Piatok 15. november 2019

extra plus

November 2007

Aktuálne číslo

Foto: Marián GarajFoto: Marián Garaj

Zem volá SOS

Ivan Gašparovič v New Yorku podporil kontinuitu Kjótskeho protokolu

Lenka Eremiášová

Klimatické zmeny sú zrejme najväčším problémom, pred ktorým ľudstvo stojí. Dnes už niet pochýb o tom, že globálne otepľovanie je realitou.

Na prahu katastrofy
Teploty stúpajú, menia sa ročné obdobia, pribúdajú záplavy a dlhé obdobia tepla a sucha. Počas 20. storočia sa teplota povrchu našej planéty zvýšila o približne 0,6 stupňa, čo je najrýchlejší nárast za posledných 10-tisíc rokov.

Väčšina tohto oteplenia bola podľa názoru drvivej väčšiny vedcov spôsobená ľudskou činnosťou v druhej polovici minulého storočia. Ak pôjde všetko po starom, do roku 2100 teplota narastie o ďalších 1,4 až 5,8 stupňa.

Podľa klimatológov je pravdepodobné, že do roku 2080 bude vinou klimatických zmien 1,1 až 3,2 miliardy ľudí trpieť nedostatkom vody.

Dvesto až šesťsto miliónov bude hladovať. Dva až sedem miliónov ľudí každoročne postihnú záplavy. Najhoršie na tom bude Afrika a arktické oblasti. Alpy, ohrievajúce sa rýchlejšie ako zvyšok západnej Európy, prídu o tretinu lyžiarskych stredísk.

Prímorské oblasti budú čeliť rastúcej hladine morí až o jeden meter a 20 až 30 percentám živočíšnych druhov bude hroziť vyhynutie. K tomu treba prirátať veľkú migráciu obyvateľstva a z toho prameniace vojnové konflikty.

Väčšinu emisií škodlivých klíme majú na svedomí rozvinuté krajiny, preto sa snahy o ich redukciu musia zamerať práve na ne.

V roku 1997 stanovil Kjótsky protokol cieľ znížiť emisie rozvinutých krajín o 5,5 percenta (v porovnaní s rokom 1990) do obdobia rokov 2008 - 2012.

USA, jeden z najväčších producentov látok spôsobujúcich zmenu klímy, pôvodne protokol podpísali, no s príchodom Georgea Busha začal Washington spochybňovať platnosť vedeckých argumetov podporujúcich dokument.

Záväzné ciele protokolu sú totiž nevýhodné pre americké firmy. Opačný názor má Bushov neúspešný protikandidát z prezidentských volieb 2001 Al Gore, ktorý za svoj dlhoročný kritický postoj k problematike klimatických zmien vyvolaných človekom získal minulý mesiac Nobelovu cenu mieru.

Neschovávať hlavu do piesku
Aktivity Al Gora dokazujú, že z globálneho otepľovania sa na celom svete postupne stáva dôležitá politická agenda. Pohnútky politikov zaoberať sa touto problematikou môžu byť často aj snahou o lacný populizmus, čo však nič nemení na tom, že je to dôležitý posun vpred.

Z našich politických činiteľov pravidelne prezentuje postoje Slovenska v tejto sfére prezident Ivan Gašparovič.

V septembri vystúpil na pôde OSN v rámci Zasadnutia na vysokej úrovni ku klimatickým zmenám, kde okrem iného povedal, že hoci tri desiatky rokov svetoví lídri deklarujú odvážne ciele a snažia sa robiť rozhodnutia na záchranu planéty pred postupným zrútením globálneho ekosystému, ľudstvo je stále viac v pozícii pozorovateľa, a nie aktívneho hráča.

Ochrana životného prostredia si totiž vyžaduje čoraz vyššie náklady. „Slovensko je v celosvetovom kontexte malá krajina s menším podielom na znečisťovaní, nechceme však zostať iba v roli ‚pozorovateľa'," povedal Gašparovič a pridal sa k výzve na začatie intenzívnych rokovaní na 13. konferencii strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy na indonézskom ostrove Bali, ktoré by viedli k celosvetovej dohode o budúcom režime zmeny klímy.

„Považujeme za mimoriadne dôležité, aby bola zachovaná kontinuita medzi Kjótskym protokolom a novou dohodou," tlmočil Gašparovič slovenské stanovisko.

Schovávať hlavu do piesku a myslieť len na vlastný prospech je krátkozraké, pretože vplyvy klimatických zmien sa nevyhnú nikomu. Zostáva málo času - jedno až dve desaťročia, kým ešte môžeme zmeniť energetický systém na planéte a zabrániť tak katastrofe.