Pondelok 22. apríl 2019

extra plus

Október 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/ Martin BaumannFoto: TASR/ Martin Baumann

Rytier v sankčnej vojne

Premiér Robert Fico opäť nepotešil európskych lídrov: odmietol zatiahnuť Slovensko do ekonomického zápasu s Ruskom

Marek Mahút

Asi najväčším rebelom na septembrovom samite európskych lídrov v Bruseli sa stal slovenský premiér Robert Fico.

K otázkam protiruských hospodárskych sankcií, ktorými sa Európska rada zaoberala, zaujal spomedzi všetkých šéfov vlád najzásadnejší postoj a sympaticky sa tak zastal vlastného štátu: 

„Ak budú predložené ďalšie sankcie, v mene slovenskej vlády si vyhradzujem právo odmietnuť tie, ktoré by mohli poškodiť naše národné záujmy."

Prekvapeným kolegom vzápätí vmietol do tváre, že uvalenie sankcií na Moskvu považuje za „nezmyselné a kontraproduktívne. Nesúhlasíme s takouto sankčnou vojnou. Sankcie nikam nevedú, nemôžu byť prostriedkom politiky".

Zároveň pripomenul, že „sankcie doteraz nezabrali. Vôbec nezmenili postoj Ruskej federácie, práve naopak". 

Jeho odvážne vystúpenie s nezakrývaným opovrhnutím sledovala slovenská pravicová opozícia na čele s jej najvýraznejším maskotom, prezidentom Andrejom Kiskom, no nepotešilo ani jeho kolegov priamo na samite.

Moskva nie je Teherán
Fico sa však proti tomuto diktátu nevzoprel sám. Na pomoc mu prišiel český premiér Bohuslav Sobotka, presadzujúci podobný postoj. 

„Budeme koordinovať postup," povedal šéf slovenskej vlády o českom kolegovi, čo by sotva mohol povedať o ďalších premiéroch na schôdzi.

Rozhodne nie o predsedoch vlád Poľska či pobaltských štátov, tradične vystupujúcich najservilnejšie k záujmom EÚ a najnevraživejšie k tzv. ruskej hrozbe.

Mnohí účastníci samitu však veľmi dobre chápu, že protiruské sankcie privodia kremeľské odvetné opatrenia.Tie určite neprospejú ekonomike ich krajín, ani ich osobnej popularite a preferenciám v nasledujúcich voľbách. 

Nehovoriac o tlaku ich priemyselných a podnikateľských kruhov, ktoré strácajú zisky i trpezlivosť a ozlomkrky vešajú nadbytočných zamestnancov na krk ich krízou žmýkaným štátom.

Vie o tom svoje azda najvýznamnejšia účastníčka samitu, nemecká kancelárka Angela Merkelová. 

Uvažuje dokonca o nasledovaní ruského premiéra Vladimira Putina na ceste do ekonomicky rýchlo napredujúceho spoločenstva nezápadných štátov BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika).

Ďalší členovia Európskej rady zasa pochopili, že nemožno slepo nasledovať Washington, ktorý si Moskvu pri uvaľovaní sankcií mýli s Teheránom. 

Navyše, isto chápu lačné chúťky USA, aké sa skrývajú za maskou nezištných pomocníkov Európy: rozdeliť Moskvu a Brusel a obom vyfúknuť vplyv na Ukrajine.

A najmä - odstaviť Európu od dodávok ruského plynu a promptne ho nahradiť bridlicovým z USA. „Tlčú sa, kto bude mať na Ukrajine väčší vplyv. Či Rusko, alebo USA, alebo Západ," okomentoval situáciu Fico už v Bratislave, kde musel vysvetľovať svoje postoje.

Figeľova gnóma
Hlavným adresátom bol v tomto prípade prezident Kiska. Tento poradcami nabrífovaný lokaj Západu je presvedčený, že aj v otázkach sankcií „by EÚ mala postupovať jednotne". V preklade vazalsky si nechať naordinovať bruselské pilulky, ktoré Slovensku škodia.

Ich škodlivosť Fico vysvetlil v televíznej debate: „Ak by sa ruská strana rozhodla na sankcie EÚ odpovedať zákazom dovozu európskych automobilov, na Slovensku príde o prácu 7- až 10-tisíc ľudí." 

Ďalej sľúbil: „Ako predseda vlády budem robiť všetko pre to, aby boli v mene tejto geopolitickej vojny občania Slovenska čo najmenej postihovaní, pretože sú už konkrétne prípady firiem, ktorým táto kríza spôsobila problémy."

Tým však zjavne nedojal ďalšieho spoludiskutujúceho, predsedu KDH Jána Figeľa. Ten vypustil gnómu: „Sankcie nie sú príjemné, ale sú nutné." 

Treba uznať, že Figeľ sa pri šafárení so štátnymi financiami, štedrom odmeňovaní svojich nohsledov a užívaním si čudesne prideleného a nie veľmi ochotne opúšťaného bytu cítil príjemne.

Nevyhnutný však nie je ani pre samotné KDH, ktorému by sa už zišiel aj čipernejší šéf. Naopak, Ficove postoje opozícii ani Bruselu neznejú príjemne, ale pre Slovensko sú rozhodne nevyhnutné.