Sobota 16. november 2019

extra plus

September 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Turizmus ako priemysel

Incoming na Slovensku má vzostupnú tendenciu

Súčasná vláda deklaruje cestovný ruch ako jeden z najdôležitejších faktorov podieľajúcich sa na zhodnocovaní potenciálu nášho národného hospodárstva a prírodného bohatstva.

Vláda koncepčne pracuje na tom, aby cestovný ruch výraznejšie ovplyvnil tvorbu HDP.Pracujeme na tom, aby sme oblasť cestovného ruchu posunuli, a najmä postavili na úroveň priemyslu a podstatne zvýšili jeho význam. Spája sa s tým množstvo prípravných či doplnkových aktivít.

Od prieskumov, analýz, zákonov, tvorby mechanizmov financovania rozličných projektov, zmien podmienok fungovania na rôznych úrovniach od samosprávy po nadnárodné aktivity vyplývajúce z medzinárodných dohôd.

Slovensko ťaží zo svojho potenciálu v oblasti cestovného ruchu v miere, akú dokážeme v danej chvíli využiť. Napríklad číselné údaje v oblasti príjazdového cestovného ruchu, tzv. incomingu, sa z roka na rok zvyšujú.

Nie sú ideálne, ale zároveň oprávňujú k optimizmu. S podporou eurofondov sa do regiónov dostáva výrazná pomoc, ktorá dotvorí podmienky štandardného vybavenia, fungovania a zákonite zvýši konkurencieschopnosť Slovenska „predávať sa".

Ministerstvo hospodárstva už vypracovalo novú stratégiu cestovného ruchu pre celé Slovensko do roku 2013. V stratégii sú zohľadnené regionálne rozdiely, úrovne i danosti jednotlivých častí Slovenska a dopĺňajú ju aj postupy a marketingové aktivity, ako tieto ciele dosiahnuť.

Zložitý fenomén
Cestovný ruch síce formálne patrí do kompetencie ministerstva hospodárstva, je to však zložitý fenomén s množstvom osobitostí, zasahujúci a prelínajúci sa v mnohých oblastiach.

Zastrešuje, alebo ešte lepšie obsahuje vlastne všetko. Tu sa pri úvahách ako čo najrýchlejšie a najefektívnejšie postupovať dopredu otvára priestor na diskusie s inými ministerstvami - dopravy, životného prostredia, regionálneho rozvoja, pôdohospodárstva so zapojením príslušných organizácií a ďalších štruktúr. Každý z týchto rezortov i subjektov už na slovenskom cestovnom ruchu participuje.

Podrobne sme zanalyzovali situáciu a následne spracovali tzv. regionalizáciu cestovného ruchu na Slovensku. Tá definuje 21 regiónov podľa ich potenciálu, a to v strednodobom i dlhodobom časovom horizonte.

Pripravili sme návrh zákona o združeniach cestovného ruchu, ktorého cieľom je zriaďovanie združení cestovného ruchu, a to na základe iniciatívy jednotlivých samospráv, t. j. miest a obcí ako jedných zo základných nositeľov úloh i iniciatív v oblasti cestovného ruchu.

Finančné krytie
Po prvý raz v histórii Slovenska sa v novom zákone o investičných stimuloch objavila aj problematika cestovného ruchu. Ten považujeme za hospodárske odvetvie.

Preto sme stanovili, že o investičné stimuly sa môžu uchádzať a aj ich dostať investori v tejto oblasti hospodárskej činnosti.

Jednou z podmienok je obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vo výške najmenej 500 miliónov Sk, z toho najmenej 50 percent musí kryť vlastné imanie právnickej osoby alebo vlastné prostriedky fyzickej osoby - podnikateľa.

Podľa nás platí zásada: ak je ktorýkoľvek subjekt majetkovo na konkrétnom projekte zainteresovaný a má v ňom vložené svoje peniaze, potom sa o zveľaďovanie tohto majetku aj patrične stará.

Táto suma sa však znižuje pre regióny, kde je nezamestnanosť výrazne vyššia, ako je priemer Slovenska.
V prípade, že v regióne je nezamestnanosť vyššia ako priemer Slovenska, táto nutná investícia sa znižuje na 250 miliónov Sk.

Ak je v regióne nezamestnanosť minimálne o 50 percent vyššia, ako je priemer Slovenska, veľkosť investície sa posúva až na hranicu 100 miliónov Sk.

Malé projekty by sa mali podporovať v závislosti od možností štátneho rozpočtu. Ďalšie „toky" podpory v horizontálnom členení sa otvárajú cez Národnú agentúru pre malé a stredné podnikanie.

Z hľadiska finančného zabezpečenia máme teda pokrytú celú škálu projektov od najmenších až po najväčšie. Celá filozofia rozvoja turizmu spočíva v tom, že chceme najmä prostredníctvom veľkých projektov podporiť tzv. regionálnych lídrov.

Tí však musia splniť jednu kľúčovú podmienku. Spočíva v zabezpečení podnikateľských aktivít počas celého roka.
Čiže tieto strediská musia byť využiteľné nielen v období jednej sezóny ale podľa možností by mali mať celoročnú prevádzku.

Predpokladáme, že popri týchto lídroch by sa mali kreovať aj menší podnikatelia a subdodávatelia jednotlivých služieb pre tohto regionálneho lídra.

Regionálne združenia
cestovného ruchu navrhujeme vytvárať preto, aby sa nám podarilo odstrániť obrovskú roztrieštenosť jednotlivých podnikateľských článkov v cestovnom ruchu.

V turizme pôsobí v súčasnosti približne 20-tisíc podnikateľských subjektov. Množstvo ďalších je aktívnych na nepodnikateľskej - neziskovej báze.

S takým enormným počtom subjektov sa jednoducho nedá efektívne komunikovať. Preto ich chceme aspoň v určitom, časovo obmedzenom horizonte nejakým spôsobom zjednotiť. Vytvoriť teda partnerstvo samosprávy a podnikateľov na úrovni obcí, miest i regiónov.

K združeniam cestovného ruchu sa môžu pripojiť všetci už dnes fungujúci podnikatelia a predstaviť svoje projekty.

Tak, aby celková filozofia cestovného ruchu príslušného regiónu dostala jednotnú myšlienku, aby synergický účinok v jednotlivých miestach a regiónoch Slovenska pozdvihol úroveň i efektivitu využívania prírodných, historických, kultúrnych i ľudských zdrojov, ktoré máme k dispozícii.

Ľubomír Jahnátek, minister hospodárstva SR
(Medzititulky redakcia)