Štvrtok 24. október 2019

extra plus

November 2014

Aktuálne číslo

Res publica

Ľudovít Števko

Novembrový sen o slobode, pravde a láske bol krátky, rýchlo sa rozplynul v mafiánskom kapitalizme. Študenti, ktorí boli údajne motorom 17. novembra, vtedy netušili, že o 25 rokov budú ich nástupcovia odchádzať za chlebom do zahraničia ako ich pradedovia v tridsiatych rokoch minulého storočia.

Slovensko sa po novembrovom prevrate zmenilo na nepoznanie fyzicky aj morálne. Rozkrádanie národného majetku sa eufemisticky premenovalo na privatizáciu, zahraniční investori preorali slovenské všeľudové vlastníctvo a za cenu mizerných zamestnaneckých platov si od nás odnášajú obrovské, často nezdanené zisky.

Ľudia, ktorí predtým nepoznali pojmy ako nezamestnanosť, úžerníctvo, exekúcie a hladové doliny, odrazu pochopili, že nový spoločenský systém sa len málo líši od zákonov džungle. Prevrat ich zastihol nepripravených ako ovce. Nevedeli, že za rečníckymi tribúnami už číhajú lační vlci, túžiaci po ľahkej koristi.

„Svätý Václav" rečnil z Pražského hradu: „Nijaké gigantické zdražovanie alebo dokonca nezamestnanosť, ako to panikári systematicky šíria, nič takého nepripravujeme. Už nikdy do nijakého paktu nepôjdeme."
Možno si tento priekopník humanitárneho bombardovania vtedy poriadne uhol v hradnej pivárni, ale mnoho ľudí jeho falošným slovám uverilo.

V prevratoch sa to často stáva: lži falošných prorokov znejú z piedestálu ako rajská hudba. Ukázalo sa, že Havel bol dosadený falošný vodca a tzv. nežná revolúcia kolosálny podvod - ale koho to dnes zaujíma?

Kto by sa odvážil odkryť aspoň torzo z vykradnutých archívov o udalostiach 17. novembra? Vládnuca politická trieda nových vlastníkov o to záujem nemá. Nech si stádo bľačí, vlci majú stále hody.