Pondelok 22. apríl 2019

extra plus

Október 2014

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Foto: Štefan DlugolinskýFoto: Štefan Dlugolinský

Foto: archívFoto: archív

Spolu dokážeme viac

Anton Pavlovič Čechov: Umenie je dorozumievací prostriedok medzi ľuďmi, ktorý ich spája v rovnakých pocitoch

Štefan Dlugolinský

Filmári a umelci z 34. krajín sveta sa opäť zišli v krymskej Jalte, aby si pozreli výsledky celoročnej práce v dvadsiatich dvoch kategóriách.

Jubilejný XV. medzinárodný filmový festival Vmeste (Spolu) sa konal v malebnom prímorskom letovisku od 22. do 28. augusta 2014. 

Vyše 1 300 snímok a takmer 1 200 tvorcov, hostí a umelcov je dôkazom toho, že festival je jedným z najprestížnejších v Ruskej federácii.

Jubilejný ročník mal ešte aj inú príchuť. Konal sa v novej atmosfére - atmosfére slobodného pripojenia Krymčanov do zväzku Ruskej federácie. 

 Už po tretí raz sa na ňom zúčastnila aj Slovenská republika, ktorú zastupovali viacerí tvorcovia hranej a dokumentárnej televíznej aj filmovej tvorby.

Nezmazateľné stopy
Za čias starých Grékov a Rimanov to bol Tauris, neskôr, po dobytí územia Džingischánom - Krym. Taká bola genéza pomenovania nádherného územia pri Čiernom mori. 

Teplá klíma a strategická poloha priťahovala mnohých panovníkov. Krym bol akýmsi bublajúcim kotlom mnohých národov.

Podľa historických prameňov sa tu postupne vystriedali kultivovaní Gréci, obchodníci z Benátok i Janova, Tatári aj ruskí vládcovia a všetci v krymských mestách zanechávali nezmazateľné stopy. 

Azda najväčší rozmach polostrova nastal po roku 1783, keď Krym anektovala ruská cárovná Katarína Veľká, pre ktorú bol tento výčnelok do Čierneho mora strategickým miestom na ochranu pred moslimskou rozpínavosťou.

Keď kdekoľvek vo svete vyslovíme slovo Jalta, azda každému sa pred očami premietne známa fotografia troch politikov - Stalina, Churchilla a Roosevelta, ktorí v Livadijskom paláci rokovali niekoľko dní. 

Vo februári 1945 sa v bývalom letovisku ruského cára Mikuláša II. zišli vedúci predstavitelia troch budúcich víťazných mocností, aby dohodli povojnové usporiadanie vojnou zmietaného sveta.

To ovplyvnilo nielen nové smerovanie filmovej školy v Rusku, ale azda na celom svete. Dnes je situácia úplne iná a dnešní mladí ľudia si iba veľmi ťažko dokážu predstaviť obdobie neslobody a obmedzovanie tvorivosti.

Globalizácia nás nezlomí
Pred vyše 20 rokmi, po páde železnej opony a rozdelení Sovietskeho zväzu, ruskí filmoví tvorcovia prišli na to, že hranice by nemali slúžiť na rozdeľovanie filmárov a novinárov. Začali hľadať niečo nové, čo by umožnilo neformálne stretnutia a tvorivé diskusie.

Chceli docieliť pomyselné zväčšenie obrazovky o nové možnosti pre filmového a televízneho diváka. Ich cieľom nebolo iba tvorivé stretnutie filmárov z bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj z ostatných krajín sveta.

„Na náš festival prichádzajú zaujímaví nominanti z rôznych kútov sveta. Sme veľmi radi, že na jubilejný XV. ročník opäť poslali svoje práce aj tvorcovia zo Slovenska. 

Viacerých osobne poznám z minulých ročníkov. Sú to umelci, ktorí sa vedia nielen zabaviť, ale aj vyhrávať hlavné ceny, a tak dôstojne reprezentovať svoju krajinu," poznamenal Gennadij Selezňov, prezident festivalu.

„Je veľmi dobré, že sem prichádzajú žurnalisti, filmári a umelci z rôznych krajín sveta. Chceme, aby sa tu stretávali novinári a filmoví umelci, a tak spolu diskutovali o svojej práci.

Som rád, že máme dobré vzťahy nielen s vami zo Slovenska, ale aj s umelcami z iných krajín. Je to pozitívne a želám si, aby nás globalizácia nezlomila a nepriviedla do roly poslušných robotov. Kultúra sveta je silná a určite zostane.

Každý národ sa chce na tomto svete zachrániť a chce byť rovnocenným. Takto si ľudia obohacujú myslenie, najmä pre svoj život a smerovanie - stretávaním a spoznávaním sa," povedal Vsevold Bogdanov, predseda Zväzu ruských novinárov.

Kultúra vo väzbe na film a televíziu je fenomén prenikajúci takmer všade vo svete. Umelci chcú tvoriť zaujímavé diela. Keď sú tvorcovia, novinári a herci spolu, spoznajú viac jeden druhého a spolu aj viac dokážu.

Aj počas XV. ročníka si uctili zakladateľa ruského filmového priemyslu Alexandra Alexejeviča Chanžonkova a svetového velikána Antona Pavloviča Čechova, ktorý v meste zanechal výraznú stopu. 

Na námestí v Jalte sa tak na pár štvorcových metroch ocitlo azda najviac zaslúžilých a národných umelcov Ruskej federácie a veľa vynikajúcich tvorcov aj z ostatných kútov sveta.

Na chodníku slávy
Aj počas XV. ročníka organizátori na čele s riaditeľom festivalu Alexandrom Belikovom pripravili jedno prekvapenie. Na chodníku slávy sa ocitli ďalšie hviezdy s menami Alexander Potapov a Sergej Nikonenko.

„Umelecké, ale aj ďalšie ľudské cennosti, ktoré ľudí zbližujú, to je naša priorita. Odrazu je tu vidieť veľa talentovanej mládeže, mladých ľudí. Náš festival má budúcnosť a čakajú ho ďalšie úspechy.

Byť spolu, pomáhať jeden druhému - to je správne, inej cesty niet," povedal národný umelec Ruska a Krymskej republiky Alexander Potapov, herec impozantného starého Malého divadla v Moskve. 

Na chodníku slávy v Jalte, blízko divadla Antona Pavloviča Čechova, turista nájde aj také slávne meno, akým je oscarový režisér Rustam Ibragimbekov.

Na tomto festivale za predsedu jury pre Sekciu televízne programy a filmy zvolili známeho novinára a spisovateľa Jurija Poľakova, šéfredaktora Literatúrnej gazety, a za predsedu jury pre Sekciu televízne hrané filmy herca a režiséra Sergeja Nikonenka, národného umelca Ruska. 

Slovenskú republiku reprezentovali v troch kategóriách snímky z produkčnej dielne JMB Film & TV Production Miluj ma alebo odíď, z produkcie Trigon Production druhá časť seriálu Kriminálka Staré Mesto a publicisticko-dokumentárny film z dielne Studio D3 Vmeste - Spolu II. s podtitulom Spolu dosiahneme viac.

Jury mala veľmi ťažkú úlohu. Vo veľmi silnej kategórii hraných televíznych filmov bol okrem iných zastúpený aj film oscarového režiséra Rustama Ibragimbekova.

A práve v tejto kategórii zabodoval slovenský film Miluj ma alebo odíď, vyrobený spoločnosťou JMB Film & TV Production v koprodukcii s RTVS a s podporou Audiovizuálneho fondu. 

Film režisérky Marianny Čengelovej-Solčanskej získal hlavnú cenu v mimoriadne silnej konkurencii.

Pokojný Krym
Niektorí prihlásení autori, najmä z Európskej únie, neprišli. Asi mali obavy zo situácie na Kryme, ktorú im vykresľovali domáce mienkotvorné médiá. 

V kolíske ruského filmového priemyslu panuje pokoj. Krymčania sa tešia, že sa pokojnou cestou vrátili späť do materskej krajiny.

Túto skutočnosť ocenili aj viacerí ruskí umelci, ktorí odsúdili bratovražedný boj na východe Ukrajiny. Poukázali na pragmatické rozdelenie Československa pokojnou cestou, vysokú úroveň rozhovorov o rozdelení a najmä stav po zániku spoločnej republiky.

Azda najviac pripomínal ukážkové rozdelenie ČSFR v roku 1993 Alexej Pogrebnoj, významný ruský režisér dokumentárnej tvorby. Slovákov a Čechov prirovnal k najmierumilovnejším na našej planéte. 

A práve od nich by si mali obidve bojujúce strany na Ukrajine brať príklad.

(Cestu podporil LF)

Fotografie:
Livadijský palác, v ktorom si prevzali umelci ocenenia.

Pred pamätníkom Antona Pavloviča Čechova.

V kategórii Krym otvorený svetu jury ocenila špeciálnou cenou aj autorský publicisticko-dokumentárny film režiséra Štefana Dlugolinského Vmeste - Spolu II. s podtitulom Spolu dosiahneme viac, ktorý vznikol v kooperácii so Studiom D3 a s podporou Literárneho fondu. Š. Dlugolinského vyznamenali aj ako predsedu Slovenskej asociácie novinárov - Zväz ruských novinárov mu udelil prestížnu cenu Bronzový býk. Ocenenie symbolizuje odvahu býka, čo pre novinára znamená nebáť sa písať pravdu. Na snímke prezident festivalu Gennadij Selezňov odovzdáva Štefanovi Dlugolinskému cenu jury.