Štvrtok 24. október 2019

extra plus

November 2014

Aktuálne číslo

Foto: Jana BirošováFoto: Jana Birošová

Foto: TASR/Milan KrupčíkFoto: TASR/Milan Krupčík

Sankcie nemôžu byť obsahom politiky

Robert Fico: Obrovský tlak na zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín NATO považujem za bláznovstvo

Ľudovít Števko, Lenka Eremiášová

Pätnásteho septembra oslávil päťdesiatku. Do politiky vstúpil mladý a s ním aj nový prúd ľavicového myslenia. V roku 1999 založil politický subjekt s názvom Smer, stal sa jeho predsedom a túto stranícku funkciu zastáva dodnes. Patrí k nemnohým, doteraz aktívnym politikom, ktorí mali odvahu hlasovať v roku 1992 za Deklaráciu SNR o zvrchovanosti a za Ústavu Slovenskej republiky. Vo víre veľkej politiky sa pohybuje už dvadsaťpäť rokov a za tento čas dorástol na štátnika európskeho formátu, ktorého nijako neoslabila ani prehra vo voľbách o post hlavy štátu. Ukázal, že dokáže aj prehrávať, čo je výsadou dobrých športovcov i výnimočných politikov. Dvojnásobný predseda vlády Robert Fico.

Do politiky ste vstúpili zhruba pred štvrťstoročím. Ako sa pozeráte spätne na tie roky v politike teraz, keď ste dovŕšili päťdesiatku?
Vidím obrovské zmeny v priestore, v ktorom politici pracujú. V deväťdesiatych rokoch, keď som sa stal poslancom Národnej rady SR, v mediálnom priestore dominovali elektronické médiá a noviny. Nebol internet, neboli nijaké sociálne siete. Dnes tento nový komunikačný fenomén považujem za absolútne najväčšiu zmenu v porovnaní s mojím politickým začiatkom, ak hodnotím, v akej atmosfére dnes politici pracujú.

Nepochybne patríte k najúspešnejším politikom v novodobej histórii Slovenska. Od roku 1990 ste sa v anketách umiestňovali na horných priečkach dôveryhodnosti. Máte dobrý pocit z toho, čo ste dosiahli? Zmenili by ste niečo vo svojom živote?
To sú dosť ťažké, subjektívne otázky, pretože politika by mali hodnotiť ľudia a on môže mať iba nejaký pocit z toho, čo robil alebo nerobil. Myslím si, a to je pre mňa najvýznamnejší pocit, že som vždy dával do politickej práce i do práce v štátnych funkciách všetko - aj keď som bol niekedy unavený, aj keď sa mi možno nechcelo, ale vždy som si uvedomoval, že je to práca, ktorá si vyžaduje vo vzťahu k verejnosti záujem, zodpovednosť a veľkú dávku energie. Hodnotenie by som však ponechal na niekoho iného.

Čas, ktorý prežili Slováci za posledných 25 rokov, bol bohatý na zmeny. Ktorú z týchto zmien považujete za najdôležitejšiu?
Určite najvýznamnejší moment, ktorý najpozitívnejšie ovplyvnil život po vzniku Slovenskej republiky, bol náš vstup do Európskej únie. Na tom sa pravdepodobne zhodne väčšina našich ľudí. Členstvo v Európskej únii môže byť pre niekoho námetom na dlhé diskusie, môže s ním súhlasiť, prípadne nesúhlasiť, ale pre Slovensko toto členstvo jednoznačne znamenalo kvalitatívny aj kvantitatívny skok. Stačí, ak si porovnáme základné čísla a údaje, ale aj tvár krajiny v roku 2000 a jej tvár v roku 2014. Pre nás bol vstup do únie jeden z najvýznamnejších faktorov vplývajúcich na to, ako sa dnes Slovensko vyvíja. V podstate sme dobehli Českú republiku a myslím si, že v mnohých parametroch sme na tom lepšie ako Maďarsko a Poľsko. A zo Slovenska sa môže stať líder V4.

Čo si ako sociálny demokrat a sociálne cítiaci premiér myslíte o nezamestnanosti, ktorá je u nás dlhodobým problémom? Prečo je na Slovensku najvyššia nezamestnanosť z krajín V4?
O týchto veciach budem vždy hovoriť veľmi otvorene. Ak vezmeme do úvahy, aká je štruktúra nezamestnaných ľudí na Slovensku, nájdeme medzi nimi pomerne vysoký podiel občanov rómskeho pôvodu. Dobre všetci vieme, že miera schopnosti zamestnať sa je u týchto občanov nízka. Preto je ťažké porovnávať pri takom veľkom počte Rómov na Slovensku mieru nezamestnanosti s inými krajinami. Ale máme aj dobré správy: bolo obdobie, keď malo Slovensko za pravicovej vlády najvyššiu nezamestnanosť v celej Európskej únii. Nám sa však podarilo za dva roky znížiť nezamestnanosť zo 14,5 percenta o dva percentuálne body, čiže dnes, v roku 2014 je miera nezamestnanosti na úrovni približne 12,5 percenta.

Aká je perspektíva znižovania nezamestnanosti najmä mladých ľudí, ktorí často nenachádzajú prácu doma a odchádzajú pracovať do zahraničia?
Ak teraz pôjdeme cestou tzv. záruky pre mladých, ktorá sa uvádza do života, tak sa miera nezamestnanosti bude ďalej znižovať. Teší ma, čo robí minister Ján Richter, pretože jeho program je taký úspešný, že až 80 percent mladých ľudí, ktorí vstúpili do tohto programu, si ďalej udržiava svoje pracovné miesta. Rozvíja sa nám poľnohospodárstvo, ktoré by na vidieku malo byť základom zamestnávania ľudí, ale z mnohých dôvodov sme, bohužiaľ, zasadili slovenskému poľnohospodárstvu na začiatku deväťdesiatych rokov rôzne smrteľné údery. Sme len rok po ťažkej hospodárskej kríze a naša spolupatričnosť k Európe, k tomuto životnému priestoru je pre Slovensko mimoriadne prospešná. Členstvo v Európskej únii nám výrazne pomáha aj v boji proti nezamestnanosti.

V súčasnosti žijeme v hektickom období. Podľa vašich slov sa nachádzame v podmienkach sankčnej vojny medzi Európskou úniou a Ruskom. Tieto prejavy studenej vojny poškodzujú hlavne malé krajiny východnej Európy, najmä Slovensko, Česko, Maďarsko, ale aj Rakúsko či Fínsko. Akú chybu urobila Európska únia, keď spolu s USA spustila túto sankčnú vojnu?
Nie som jediný kritik sankcií a čím ďalej, tým viac sa objavujú hlasy, ktoré hovoria, že sankcie nemôžu byť obsahom politiky, ale môžu byť len nejakým nástrojom. A je zlé, ak sme si pomýlili obsah politiky s nejakou metódou či nástrojom, ktorý sa v politike bežne používa. Myslím si, že sme podcenili komunikáciu, podcenili sme dialóg. Veľmi ma mrzelo, že keď sme v Európskej únii schvaľovali rôzne dokumenty ku kríze na Ukrajine, tak v prvej vete sme povedali, že toto je kríza, ktorú treba riešiť politickým dialógom, komunikáciou a hneď v druhej vete sme prijali zoznam ľudí vrátane najvyšších predstaviteľov ruskej Štátnej dumy, menovite jej predsedu Sergeja Naryškina, ktorým sme zakázali cestovať do Európskej únie. S kým chceme viesť dialóg, keď ľudia, s ktorými by sme ten dialóg mali viesť, majú zakázané cestovať do Európskej únie a rokovať o danej téme?

Z čoho vyplývala táto ambivalencia politiky Európskej únie?
Nebola dostatočná vôľa na to, aby sa o veciach hovorilo, naopak, podľa mňa bola veľká vôľa ísť do sankcií za každú cenu.

Lenže sankcie sú kontraproduktívne. Aký dosah majú doteraz na slovenskú ekonomiku?
Na Slovensku máme podniky, ktoré majú v dôsledku sankcií vážny problém. Rokoval som s jedným podnikom, nebudem ho menovať, ktorý bude musieť prepustiť 450 ľudí, lebo ruský odberateľ prestáva odoberať naše výrobky. A to je len jeden príklad z mnohých.

Sankcie a protisankcie sa prejavujú aj v takej veľkej krajine, ako je Nemecko. Očakávate, že sa dôsledky sankčnej vojny v Európe ešte prehĺbia?
Určite a táto situácia bude veľmi nebezpečná pre celú Európu, pretože ak taký motor Európskej únie, akým je Nemecko, prestane ťahať, tak malé krajiny ako Slovensko, ktoré je naviazané na nemeckú ekonomiku, to veľmi pocítia.

Nemôžu malé krajiny vyvinúť tlak na rozhodujúcich európskych hráčov, aby odstúpili od vzájomných zničujúcich sankcií na linke Európska únia - Rusko?
Nechcem vnášať medzi ľudí myšlienku nejakej konfrontácie, ale vždy sa niečo použije na niečo. Všimnite si - keď prišlo k zostreleniu malajzijského lietadla nad Ukrajinou, toto nešťastie bolo okamžite použité ako zámienka, prečo treba hneď prijať ďalšie sankcie. Zaujímavé je, že v jednom okamihu sa o tomto lietadle prestalo hovoriť, ako keby seklo. Nebudem sa vracať k nejakým špekuláciám či teóriám, ako prišlo k tomuto nešťastiu, ale to, že médiá už nevenujú udalosti pozornosť, svedčí o tom, že nemajú čo ponúknuť. Ten prípad len potvrdzuje, ako sa dá zneužiť nešťastie na politické ciele.

V prípade Ukrajiny ste otvorene hovorili o geopolitickom konflikte dvoch veľmocí, do ktorého je zaťahované aj Slovensko, za čo vás opozícia a s ňou spriaznené médiá div nenaťahujú na škripec. Dá sa z tohto konfliktu nejako vybŕdnuť?
Malé krajiny sú často obeťami veľkých geopolitických súbojov. Mnohí tvrdia, že som veľmi nesprávne hovoril o súboji vplyvov na Ukrajinu. Som veľmi zvedavý, čo sa bude ďalej diať v tejto krajine, pretože sa vnútropoliticky a ekonomicky nachádza vo veľmi komplikovanej situácii. Neviem si predstaviť, ako svet dokáže bojovať proti terorizmu a hrozbe militantného islamizmu, ak nebude spolupracovať dôležitý trojuholník Európa - Ruská federácia - Spojené štáty americké. Myslím si, že zdravý rozum by nás mal všetkých vrátiť za jeden stôl.

Slovensko je spoľahlivý partner, pretože si plní záväzky, ktoré mu vyplývajú z medzištátnych dohôd o reverzných dodávkach plynu nášmu východnému susedovi. Uvedomuje si Európa túto konkrétnu slovenskú pomoc Ukrajine?
Slovensko je jediná krajina, ktorá Ukrajine reálne pomáha tým, že jej denne posiela spätným chodom obrovský objem plynu. Nikto nám nemôže nič vyčítať. Myslím si, že ak niekto vymyslí nejakú hlúposť, nie je povinnosťou malej krajiny túto hlúposť automaticky opakovať ako papagáj. Ak máme na niečo názor, tak ho musíme vysloviť. Toto morálne právo máme, pretože Ukrajine pomáhame plynom, čo je pre ňu životne dôležité. Slovensko nestratilo nijaké pozície. Pozrime sa, ako sme vylobovali v rozpočte Európskej únie eurofondy, keď prišlo k ich výraznému navýšeniu, pozrime sa na to, aké miesto dostal v EÚ náš komisár Maroš Šefčovič, ktorý bude spravovať významné portfólio pre dopravu. Dokonca sa hovorí, že by sa mohol usilovať o pozíciu komisára pre energetiku, čo by bol ešte dôležitejší post. Slovensko je plne rešpektované na medzinárodných finančných trhoch: dnes si požičiavame za historicky najnižšie úrokové sadzby. To sú faktory, ktoré potvrdzujú, že sa oplatí mať vlastný názor. Ak poviete svoj názor, ktorý sa nenesie na vlne mainstreamu, neznamená to, že niekto príde a začne vám skákať po hlave.

V parlamente aj vo viacerých médiách však počuť britké opozičné hlasy na vašu adresu v otázke sankcií. Nevyrušuje vás to?
Prirodzene, vždy sa nájde niekto, kto kričí a kritizuje. Aj v Európskom parlamente sú takí istí poslanci ako v slovenskom, aj tam občas niekto uletí a tára. Predsa ma nebude vyrušovať vykrikovanie. Mňa zaujíma, do akej miery sú poškodzované záujmy Slovenska. A budem opakovať: sankcie poškodzujú Slovensko. My sme si pri rozhovoroch o sankciách vylobovali pomerne významné ústupky, ale aj tak sú poškodzované naše záujmy - pravdepodobne budeme musieť zatvoriť jednu celú fabriku. To je daň jednej malej krajiny za sankcie.

V otázkach sankcií a diania na Ukrajine je v Česku prezident Zeman a premiér Sobotka na jednej názorovej platforme. Náš prezident Andrej Kiska, ako o tom svedčia jeho vyhlásenia, má však iné názory ako vy. Prečo je to na Slovensku tak?
Pán prezident má svoju vlastnú hlavu a ja rešpektujem, že má iný názor. Ale medzi nami je rozdiel v tom, že on má reprezentatívne právomoci, ale nemá nijaké právomoci exekutívneho charakteru, aby mohol tieto veci ovplyvniť. Ľahko sa vyslovuje názor, pokiaľ nenesiete zodpovednosť. My ako vláda máme možnosť aj zodpovednosť pri rokovaniach v Európskej únii vstupovať do formulovania niektorých záverov vo vzťahu k Slovensku. Ako predseda vlády nesiem zodpovednosť za hospodársky rast, za zamestnanosť, vlastne za všetko. A kto má zodpovednosť, mal by mať aj právo niečo k tomu povedať.

Pán prezident je však skôr hovorcom svojich poradcov a možno pochybovať, že niektoré ním vyslovené názory má z vlastnej hlavy...
K tomu môžem povedať len toľko, že prezident má silný mandát, ľudia ho priamo zvolili. To si treba uvedomiť.

Sporné vnútropolitické otázky sa vynárajú aj medzi prezidentom SR a NR SR v prípade nevymenovania troch sudcov Ústavného súdu SR zo šiestich, ktorých podľa litery zákona zvolil parlament v tajnom hlasovaní. Čo si o tom myslíte?
V tejto otázke máme jasno. Myslíme si, že parlament urobil, čo sa od neho očakávalo - navrhol prezidentovi šesť kandidátov. Právomoci prezidenta sa začínajú a končia v tom, že si môže zo šiestich kandidátov vybrať troch. Pán prezident sa rozhodol konať inak, nuž musí o veci rozhodnúť Ústavný súd Slovenskej republiky. Nevidíme nijaký dôvod na to, aby Národná rada SR zmenila svoj postoj, veď doručila prezidentovi šiestich kandidátov na sudcov v súlade so zákonom.

Prezident zdôvodnil svoje rozhodnutie veľmi lakonicky, vraj kandidát musí dlhodobo prejavovať záujem o prácu na Ústavnom súde SR. Je to dostatočný dôvod pre nevymenovanie?
Boli sme prekvapení novým kritériom, ktoré prezident naformuloval smerom ku kandidátom, lebo takéto kritérium nikde v zákone nie je. Vieme, že boli podané individuálne sťažnosti na Ústavný súd SR a ten musí povedať, či prezident postupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo nie. Iná cesta nie je.

Vytvorenie logistického centra a skladu zbraní NATO v Poprade, ako to deklaroval prezident, sa stretlo s nesúhlasom primátora Popradu, Popradčanov a aj širšej verejnosti. Prerokovala túto záležitosť vláda? S prezidentom sa údajne stretávate každý mesiac - hovorili ste o tom?
Keď som sa stretol s prezidentom, veľmi jasne som na túto tému povedal, že nebudem nikdy súhlasiť, ak by boli vo vzťahu k Slovensku návrhy na umiestnenie cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. Na druhej strane, Slovensko je členským štátom NATO, to je holý fakt. A ak sme členmi určitej organizácie, máme k nej aj nejaké záväzky, preto si viem predstaviť nejakú logistickú spoluprácu. Máme tu Lešť - výcvikové stredisko pre špeciálne jednotky, máme vojenské letisko v Kuchyni, máme aj ďalšie možnosti spolupráce, ale tá červená čiara, ktorú by som nevedel nikdy prekročiť, by bola dohoda o prítomnosti cudzích vojakov, teda príslušníkov ozbrojených síl NATO na území našej krajiny.

Slovensko je pod tlakom, aby zvyšovalo rozpočet na armádu. Stotožňujete sa s touto požiadavkou?
Na to odpovedám, že štát nemôže pristúpiť k masívnemu prezbrojovaniu, pretože potrebujeme peniaze v iných oblastiach. Nešpekulujme o zdvíhaní rozpočtu na armádu za každú cenu, hľadajme zdroje vnútri, povedzme na úkor osobných výdavkov. Modernizujme, ale bez prudkého zvyšovania rozpočtu. Je to trochu zvláštne - chcú od nás, aby sme zvyšovali rozpočet armády a rovnako chcú, aby sme kupovali zbrane len od západných výrobcov. Toto všetko slúži len a len zbrojárskemu priemyslu a nikomu inému. Ten obrovský tlak na zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín NATO na samite vo Walese neviem nazvať inak ako bláznovstvo. Keď to volanie po zvyšovaní rozpočtov na zbrojenie počúvali zbrojári na Západe, mohli si od radosti rovno zapáliť cigary a naliať koňak.

Nemôže nastať situácia, že nás vedenie NATO dotlačí k vybudovaniu zbrojného skladu v Poprade?
Nechal by som to na mieru pružnosti ministra obrany a ľudí, ktorí na ministerstve pracujú. Povedzme si opäť, čo je pre nás červená čiara: ak budeme s tým všetci uzrozumení, tak budeme hľadať možnosti, ako ju neprekročiť. Chápem ľudí v Poprade, čo ich znervóznilo, lebo taká základňa by bola jeden z prvých cieľov v prípade konfliktu. Nechajme však na expertov, aká by mala byť spolupráca s NATO.

Ako vidíte budúcnosť Slovenska v tomto nepokojnom, rozháranom svete? Ako vnímate hrozby terorizmu, radikálneho islamu vo vzťahu k Slovenskej republike? Aká musí byť naša národná politika?
Momentálne je pre Slovensko väčšia hrozba to, čo sa deje na Ukrajine. Ak by sa veci neurovnali a občianska vojna na juhovýchode Ukrajiny by prerástla do väčšieho konfliktu, to by nás mimoriadne ohrozovalo. Slovensko musí v zásadných hrozbách, ako je terorizmus alebo islamizácia sveta, postupovať ako súčasť európskeho priestoru. My sme prirodzene a historicky tu doma, tu žijeme, a preto aj formulovanie základných východísk zahraničnej politiky musíme komunikovať v Európe. Som za euroatlantické vzťahy, ale podstata zahraničnej politiky Slovenskej republiky by sa mala odvíjať od Európskej únie. Slovensko samostatne nemôže urobiť nič, môžeme postupovať len spoločne. Väčšiu pozornosť však venujem vnútropolitickým a vnútroštátnym otázkam.

Slovensko je na prahu volieb do orgánov samosprávy obcí. Prognózy ukazujú, že nejednotná pravica v nich bude ťahať za kratší koniec povrazu. Očakávate väčší volebný úspech Smeru-SD ako v komunálnych voľbách v roku 2010?
Bol by som veľmi opatrný v prognózach, pretože v komunálnych voľbách ľudia podstatne viac hľadia na osobnosť človeka ako na stranu, ktorá stojí za ním. Sú tu však zaujímavé trendy: my máme dnes zhruba 800 starostov a primátorov, čo je obrovský počet, ale v porovnaní s rokom 2010 sa dnes uchádza o post starostov a primátorov takmer o 500 viac našich kandidátov. Privítal by som, keby sa nám podarilo dosiahnuť pre Smer métu tisíc primátorov a starostov. Veľmi nám záleží na tom, ako dopadnú krajské mestá. Verím, že vyhráme v Košiciach a verím, že v Bratislave vyhrá Milan Ftáčnik. V Prešove sme podporili pána Hagyariho, v Trnave sme postavili silného kandidáta, darí sa pánovi Chomovi v Žiline, myslím si, že v Poprade uspeje súčasný primátor pán Danko. Vo Zvolene zvíťazí podľa mňa pán Kusein a v Nitre vyhrá bez ťažkostí pán Dvonč. V Banskej Bystrici prichádza k veľkému súboju, tam pán primátor urobil množstvo chýb a kandidát, ktorého sme postavili, pán Nosko, má veľkú šancu uspieť. Po komunálnych voľbách očakávame ďalšie posilnenie pozícií Smeru.

Aká je podľa vás momentálna vnútroštátna situácia na Slovensku?
Nie sú tu nijaké hádky vnútri vlády, stabilne funguje parlament, je tu sociálny zmier, krok za krokom sa nám darí prijímať rôzne opatrenia na zlepšovanie životnej úrovne. Za najvýznamnejšiu vec považujem, že na Slovensku máme stabilitu.

Fotografie:
Robert Fico po komunálnych voľbách očakáva ďalšie posilnenie pozícií Smeru.