Nedeľa 27. september 2020

extra plus

September 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Čakáme na pravdu

Ešte raz na tému Franz Liszt

Ábel Kráľ

Knižka Miroslava Demka o hudobnom skladateľovi Františkovi Lisztovi z roku 2003 s názvom Stratený syn Slovenska Franz Liszt a jeho iné (aj cudzojazyčné) publikácie vtedy prekvapili mnohých hudobných vedcov i laikov publikovaním faktov o národnej príslušnosti F. Liszta - o tom, že bol svojím pôvodom, ba aj subjektívnym cítením a vedomím Slovák a že aj jeho dielo nesie také znaky.

Zdá sa však, že práve v odborných kruhoch nie je vôľa potvrdiť alebo vyvrátiť závery autora. V tejto situácii je zaujímavé aj užitočné uviesť nasledujúce informácie.

Slovák z Raidingu
Rakúske noviny Salzburger Nachrichten 12. októbra 2006 publikovali text, v ktorom sa uvádzalo aj to, že F. Liszt sa narodil 22. októbra 1811 v Raidingu (Burgenland) ako syn „Adama Liszta a jeho manželky Márie Anny. Raiding vtedy patril k Uhorsku, napriek tomu sa u Lisztovcov, ktorí patrili k slovenskej menšine, hovorilo doma po slovensky". Nie mi je známe, že by dakto zo slovenských hudobných kruhov alebo zo slovenských historikov proti tejto informácii niečo namietal. Nevznikla ani seriózna diskusia o knižke M. Demka. Akoby nebola chuť vyrovnať sa s novými zisteniami. Je to azda preto, že by mnohí odborníci museli zmeniť svoje doterajšie stanoviská? Vo vede však musia platiť fakty. Musia sa akceptovať aj vtedy, keď menia predchádzajúce poznanie a predchádzajúce postoje. Nie mi je známe ani to, že by naši odborníci serióznou argumentáciou zaujali stanoviská k tvrdohlavým tvrdeniam našich južných susedov, že František List (v maďarskej interpretácii Franz Liszt, a tak ho, žiaľ, pozná aj celý svet) bol Maďar. Naši západní susedia poznajú hodnotu diela F. Liszta. Preto v minulom roku pripravili koncert z diela F. Liszta, preto pri jeho rodnom dome postavili novú koncertnú halu. V nej sa konal minuloročný festival.

Dočkáme sa?
Netreba osobitne argumentovať, že s geniálnou osobnosťou sa do popredia dostáva všetko, čo s ňou súvisí. V diele geniálneho umelca sa hľadajú stopy a inšpirácie z jeho rodinného prostredia i širšieho dobového alebo historického kultúrneho okolia. Geniálni umelci a geniálne umelecké diela sa môžu vnímať aj ako zhodnotené potencie spoločenstva, v ktorom umelci vyrástli a ktorému priamo, deklaratívne či inak svoje diela venovali. Môžu byť pozitívnym znakom spoločenstva, napríklad národa. Možno toto je príčinou tvrdohlavého tvrdenia, že F. Liszt bol Maďar.
Názov knižky M. Demka vystihuje historické fakty - v dejinách sa nám strácali mnohé významné osobnosti. Skôr je to tak, že nám boli ukradnuté. Aj mnohé iné veci sa nám stratili - boli ukradnuté. Napríklad šokujúci počet umeleckých predmetov ťažko vyčísliteľnej hodnoty, ako to dokladajú knižky M. Vároša. Prípad Františka Lista má aj ďalší zaujímavý tieň. Ako som spomenul, v jeho rodnom meste, rakúskom Raidingu, sa v minulom roku uskutočnil hudobný festival Franz Liszt Festival Raiding, resp. Liszten inraiding. Na programovom liste bol podtitulok: „1/2 Zigeuner - Franziskaner" s pripojenou interpretáciou, že centrálnou témou (údajného) protirečenia v živote a diele F. Liszta (a teda aj témou tohto festivalu) bola silnými emóciami naplnená cigánska muzika a silnou religiozitou poznačené jeho duchovné vokálne diela.
Môžeme sa domnievať, že organizátori chceli atraktívnou propagáciou podujatia získať záujem o festival. Lenže reklama by nemala byť krivým zrkadlom, nemala by deformovať propagovanú vec, nemala by byť zavádzajúca. František List nebol ani z polovice, ani z desatiny Cigán. Toto motto je aj zo sémantického hľadiska nevydarené: Cigán je označenie osoby istej národnosti, františkán je pomenovanie osoby patriacej k náboženskej reholi - tieto označenia sú nesúmeriteľné. Motto bolo nevhodné a možno aj - v istom zmysle - degradujúce. Veríme, že organizátori nič také nechceli.
Na záver sa núka otázka, či sa dočkáme nespochybniteľného navrátenia aspoň tejto ukradnutej kultúrnej hodnoty. Zodpovedajú za to mnohí: odborníci príslušných vied, kultúrni pracovníci, žurnalisti i príslušné štátne orgány.

Fotografia:
Fotografia F. Liszta z posledných rokov jeho života.