Štvrtok 28. marec 2024

extra plus

Október 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Vzdelanie ako majetok

Školský systém potrebuje zásadné zmeny

Róbert Hölcz

Školstvo patrí do terciálnej sféry a jeho produkt, ktorým je vzdelávanie, možno považovať za službu, ktorá je ako verejný statok financovaná z verejných financií.

Náš školský systém je integrálnou súčasťou ekonomiky a už dávno nezodpovedá potrebám trhu práce, pretože obsahová náplň jednotlivých predmetov a spôsob ich výučby nedokáže reagovať na požiadavky globalizovanej ekonomiky.

V tejto súvislosti je namieste otázka, či občan zo svojich daní chce, aby náš vzdelávací systém vychovával pre potreby trhu práce kvalifikovaných zamestnancov, živnostníkov, podnikateľov a investorov, alebo je k tejto problematike ľahostajný.

Zdá sa, že v poslednom období aj mnohým študentom ide len o výučný list, maturitné vysvedčenie či diplom, ktorých kvalifikačná hodnota nezodpovedá potrebám trhu.

A tak sa stáva, že ak sa absolvent nemôže z rôznych dôvodov zamestnať doma, odchádza za vyšší plat do zahraničia. Pritom vykonáva prácu, ktorú by s rovnakým dokladom o vzdelaní našinec v žiadnom prípade nerobil, čím sa náš školský systém v očiach zahraničia vážne devalvuje.

Bližšie potrebám trhu
Aj terajší systém normatívneho financovania škôl podľa počtu študentov neprispieva ku kvalite školského systému a k odmeňovaniu pedagógov.

V záujme zachovania čo najvyššieho počtu študujúcich sa z ročníka do ročníka prechádza akosi ľahšie, o priebehu záverečných odborných skúšok sa po ich skončení medzi absolventmi často vedú ponižujúce diskusie.

Všetci hovoríme o potrebe zásadných zmien, len ich presadenie do praxe naráža na nepochopiteľné prekážky.

Školský systém musí vyriešiť rozpor medzi súkromným vlastníctvom nadobudnutého vzdelania a jeho financovaním z verejných zdrojov. Musí sa doriešiť aj postavenie gymnázií, ktorých študenti by sa mali pripravovať na svoje budúce vysokoškolské štúdium a budúcu vedeckú kariéru.

Pokiaľ ide o stredné odborné školy s maturitou alebo bez nej, ich počet a štruktúra vzdelávacích odborov musí zodpovedať potrebám trhu a ich spôsob financovania má okrem počtu študentov rešpektovať aj náročnosť na materiálno-technické zabezpečenie vyučovacieho procesu.

Náš školský systém by totiž nemal vychovávať len „dobrých zamestnancov" bez ambícií, ale i budúcich živnostníkov a úspešných majiteľov firiem, schopných konkurovať zahraničiu.

Nové pravidlá vysokoškolského štúdia
V oblasti vysokoškolského vzdelávania prichádza od nového školského roku k zásadným zmenám, a treba poznamenať, že konečne.

Týkajú sa všetkých účastníkov tohto procesu, teda študentov, pedagógov, vysokých škôl a, samozrejme, aj financovania.
Pokiaľ ide o študentov, jedno vysokoškolské denné štúdium je bezplatné, ak neprekročia zákonom stanovenú dobu štúdia.

Za externé štúdium zaplatia len vtedy, ak vysoká škola najneskôr do 31. októbra daného školského roku zverejní výšku školného na konkrétny študijný odbor.

Aj externý študent má právo na pôžičku, ale nemá nárok na sociálne štipendium v prípade, že rektor alebo dekan nerozhodne inak. Po novom sa vysoké školy majú rozdeliť na odborné vysoké školy, samostatné vysoké školy a univerzity.

S výnimkou štátnych zamestnancov môžu školy prijať len toľko externistov, koľko je denných študentov. Pedagóg v dennom štúdiu musí byť v kontakte so študentmi minimálne 18 hodín týždenne, plný pracovný úväzok môže mať len na jednej vysokej škole a mesačne nemôže odučiť viac ako 58 hodín.

Bezplatné financovanie sa skončilo
Financovanie vysokých škôl bude závisieť od zaradenia do typu školy, pričom najviac dostanú univerzity. Ďalej sa bude hodnotiť uplatnenie absolventov daného študijného programu na trhu práce.

S účinnosťou od tohto školského roka sa zavádza už spomínané spoplatnenie externej formy vysokoškolského štúdia, čo napokon fungovalo aj doteraz, len finančné toky netiekli do vysokých škôl, ale cez rôzne formy občianskeho združenia pod hlavičkou sponzorských darov.

Osobitnou kategóriou sú diskusie o podmienkach spoplatnenia aj denného štúdia, čoho sa však v tomto volebnom období určite nedožijeme.

Podstata prípadného spoplatnenia vychádza z už spomenutého predpokladu, že vysokoškolské vzdelanie je súkromný majetok absolventa a teda na trhu práce prináša aj vyššie zhodnotenie.

Pokiaľ budú vysoké školy disponovať smernými číslami o počte prijatých poslucháčov, nie je vzdelanie dostupné pre každého.

V tom prípade je namieste otázka, prečo sa má na jeho získaní a následnom profite absolventa podieľať každý občan svojimi daňami, keď jeho rovnosť šancí získať vysokoškolské vzdelanie nebola vinou obmedzujúcich smerných čísiel zabezpečená.