Piatok 13. december 2019

extra plus

November 2014

Aktuálne číslo

Foto: TASR/APFoto: TASR/AP

Hongkonský Majdan

Martin Dugas

Keď sa v televíznych záberoch objavia davy vzbúrencov na námestiach ďalšej svetovej metropoly a potom americký minister zahraničných vecí, môžete pokojne vypnúť zvuk: aj bez akustiky je zrejmé, že USA sa opäť rozhodli páchať demokraciu mimo USA.

Pred mesiacom vyrazili desaťtisíce odporcov vlády do ulíc čínskej poloautonómnej oblasti Hongkong a vzápätí John Kerry vyzval Peking na „zdržanlivosť voči demonštrantom, ktorým treba nechať priestor na vyjadrenie vlastného názoru".

Ten odsudzuje rozhodnutie čínskej vlády ponechať si právo schvaľovať kandidátov na post šéfa hongkonskej správy, ktorý vzíde z volieb v roku 2017.

Washington už nesporne má „podchyteného" kandidáta aj masu jeho podporovateľov, ktorí si však najprv musia blokovaním ulíc a chodu mesta na náklady Západu vytrucovať jeho legálne vyloženie do vitríny uchádzačov.

Cieľ USA je priehľadný: s pomocou ohlúpnutých davov dostať vlastného panáka na post oficiálneho hongkonského správcu, ktorý má významné postavenie v mocenských štruktúrach celej Číny.

A tie majú USA v hrsti väčšmi, ako sa bežným Američanom zdá. Ekonómovia tvrdia, že ak by Peking naraz požiadal o splatenie všetkých amerických dlhov a nesolventným dlžníkom by siahol na majetky, Čína by prakticky exekvovala USA.

Navyše čínska centrálna banka pred rokom rozhodla, že hromadenie rezerv zahraničnej meny už nevyhovuje záujmom štátu, naopak, vydala sa na cestu hromadenia zlatých rezerv.

Urýchlila tak internacionalizáciu jüanu a ohrozila už beztak vetché postavenie dolára, ktorý stráca na sile každou nekrytou dotlačou čoraz bezcennejších bankoviek.

Tieto ciele však Washington maskuje už neinvenčnými bludmi o boji o demokraciu, ktorú naposledy veľkohubo chránil na kyjevskom Majdane. Čína však nie je Ukrajina a k ázijskému tigrovi sa načim správať inak ako k dneperskému baranovi.

Sotva si možno predstaviť na pekinskom Námestí nebeského pokoja Západom naprojektované stanové mestečko, kŕmené prozápadnými oligarchami a „hecované" západnými politikmi.

Do revíru tigra sa USA rozhodli vniknúť jeho zadným vchodom - prístavom Hongkong, ktorý bol do roku 1997 britskou kolóniou. Tu je už scenár podobný kyjevskému.

Podľa čínskych médií vodcovia hnutia Okupuj centrum prešli výcvikom amerických špeciálnych síl. Pracovníci amerického konzulátu navštívili protestné akcie rovnako, ako to urobili v Kyjeve.

Mediálny magnát Jimmy Lai, ktorý financuje tieto nepokoje, je kumpánom jedného z vedúcich lobistov v USA - bývalého námestníka ministra obrany Paula Wolfowitza.

Peking by však tento scenár prekukol aj bez znalostí marxizmu či orientálnej múdrosti. „Záležitosti Hongkongu sú vnútornou vecou Číny," upozornil Kerryho osobne čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

Bez razantnejších zásahov polície však davy rednú a bublina pomaly pľasne. A hoci demonštranti dali podľa dobrého zvyku nepokojom aj meno - Dáždniková revolúcia, zdá sa, že USA v Hongkongu nenašli kamaráta do dažďa.

Fotografia:
Prodemokratickí demonštranti sledujú na veľkoplošnej televíznej obrazovke rozhovory medzi hongkonskými vládnymi predstaviteľmi a študentmi počas protestného zhromaždenia pri vládnom sídle v miestnej štvrti Admiralty v Hongkongu 21. októbra 2014.