," odkázal svojim čitateľom šéfredaktor Matúš Kostolný a jeho štyria zástupcovia. 

Ak svojím postojom chceli verejnosť presvedčiť o tom, že doteraz neboli nástrojom moci svojich vlastníkov, tak ich treba iba poľutovať.

Až toľko infantilnosti voči čitateľom nemuseli prejaviť. Odborná verejnosť vie, že zahraniční vlastníci investovali do inzercie len v médiách vlastnených cudzím kapitálom a tým vytláčali slovenských vydavateľov z trhu. 

A keďže štát vôbec nemal vypracovanú smernicu na podporu tlače, ktorá by zabezpečovala pluralitu médií, na slovenskom mediálnom trhu vznikla situácia, nie nepodobná tej spred roka 1989.

V súčasnosti výnimočnosť „smetiarov", ako ich vtipne nazývajú niektorí čitatelia, pomáha šíriť Týždeň. Vraj SME je prvou ligou a v mienkotvorných denníkoch nemá konkurenciu. 

Iste, veď ju pochoval Petit Press. Jaroslav Daniška v Týždni kladie otázku, kto by dokázal konglomerátu Penty konkurovať?

Východisko vidí v RTVS, ale dopredu upozorňuje, „keďže tá je pod priamou kuratelou vlády, bude len a len na zodpovednosti politikov, ako veľmi bude slobodný a vyvážený, alebo monopolný slovenský mediálny trh". 

Prakticky priamo obvinil predsedu vlády za to, že v Slovenskej televízii má mienkotvornú reláciu šéfredaktor Týždňa Hríb.

Ak by predsa len vstup Penty do mediálneho prostredia znamenal rozbitie mediálneho monopolu, mohlo by to znamenať pre slovenský mediálny trh vyslobodenie. 

Haščák odchádzajúcim novinárom zo SME, ktorí oznámili, že hodlajú vytvoriť konkurenciu súčasným médiám Petit Pressu, odkázal: „Bude len zdravé, ak takáto konkurencia vznikne a ja jej úprimne držím palce."

Fotografie:
Šéf Penty Jaroslav Haščák odkázal odchádzajúcim novinárom zo SME, ktorí oznámili, že hodlajú vytvoriť  konkurenciu súčasným médiám Petit Pressu: „Bude len zdravé, ak takáto konkurencia vznikne a ja jej úprimne držím palce."