Sobota 16. november 2019

extra plus

September 2007

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Terč pravice

Viera Tomanová: Vláda v tomto mediálnom prostredí nedokáže dostať k občanovi objektívne informácie o svojej činnosti

Eva Zelenayová

Vláda Roberta Fica išla do volieb so silným sociálnym programom a dnes sa ho, ak jej to okolnosti a možnosti štátneho rozpočtu dovoľujú, snaží skutočne realizovať.

Nie je to vždy ľahké a býva to často spojené nielen s konfliktmi s pravicovou opozíciou, ale aj so silným súkromným kapitálom a medzinárodnými monopolmi.

Výsledkom sú dlhodobé diskreditačné kampane v médiách. Vstúpiť na pôdu podnikateľských aktivít v sociálnej sfére je ako pichnúť do osieho hniezda. Skúsenosť, a veľmi osobnú, má aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová.

Privilégium, rodinná nezisková organizácia, vypustila džina z fľaše. Verejne sa začalo hovoriť o tom, že sociálne služby sú nedostupné, niekto na nich zarába. Aká je teda situácia v oblasti sociálnych zariadení?
Džina z fľaše nevypustilo Privilégium, ale novinári. Tí ma tiež donútili povedať niečo aj o praktikách minulej vlády.

Verejnosť sa dozvedela, že dotácie zariadeniam sociálnych služieb sa poskytovali výberovo, a tým aj stranícky. Prečo?
Pretože predchádzajúce vlády nastavili systém tak, že dnes nemáme štátne zariadenia sociálnych služieb. Najmä tretí sektor sa postaral o to, aby sa sociálne služby presunuli do pôsobnosti mimovládnych organizácií, obcí a vyšších územných celkov. Kým od roku 1993 do roku 2000 vynaložili v Česku na rozvoj sociálnych zariadení asi 13 miliárd korún, na Slovensku sme na ne nedali ani korunu. Pritom v Česku bolo podstatne viac týchto zariadení.

Prešli ste rozličnými funkciami na ministerstve, ktorého ste práve šéfkou. Dôverne poznáte zariadenia, v ktorých nachádzajú domov ľudia, o ktorých sa nemá kto postarať. Ako fungujú tieto zariadenia a prečo sa štát zbavil zodpovednosti za starostlivosť o týchto občanov?
Občan si obyčajne nie je schopný uhradiť celú sumu napríklad v domove dôchodcov, nehovoriac už o detských domovoch či domovoch sociálnych služieb pre občanov so zdravotným postihnutím. Predchádzajúca vláda vyriešila problém veľmi „elegantne" - zákonom stanovila minimálnu výšku príspevkov pre poskytovateľov sociálnych služieb, ale zároveň zákonom presunula kompetencie a zodpovednosť na vyššie územné celky. VÚC teda získali kompetencie, ale nemajú peniaze na prevádzku týchto zariadení. Tak sa stáva, že niektoré VÚC pridelia sociálnym zariadeniam len 20, 40 či 60 percent zo zákonom stanoveného príspevku, a tie sa potom dostávajú do ťažkostí. Iba Trnavský VÚC poskytuje príspevok v plnej výške. Prečo sa zariadenia dostali do mimovládok, by mali vysvetliť tí, čo sa o to postarali, teda predovšetkým tretí sektor na čele s Helenou Wolekovou. Tá donekonečna opakovala, že sociálne služby treba dať neziskovým organizáciám, obciam a VÚC, ktoré vraj budú poskytovať lepšie služby ako štát, že budú bližšie k občanovi a podobne.

Médiá vám vyčítajú klientelizmus v súvislosti s pridelením dotácie pre Privilégium. Istý čas ste tam pracovali, poznáte sa s týmito ľuďmi. Verejnosti je však málo známa previazanosť osôb poskytujúcich sociálne služby s bývalým vedením ministerstva. Jeden denník síce napísal, že nezisková organizácia S.P.A.C.E., ktorej dotáciu pridelila ešte ministerka Radičová a zmluvu ste predĺžili aj vy, vracia peniaze. Neuviedol však, že šéfka organizácie Eva Kelley je dcérou Ivety Radičovej...
Áno, už som na to verejne poukázala. Napríklad neziskovej organizácii S.P.A.C.E., kde Iveta Radičová robila štatutárnu zástupkyňu a zároveň v tom čase bola poradkyňou vtedajšieho ministra Ľudovíta Kaníka, bol schválený finančný príspevok 1 854 812 korún. V správnej rade tejto organizácie sú napríklad poslanci Július Brocka z KDH a Ivan Mikloš z SDKÚ. A o rôznych zaujímavých súvislostiach by sa dalo rozprávať oveľa viac. Keďže som celý život pracovala v sociálnej oblasti a poznám sa s ľuďmi prakticky vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb, tak ak niekto má záujem diskreditovať ma, môže naše vzťahy označiť nálepkou klientelistické. Je pozoruhodné, že v prípade bývalej vlády sa médiá tomuto označeniu cieľavedome vyhýbali a vyhýbajú.

Vyššie územné celky nemajú peniaze na poskytovanie sociálnych služieb, nemajú ich ani obce a mestá...
Je to tak. Ako príklad spomeniem OASIS, zariadenie v Balvanoch, okres Komárno, kde je 210 klientov s najťažšími duševnými poruchami v kombinácii s ďalšími postihnutiami. Aj keď je tam starostlivosť na vysokej úrovni, zariadenie je v žalostnom stave. Ešte ani raz im Nitra neposkytla príspevok v plnej výške. Napriek tomu, že štátny dozor konštatoval, že ústav súrne potrebuje financie na odstránenie vážnych nedostatkov, VÚC peniaze nemá. Podobne sú na tom ďalšie ústavy. V Bratislave má napríklad Privilégium 109 lôžok, ďalšie má v Senici, Žiline a pripravovali otvorenie ústavu v Krajnom, na poskytovanie služieb pre ľudí s Alzheimerovou chorobou. Táto skupina ľudí sa veľmi ťažko umiestňuje do ústavov a čakacia lehota je od dvoch do šestnásť rokov. Exministerka Radičová im odmietla schváliť príspevok, ja som im chcela pomôcť. Nedostali ani príspevky od VÚC v Bratislave, Žiline a Trenčíne. Dnes neexistuje nijaký systém podpory budovania týchto zariadení. Môžu byť financované iba cez štátne dotácie podľa výnosu, ktorý v decembri 2005 schválila pani Radičová.

Ako to budete riešiť?
Dala som pokyn na kontrolu všetkých neziskoviek, ktorým bola v minulosti pridelená dotácia, lebo mám informácie, že peniaze boli pridelené aj zadlženým občianskym združeniam. Možno práve toto bol signál pre S.P.A.C.E. vrátiť peniaze. Meníme pravidlá na prideľovanie dotácií s účinnosťou od októbra 2007, ale hneď po mojom nástupe do funkcie ministerky prijal rezort aj systémové riešenie tohto problému. Využijeme na to peniaze z EÚ na roky 2007 až 2013 a hodláme ich v rámci regionálneho rozvoja využiť na rozvoj zariadení sociálnych služieb tak, aby ich bol dostatok a v dobrej kvalite. Budeme mať na to zhruba osem miliárd korún. Ďalším systémovým opatrením je zákon o sociálnych službách a rátame s tým, že vstúpi do platnosti od 1. januára 2009. Potom sa zruší akýkoľvek dotačný systém.

Čo by sa stalo so zariadením sociálnych služieb, ktoré by muselo ísť do exekúcie?
To by bola katastrofa. Tých ľudí by nebolo kam umiestniť. Neviem, či si niekto uvedomuje, čo je to premiestňovať starých ľudí. Mám skúsenosť z Jasova, kde sme museli zastaviť sťahovanie, a to do podstatne kvalitnejších priestorov, lebo starší ľudia sa nevedeli prispôsobiť novým podmienkam a jednoducho zomierali.

Nie je bez zaujímavosti, že ako prvé na opatrenia vášho rezortu reagovali médiá, a až neskôr politici. Vnucuje sa otázka, kto tu robí politiku? Novinári alebo politici?
Myslím si, že novinári. Vážim si každého seriózneho žurnalistu, ale médiá dnes neposkytujú pravdivé, vyvážené informácie, ktoré spoločnosť potrebuje.

Aj vaša vláda je zodpovedná za neústavný stav v médiách, ktorý síce zdedila po svojich predchodcoch, ale svojou nečinnosťou v tejto oblasti povzbudila vydavateľov k nevídanej agresivite proti predstaviteľom moci. Myslíte si, že v mediálnom prostredí, kde nejestvuje ani jeden denník, ktorý by zabezpečoval pluralitu informovania, môže vláda plniť svoje záväzky k občanom?
Vláda v tomto mediálnom prostredí skutočne nedokáže dostať k občanovi objektívne informácie o svojej činnosti, ktoré si občan nielen zaslúži, ale má na ne aj právo.

Ste doteraz najmedializovanejšou ministerkou kabinetu, čo nepochybne súvisí s programom vlády. Váš rezort si ako prioritu vytýčil zmeny vedúce k sociálnej únosnosti reforiem. Už tento fakt musí znepokojovať vašich oponentov a aj preto ste sa stali terčom útokov pravicových politikov, súkromného kapitálu a im slúžiacich médií. Máte dostatok síl vydržať tento tlak?
Vidíte, že zatiaľ sa držím statočne aj napriek tomu, že mi médiá už zasahujú do súkromia a uverejňujú o mojej rodine nehorázne klamstvá.

V súvislosti s Privilégiom vyšli najavo praktiky, aké roky uplatňovala bývalá vláda. Napríklad Iveta Radičová potvrdila, že nemožno ustrážiť všetkých žiadateľov o dotácie a že až neskôr sa ukáže, že nie je všetko v poriadku. Ale v minulosti sa na verejnosť také prípady akosi nedostávali...
Áno, vysvetľujem si to tak, že médiá ma chcú uštvať. Keď sme pripravovali novelu Zákonníka práce, ktorý slúži predovšetkým ľuďom práce, hovorila som, že to, čo spustili médiá okolo tejto právnej normy, je iba slabý odvar toho, čo nás čaká v budúcnosti, keď príde na rad zákon o sociálnom poistení. Dotýkame sa tam ľudí s príjmom vyšším ako 56-tisíc korún, a už sa začínajú protesty.

Denník Pravda vás obvinil, že chcete odpustiť odvody do Sociálnej poisťovne notárom, advokátom, znalcom či daňovým poradcom a že tým štát príde o šesťsto miliónov korún ročne...
Nie je to pravda, budú platiť. Návrh smeruje k odstráneniu nespravodlivosti pri súbehu príjmu zo závislej činnosti a samostatnej zárobkovej činnosti. Ak takáto osoba dosiahne zo samostatnej zárobkovej činnosti príjem napríklad 2-tisíc korún mesačne, podľa terajšieho právneho stavu však musí odvádzať Sociálnej poisťovni odvody z minimálnej mzdy. To znamená z príjmu, ktorý nikdy nedosiahla. Za takúto osobu sa však odvádzajú odvody aj zo závislej činnosti. Čiže podľa nášho návrhu sa takejto osobe určí vymeriavací základ vo výške reálneho príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Nedávno ste zverejnili stratu súkromných dôchodkových správcovských spoločností v roku 2005 na 1,45 mld. korún, v roku 2006 na 1,73 mld. korún s tým, že majú tendenciu straty ešte zvyšovať...
Viacerí právnici mi potvrdili, že majetok, ktorý sporitelia v druhom pilieri nadobúdajú, nemá črty čistého súkromného majetku. Aj preto sme v novele zákona o sociálnom poistení urobili kroky na ochranu ich vkladov. Proti samotným DSS sme nič nepodnikli, akurát sme zabránili špekulatívnym prestupom v poisťovniach, stanovili sme maximálnu sumu peňazí na reklamu a znížili odplatu za vedenie účtu sporiteľa.

Niektoré zdroje uvádzajú, že nasporené peniaze v DSS sú majetkom sporiteľa, že sa dajú dediť alebo použiť ako záruka. Vy však tvrdíte, že nie sú predmetom dedičstva - ak sporiteľ zomrie deň po uzatvorení zmluvy so životnou poisťovňou o výplate doživotnej renty, peniaze prepadnú v prospech životnej poisťovne. Ako to teda je?
Zdá sa, že človek musí vedieť, kedy zomrieť, aby boli jeho peniaze predmetom dedenia. Sporiteľ musí s nadobudnutím dôchodkového veku odísť z prvého aj druhého piliera a z oboch častí by mal dostať dôchodok. Z peňazí z druhého piliera si okamžite musí zakúpiť dôchodkovú rentu v životnej poisťovni a v tomto okamihu už peniaze nie sú predmetom dedičstva. Ak si však nenašetrí dosť prostriedkov, pretože riziká v druhom pilieri sú veľké, kto mu predá nejakú rentu? To nie je v zákone vyriešené, lebo v tejto súvislosti treba vedieť aj to, že DSS negarantujú vklady a ani svojím majetkom neručia za vklady sporiteľov. S peniazmi sporiteľov tieto spoločnosti narábajú v troch fondoch - konzervatívnom, vyváženom a rastovom. Samotní tvorcovia zákona predpokladali, že sporitelia môžu prísť o svoje peniaze, a preto 15 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku odchádza sporiteľ z najrizikovejšieho fondu - rastového. A môže odísť bez koruny. Sedem rokov pred dôchodkom musí odísť aj z vyváženého a zostáva v konzervatívnom. Ale čo, ak sedem rokov pred dôchodkom príde o všetky svoje úspory? Koľko si potom za tých sedem rokov našetrí? Môže sa však stať aj to, že spoločnosť spreneverí peniaze. V takom prípade je ručiteľom Sociálna poisťovňa a všetci tí, čo sú v prvom pilieri, sa poskladajú rezervným fondom solidarity na odškodnenie podvedených sporiteľov.

Čo teda vláda plánuje urobiť s druhým pilierom?
Zatiaľ sme sa rozhodli zachovať druhý pilier, ale občanov upozorňujeme na riziká. Riešenie pripravujeme na rok 2008.

S akými ohlasmi sa stretávate po schválení novely Zákonníka práce? Takisto vyvolala veľký mediálny ohlas...
Keďže účinnosť nadobúda až od 1. septembra tohto roka, nemáme zatiaľ nijaké pripomienky. Keď budú, všetky vyhodnotíme.

V čom je problém čerpania peňazí z Európskeho sociálneho fondu? Podľa medializovaných správ príde rezort o vyše deväťdesiat miliónov korún...
Je to tak, ale mohol prísť o viac ako 700 miliónov, keby sme neboli urobili všetko v záujme čerpania peňazí ešte z roku 2004 a 2005, takže pod škody sa podpísali exministri Kaník a Radičová. V mnohých prípadoch boli výdavky nesprávne vyplácané, čo nám potvrdil Brusel aj ministerstvo financií. Objavili sme projekty, ktoré sa navzájom vylučujú. Napríklad jeden s názvom Moderný úrad s nákladom 5 miliónov, druhý Ľudia v modernom úrade za vyše 13 miliónov korún. Som rada, že pracovníci rezortu urobili všetko preto, aby sme splnili podmienky a aby Brusel obnovil financovanie.

Prioritou vašej vlády má byť aj cena práce, lebo ako tvrdíte v programovom vyhlásení vlády, až 60 percent zamestnancov má príjem pod úrovňou priemernej mzdy. Aké opatrenia ste dosiaľ v tomto smere urobili?
Tento údaj je už prekonaný, lebo vlani sme zvýšili minimálnu mzdu, ktorá má nielen ekonomický, ale aj sociálny rozmer. Priemerná mzda v národnom hospodárstve výrazne vzrástla a dnes predstavuje 18 741 korún. Podľa našich analýz príjem do výšky priemernej mzdy dosahuje 60 percent zamestnancov, ale podľa vymeriavacích základov Sociálnej poisťovne úroveň príjmu 20-tisíc korún má až 80 percent zamestnancov. Máme pripravený návrh zákona o minimálnej mzde, v rámci štátnej správy sme zabezpečili valorizáciu miezd a pracujeme na tom, aby sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv aj na ďalších zamestnávateľov, ak majú podobné sociálnoekonomické podmienky.

Dosiaľ sa ani jedna vláda nezaoberala dôchodkami poslancov, hoci ide o kategóriu ľudí, ku ktorým sa v zahraničí pristupuje tak ako napríklad k prezidentovi či iným verejným činiteľom. Azda by sa skvalitnila práca zákonodarného zboru, lebo je známy prípad poslanca, ktorý povedal, že sa musí zaoberať podnikaním, aby sa zabezpečil na dôchodok. Máte v pláne zaoberať sa takýmto problémom?
Nie. Chceme udržať trojpilierový systém sociálneho poistenia, ktorý nastavila bývalá vláda a ktorý práve osobám s vysokými príjmami umožňuje zabezpečiť si slušný dôchodok. Novelou zákona o sociálnom poistení navrhujeme odstrániť hornú hranicu vymeriavacieho základu, takže ľudia s vyššími príjmami si viac nasporia.

Vláda by nemala predlžovať vek odchodu do dôchodku. Myslíte si, že v EÚ je to udržateľné?
Vláda sa zaviazala, že ho nepredĺži. V tejto chvíli to považujem za kontraproduktívne, až v roku 2014 naplníme rýchlejší variant predlžovania veku odchodu do dôchodku. V súčasnosti muži aj ženy odchádzajú do dôchodku vo veku 62 rokov, ale v niektorých krajinách EÚ je to pri dosiahnutí veku 65 rokov.

Bude tohto roku na vianočné príspevky pre dôchodcov?
Určite bude.

Slovensko patrí v EÚ k štátom s jednou z najvyšších mier chudoby. Aký je trend a aké opatrenia robíte, aby sa miera chudoby neprehlbovala?
Už predchádzajúca vláda prijala národný program na riešenie tejto otázky. Dokonca existuje rozpočtová organizácia Fond sociálneho rozvoja, ktorá bola založená na tom, aby sa zaoberala inklúziou a navrhovala systémové riešenia. Bývalá vláda za také považovala napríklad vybudovanie kompostoviska v obci či autobusovej zastávky, alebo opravu strechy na fare. Uvedomujem si, že pre dlhodobo nezamestnaných by aj takéto projekty mohli byť prínosom, ale rozhodne to nepovažujem za systémové riešenie problému chudoby. Všetky naše kroky od nástupu vlády smerovali k tomu, aby sme pomohli ľuďom v hmotnej núdzi, predovšetkým rodinám s deťmi. V rodinnej politike sme zaviedli príplatok k príspevku pri narodení prvého dieťaťa a od 1. januára ho ideme ďalej zvyšovať. Novelou zákona o náhradnom výživnom navrhujeme poskytovať 705 korún sirotám, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok. Od prvého januára budú rodičia nezaopatrených detí dostávať príplatok k prídavku na dieťa 300 korún, ak sú poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, a to v prípade, keď ide o rodičov, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti, osoby nahrádzajúce starostlivosť rodičov a ktorým nevznikol nárok na daňový bonus. Bývalá vláda zrušila valorizačné mechanizmy k jednotlivým dávkam a príspevkom, my ich znova zavádzame.

Ako sú na tom u nás vdovy a vdovci?
Platia odlišné podmienky poberania vdovského dôchodku z prvého a druhého piliera. Poslancovi Brockovi prešla v parlamente výhoda pre ženy vdovy a mužov vdovcov, ktorí dovŕšili 52. rok veku a vychovali dve deti, alebo ktorí vychovali tri deti. Nie je to systémové opatrenie. Preto chceme, aby žena či muž, ak ovdovie a má nezaopatrené deti, mali vždy nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok - samozrejme, ak zomretý manžel alebo manželka splnia podmienky poistenia. Zákon v súčasnosti stanovuje jednoročnú lehotu na poberanie vdovského alebo vdoveckého dôchodku, ak sa vdovec či vdova nestará o maloleté deti. V prípade starostlivosti o maloleté deti poberá pozostalý z manželov vdovský alebo vdovecký dôchodok a súčasne aj sirotské dôchodky. Ak vdova alebo vdovec poberá starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok a súčasne má nárok aj na vdovský alebo vdovecký dôchodok, vypláca sa vyšší dôchodok v plnej výške a nižší dôchodok v polovičnej výške. Zákon však ráta aj s eventualitou, že ak vdova aj po niekoľkých rokoch od smrti svojho manžela využije možnosť umelého oplodnenia a biologickým otcom bude zomretý manžel, má nárok na vdovský a sirotský dôchodok pre dieťa.

Rok 2007 je Európskym rokom rovnakých príležitostí pre všetkých. Ako sme na tom na Slovensku?
Je pravda, že sme na tom neboli dobre, ale vlani sme vyvinuli obrovské úsilie, aby sme dosiahli zriadenie Európskeho inštitútu rodovej rovnosti na Slovensku. Vytvorili sme najlepšie podmienky na fungovanie tejto inštitúcie, ale za fínskeho predsedníctva a s podporou pobaltských štátov nakoniec vyhrala Litva. Dodnes tam však inštitút nefunguje, hoci u nás mal byť otvorený už 1. januára 2007. Znovu musím povedať, že predchádzajúca vláda zrušila všetky inštitúcie a inštitúty, ktoré sa touto problematikou zaoberali. Pritom nejde len o rovnaké príležitosti pre mužov a ženy, ale aj pre mladých, starých, postihnutých a podobne.

Uznávaným odborníkom na sociálnu oblasť je Vojtech Tkáč. Spolupracujete s ním?
Je mojím poradcom.