Utorok 22. január 2019

extra plus

September 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Ruské medvede vo vzduchu

Vladimir Putin oznámil obnovenie diaľkových letov bombardérov

Peter Jánošík

hliadkovanie svojich strategických bombardérov nad Tichým, Atlantickým, Indickým a Severným ľadovým oceánom. Viedlo k tomu oteplenie vzťahov Moskvy a Washingtonu za vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina a ešte pred ním posledného komunistického lídra Michaila Gorbačova.

Moskva však nezískala patričný pokoj pre svoj ekonomický a sociálny rozvoj a začala svoju zahraničnopolitickú politiku opäť meniť, najmä pokiaľ ide o vzťah k Spojeným štátom americkým.

Putinovo sebavedomie
Nástupom Vladimira Putina do Kremľa sa Rusko už dostatočne spamätalo z otrasov jeľcinovskej éry, hospodársky a ekonomicky napreduje, a to nielen vo svojej európskej časti, ale aj vo svojich ázijských regiónoch.

Vladimir Putin pred šiestimi rokmi nastupoval do prezidentského úradu dostatočne sebavedomo a toto sebavedomie ho neopustilo dodnes.

Pomohlo mu postaviť Rusko na nohy, aj napriek teroristickým útokom z Čečenska a čiastočným protiruským náladám vo svete.

V súvislosti so stavbou protiraketových základní v Česku a Poľsku si moskovské vedenie uvedomilo potrebu vzdorovať bezpečnostným výzvam súčasného sveta samostatne, nielen v súčinnosti so svojimi potenciálnymi spojencami, a tak sa vracia k praktike bývalého sovietskeho štátu.

Jedným z dôvodov je, ako povedal Putin, že „Rusko v roku 1992 jednostranne zastavilo strategické hliadkové lety do vzdialených regiónov, ale ruský príklad nenasledovali všetci a strategické lety iných štátov pokračujú".

Myslel tým predovšetkým lety bombardérov USA. Na obnovenie tejto leteckej činnosti si Ruská federácia nevyčlenila nijakú prípravu, lety sa začali okamžite.

Obnovenie hliadkovania ďaleko na severe, západe, východe a juhu od Ruska ohlásil prezident Putin na 17. augusta o polnoci.

Stalo sa tak na južnom Urale počas spoločného vojenského cvičenia Ruska, Číny a štyroch stredoázijských krajín. Zo siedmich letísk umiestnených po celom Rusku tak pravidelne vzlietava 14 strategických nosičov rakiet bombardérov Tu-95, známych pod kódovým označením „medveď".

Nespravodlivosť unipolárneho sveta
Rusko po skúsenostiach s unipolárnym svetom, ktorý tvorí výbojná americká zahraničná politika, chce mať istotu váhy svojej krajiny vo svete.

Putinova koncepcia sa drží v línii mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa konala pred rokom. Sľubuje si od nej zvýšenie vplyvu Ruska vo svete.

Putinovi kritici hovoria, že niekdajšie vzájomné jadrové zastrašovanie viedlo k stabilnému obdobiu vo svetovej politike. Dnes sa však svet primárne obáva zastrašovania teroristického, a to je podstatný rozdiel. A Rusku, ako napokon každej inej krajine, ide o vlastnú bezpečnosť.

Západná tlač píše, že Rusku pri revitalizovaní pravidelných hliadkových letov pomohli vysoké ceny za ropu a plyn, s ktorými Ruská federácia vo svete obchoduje.

Pravda, lety strategických bombardérov sú finančne nákladné, ale úžitok z nich sa môže niekoľkonásobne vrátiť.

Napokon Washington proti nim nijako neprotestuje a necháva rozhodnutie o ich obnove čisto na Moskve. Američania nedávno tiež absolvovali cvičenie strategických bombardérov na severnom póle.

Pôsobivé divadlo
Ako veľmi pôsobivé označil ruské strategické hliadkové lety veliteľ nórskeho letectva Ole Asak: „Nad severným cípom Nórska 14 hodín krúžilo jedenásť lietadiel ruskej armády vrátane strategických bombardérov, lietadiel včasného varovania a stíhačiek.

Potom odleteli cez Nórske more k Faerským ostrovom, odkiaľ sa vrátili do Ruska. Bolo to veľmi pôsobivé."
Nóri vyslali k ruským lietadlám svoje stíhačky, ktoré ich počas celých manévrov sledovali a fotografovali.

Aj veliteľstvo leteckej a radarovej obrany Severnej Ameriky priznáva, že v ostatných mesiacoch lietajú ruské letecké sily o čosi častejšie ako predtým a prenikajú hlbšie do vzdušného priestoru USA. Rusko sa tým súčasne pripomína ako silnejúca svetová veľmoc.