Pondelok 22. apríl 2019

extra plus

Október 2014

Aktuálne číslo

Foto: Martin BaumannFoto: Martin Baumann

Televízny suterén

Čo za zviera je táto RTVS?

Ľudovít Števko

O verejnoprávnosti RTVS a profesionalite televízneho spravodajstva som nemal nikdy nijaké ilúzie. 

Na Deň ústavy 1. septembra som sa len utvrdil v presvedčení, že princíp verejnoprávnosti a profesionality v spravodajských programoch spĺňa na Slovensku skôr súkromná televízia TA3 ako RTVS.

Hlavné spravodajstvo toho večera na obrazovke verejnoprávnej inštitúcie pripomínalo nedovarený guláš bez hierarchického usporiadania správ. 

Téma dňa - štátny sviatok prijatia Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sa zaoberali všetky médiá, sa v Správach RTVS dostala až do druhej polovice spravodajského bloku. 

Podľa vedúceho vydania bola okrem iných nudných správ dôležitejšia mimoriadne neaktuálna správa o produkcii stavebníctva a podľa spoločenskej naliehavosti bola asi „najdôležitejšia" reportáž zo zakladajúceho snemu strany Sieť, ktorú redaktorka ozvláštnila synchrónmi jej predstaviteľov, pričom vymenovala všetkých hlavných aktérov „nevšednej" udalosti.

Bludy a blufy
Aký štátny sviatok to dnes oslavujeme? Aha - tuším Deň ústavy. Konečne sme sa mohli dozvedieť z povrchného, diletantsky pripraveného príspevku, že naša ústava bola šitá horúcou ihlou, že je to kuriózny dvadsaťdvaročný výtvor postihnutý dvanástimi novelizáciami.

Ak niekto čakal, že redaktor osloví niektorého renomovaného profesora práva z tímu ústavných tvorcov, aby porozprával, ako sa tvorila slovenská ústava a ako ju prijali medzinárodné odborné kruhy, tak musel byť sklamaný aj urazený. 

Ústavu komentovala Mgr. Lucia Berdisová, bývalá advokátska koncipientka, teraz zamestnaná v Ústave štátu a práva SAV.

Jej vedecká mladosť by nikomu neprekážala, keby nehlásala samé bludy. Podľa nej Ústava SR bola napísaná veľmi rýchlo, vraj za niekoľko týždňov, čo je absolútny bluf.

Je smutné, že tzv. vedecká pracovníčka nevie, že už začiatkom roka 1990 bola vytvorená komisia SNR na prípravu národnej ústavy pod vedením vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu SR Karola Planka. 

Neskôr z návrhu Plankovej komisie vychádzalo ďalších päť straníckych návrhov ústavy.

Hovorili a písali o tom viacerí, priamo do tvorby ústavy zainteresovaní odborníci, medzi inými akademik Milan Čič, doc. Ivan Gašparovič, prof. Katarína Tóthová, historik Anton Hrnko a iní. Proces prípravy Ústavy SR sa zintenzívnil po voľbách roku 1992.

Víťazné HZDS vymenovalo novú komisiu, ktorá pripravila konečné znenie textu a posunula ho koncom augusta do záverečnej redakcie. Nová Ústava suverénnej Slovenskej republiky teda nebola dielom niekoľkých týždňov, ale minimálne dvoch rokov.

Trápne kusy
Pochybné boli aj ďalšie úvahy Mgr. Berdisovej o legislatívnom procese jednej z noviel, ktorá bola údajne prijatá za pár hodín. „Keď vraj o tom človek povie v zahraničí, tak prevracajú oči," priklincovala mladá pani svoj televízny výstup.

Škoda, že poslancom NR SR hneď nepredpísala do rokovacieho poriadku postup, akým sa majú riadiť pri hlasovaní a prijímaní zákonov. Čo sa dá k tomu dodať?

ádam len toľko, aby sa redaktori televízneho spravodajstva RTVS toľko neunúvali a keď sa v budúcnosti budú chcieť čosi dozvedieť o slovenskej ústave, nech radšej oslovia vrátničku v Ústave štátu a práva SAV. 

Alebo nech na Deň ústavy do ohlúpnutia hovoria o „nespravodlivo proskribovanom" Jozefovi Čentéšovi a iných nedokonalostiach nášho zákona zákonov.

Podobné trápne kusy nie sú na verejnoprávnej obrazovke ničím novým. Televízna publicistika má tiež svoje excesy.

Stačí, keď si pripomenieme Hríbovu lampáreň a najnovšie reláciu kalvínskeho teológa Michala Havrana, ktorý sa doteraz prezentoval na svojom webe Je to tak dehonestujúcimi  protislovenskými výpadmi.

Jeho nedávny televízny hit Od mýtov k identite by mohol byť príkladom plytkého kamarátskeho tárania o Slovenskej republike, ktorú sme nechceli, o bryndze, ktorá nie je slovenská, o šúpolienkach a našom krpčiarskom folkóre. 

Jedna z hviezd Havranovej talkšou položila rečnícku otázku: „Čo za zviera je tento štát?" Na zvrhlosti sa neodpovedá. A otázka mala znieť inak: Čo za zviera je táto RTVS?