Štvrtok 21. marec 2019

extra plus

September 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Šesť rokov po

Otázniky okolo 11. septembra 2001 pretrvávajú

Peter Greguš

Existuje všeobecný názor, že „analógie krívajú". Je to pravda vtedy, ak preceňujeme podobnosť udalostí a uzávery z hodnotenia jednej nekriticky prenášame na druhú.

Musíme sa na tento názor predsa len odvolať, pretože sa priam núka analógia medzi atentátom na amerického prezidenta Kennedyho v roku 1963 a útokom na newyorské dvojičky 11. septembra 2001.

V oboch prípadoch bol takmer ihneď odhalený páchateľ, no ak by sa udalosti odohrali podľa oficiálnej verzie, možno v prípade konania zločinu prestali platiť fyzikálne zákony.

V prípade atentátu na Kennedyho vrahom mal byť istý Oswald, ktorý mal strieľať z najvyššieho poschodia skladiska učebníc v texaskom meste Dallas.

Keď Oswald slúžil vo vojnovom námorníctve, bol veľmi slabý strelec. Smrteľné výstrely, ktoré mali nielen zabiť prezidenta, ale aj zraniť guvernéra Texasu mal počas niekoľkých sekúnd vystreliť to zastaranej zbrane pochádzajúcej z druhej svetovej vojny.

O atentáte sa napísalo veľa kníh, no akosi sa pozabudlo na knihu Thomasa G. Buchanana, ktorý tvrdil, že za atentátom stáli ropné monopoly, ktorým chcel Kennedy odobrať niektoré daňové privilégiá a presadzoval aj ďalšie opatrenia, ktoré by boli bývali obmedzili ich zisky.

Hoci Buchananove názory môžu byť iba špekuláciou, je zaujímavé, že Kennedyho nástupca Johnson spomínané zámery svojho predchodcu nerealizoval.

Oproti 60. rokom význam ropy ešte mnohonásobne vzrástol. Mimochodom, najväčšie ropné zásoby sú na Strednom Východe (Arabský polostrov, Irán a Irak), USA majú o niečo menšie zásoby v Texase a na Aljaške.

Svet 21. storočia
je už úplne iný ako v druhej polovici 20. storočia. Skončila sa epocha dvoch superveľmocí, Rusko sa stalo mocnosťou s obmedzenejším vplyvom, USA získali s nikým iným neporovnateľné hospodárske a politické postavenie.

Našlo sa nemálo autorov, ktorí USA dnes obviňujú, že toto postavenie chcú premeniť na svetovládu. Niektorí publicisti tvrdia, že tretia svetová vojna prebiehala vo forme „studenej" vojny (ktorá sa na viacerých miestach sveta menila buď na „horúcu", alebo aspoň hrozila do nej prerásť).

Jedenásteho septembra 2001, keď sa teroristi zmocnili niekoľkých civilných lietadiel na pravidelných linkách a pokúsili sa nimi zničiť Pentagón, Biely dom a zlikvidovali budovy newyorského Svetového obchodného centra, sa začala štvrtá svetová vojna... Oficiálne ide o boj proti tzv. globálnemu terorizmu.

Prelomovým dátumom je práve 11. september 2001. Pre civilné obyvateľstvo, ktoré v Európe či Ázii prežilo druhú svetovú vojnu, boli najdesivejšie letecké útoky na mestá. Bomby padali na Londýn, Berlín, Paríž, Moskvu, ale aj Bratislavu a Prahu.

Japonci (okrem útoku na Pearl Harbor) sa pokúsili USA bombardovať kurióznym spôsobom; na stratosférické balóny navešali výbušniny. Škody v Amerike z tohto „bombardovania" boli nulové.

Druhú svetovú vojnu, vojnu v Kórei či vo Vietname zažívali Američania najmä prostredníctvom filmového plátna či televíznej obrazovky, bezprostrednú skúsenosť z jej hrôz mali iba vojaci.

11. septembra 2001 zažili Američania po prvý raz vo svojich dejinách masívny útok na jedno zo svojich najväčších miest.
Vynára sa niekoľko otázok.

Prečo sa to stalo a aké mal ten, kto za tým stál, ciele. Spomínali sme už analógie. Americký prezident Roosevelt vyhral voľby v roku 1940 vďaka sľubom, že americkí boys nepôjdu do vojny. Okolo japonského útoku na Pearl Harbor je dodnes veľa záhad.

Na jednej strane prišlo k takým hrubým zanedbaniam, že dôsledky útoku boli drvivé, no na druhej strane, predsa len „ktosi" dal rozkaz, aby z námornej základne pred japonským útokom odplávali lietadlové lode, ktoré mali potom v bojoch v Pacifiku kľúčovú úlohu.

Japonský teroristický útok viedol k tomu, že USA mohli vstúpiť do druhej svetovej vojny. Pripomínam, že Japonci a vládnuca japonská elita si v onom období dokázali osvojiť iba západnú techniku, ale nechápali princípy a hodnoty euroamerickej civilizácie. Spôsob myslenia a stupnicu hodnôt zmenili až po porážke v druhej svetovej vojne.

Prečo zlyhala protiletecká obrana?
Čo sa vlastne v onen 11. septembrový deň stalo? V ranných hodinách, medzi 8. 25 a 8. 55 teroristi uniesli štyri lietadlá na vnútroštátnych linkách.

Prvé dve lietadlá narazili do „dvojičiek" Svetového obchodného centra, dovtedajšieho architektonického symbolu newyorského Manhattanu.

Ďalšie lietadlo bolo nasmerované na sídlo amerického ministerstva obrany - Pentagón, tu však škody neboli také katastrofálne.

Posledné lietadlo, ktoré vraj malo zničiť sídlo amerického prezidenta Biely dom, havarovalo. Podľa oficiálnej verzie prišlo ku konfliktu medzi únoscami a pasažiermi, čo spôsobilo nakoniec pád lietadla.

Vynára sa niekoľko nejasností, ktoré neboli dodnes vysvetlené. Je to jednak zlyhanie americkej protileteckej obrany, ktorá nedokázala reagovať nielen v prípade úroku na „dvojičky", ale aj na Pentagón.

Veliteľom amerických ozbrojených síl je americký prezident, ktorým bol aj vtedy George W. Bush. Za protileteckú obranu niesol zodpovednosť generál Richard Meyers.

Ten mal bežné stretnutie s jedným zo senátorov. Rokovanie neprerušil, aj keď dostal správu o útoku na „dvojičky". Prezident Bush bol vtedy na Floride, kde navštívil základnú školu.

O prvom útoku sa oficiálne dozvedel od svojho pobočníka uprostred kultúrneho programu, niektoré zdroje tvrdia, že to bolo len divadlo a o útoku vedel už predtým.

Televízne stanice bezprostredne po útokoch informovali o zistení vyšetrovateľov, že pár dní pred útokmi prebiehali masívne obchody s akciami leteckých spoločností.

Zakrátko tieto správy z médií zmizli. Hoci vyšetrovatelia mohli zistiť, kto tieto obchody robil, o záležitosti bolo zrazu ticho.

Bin Ládin ako Fantomas
Podozrivo rýchlo sa však objavila správa, že za útokmi stála teroristická organizácia al-Káida na čele s Usámom bin Ládinom. Zároveň médiá oznamovali, že príde k intervencii v Afganistane.

Lenže plány na intervenciu už vraj existovali v júni 2001 a podrobný operačný plán mal George Bush mať na stole už 9. septembra 2001.

Postava Usámu bin Ládina mi pripomína Fantomasa zo série filmov s Louisom de Funésom. Je podobne nepolapiteľný a drzý, hoci ho naháňajú tajné služby celého západného sveta.

Informácie o tejto záhadnej „bytosti" sú protirečivé. Nepochybné však je, že patrí do rodiny bohatých a vplyvných saudskoarabských podnikateľov. Sám Usáma bin Ládin podnikal najprv v Sudáne a potom v Afganistane.

Sovietska invázia do tejto krajiny však zmarila jeho rozsiahle stavebné projekty. Začal teda podporovať bojovníkov proti sovietskej okupácii krajiny a stál za vytvorením organizácie al-Káida, ktorá okrem iných aktivít vytvorila výcvikové tábory pre afganských bojovníkov v iných moslimských krajinách.

Táto organizácia údajne dostala finančnú podporu aj z USA (hovorí sa o pol miliarde dolárov). Po odchode sovietskych vojsk mala al-Káida získať vplyv na afganské hnutie Taliban.

V 90. rokoch mali Ládinovi ľudia pod kontrolou zhruba 60 percent afganského územia. Al-Káida sa však angažovala v ďalších konfliktoch v Alžírsku, Somálsku, ale aj Čečensku. Ládin mal tiež podporovať islamských bojovníkov v Bosne a Hercegovine, no aj v Kosove.

Istá novinárka chcela svedčiť v procese s Miloševičom v Haagu o tom, že keď mala robiť rozhovor s lídrom kosovských Albáncov Rugovom, musela dlho čakať v predsieni jeho pracovne, potom videla ako z Rugovovej pracovne vyšiel bin Ládin. Predneseniu tohto svedectva však zabránila predčasná Miloševičova smrť.

Zámienky a skutočné príčiny
Dodnes sa tvrdí, že bin Ládin sa skrýva kdesi v afganských horách. Lenže podľa iných zdrojov trpí ťažkou chorobou obličiek, a preto nedokáže prežiť bez dialyzačného aparátu.

Ten je však pomerne veľký a zložitý, a je nepredstaviteľné, žeby ho bolo možné používať v nejakej horskej skrýši. Je pravdepodobnejšie, že bin Ládin sa skrýva v niektorom pakistanskom meste.

Objavili sa dokonca aj názory, spochybňujúce samotnú existenciu al-Káidy. Mnohým sa takéto tvrdenia zdajú byť prehnané. Problém najskôr tkvie v niečom inom.

Existuje viacero moslimských teroristických organizácií, ktorých štruktúra je dodnes neprehľadná a ktoré nezriedka bojujú aj medzi sebou, takže ak aj príde k nejakému teroristickému činu s „moslimskou stopou", nemusí za tým vždy byť al-Káida.

Intervenciou v Afganistane sa americká odveta za 11. september 2001 neskončila. Dvadsiateho marca 2003 sa začala americká invázia do Iraku.

Jej oficiálnym odôvodnením bolo, že diktátor Saddám Husajn mal k dispozícii zbrane hromadného ničenia a mal úzke kontakty s al-Káidou. Pokiaľ ide o zbrane hromadného ničenia, je to trocha zložitejšie.

Nukleárne zbrane Irak vyvíjať nemohol, pretože čerstvo postavený atómový reaktor bol zničený počas izraelského náletu. Jedovaté plyny sa používali proti kurdským povstalcom a neskôr vo vojne proti Iránu. V roku 1990 sa Husajn pokúsil anektovať Kuvajt.

Koalícia 28 štátov na čele s USA (na operácii sa zúčastnilo aj bývalé Československo) Kuvajt oslobodila. Je zrejmé, že po tejto porážke si Husajn uvedomil, že vlastniť chemické zbrane je preňho už skôr nebezpečenstvom a dal ich zničiť.

Po obsadení Iraku v roku 2003 sa totiž už žiadne zbrane hromadného ničenia nenašli. Nenašli sa ani dôkazy o prepojení medzi bývalým irackým režimom a al-Káidou. Okolo 11. septembra 2001 existuje viacero ďalších teórií, ktoré sú však už za hranicou pravdepodobnosti.

Napríklad, „dvojičky" nezničil úder lietadiel a nasledujúci požiar, ale výbušniny skryté v budovách. Faktom však je, že v budovách sa bežne vyskytovalo okolo 40-tisíc - 50-tisíc ľudí, no našlo sa len 3-tisíc obetí. Zatiaľ nik tento nepomer uspokojivo nevysvetlil.

Islamský terorizmus nepochybne existuje a je dôsledkom mnohých protirečení a civilizačných konfliktov súčasnej doby. Reakcia na útok 11. septembra 2001 však súvisí aj s niečím iným - so záujmami ropných monopolov.

Napríklad v Iraku sa nachádza podstatná časť svetových zásob ropy a režim Saddáma Husajna ich svojho času zoštátnil. Ešte dnes sa podobné argumenty, ktoré mali odôvodniť útok na Irak, vyslovujú na adresu Iránu.

Irán vraj vyvíja nukleárne zbrane a podporuje medzinárodný terorizmus. Nehrá však v prípravách na prípadnú inváziu svoju úlohu okolnosť, že sa tam nachádzajú ešte väčšie zásoby ropy ako v Iraku?

Chronológia udalostí

O 8.40 h severoamerického času upozornil Federálny letecký úrad, že lietadlo spoločnosti American Airlines uniesli.
Podobný predpoklad sa objavil aj o 8.43 h v súvislosti letom 175 spoločnosti United Airlines.
Približne o 8.45 newyorského času narazilo do jednej zo 400-metrových budov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku dopravné lietadlo, ktoré v budove uviazlo. Americká spravodajská stanica CNN ešte hovorila o leteckej havárii.
Asi o 18 minút neskôr narazilo do druhej veže WTC ďalšie dopravné lietadlo, čo vyvolalo prvé podozrenia na teroristický útok. Obe budovy začali horieť. V prvom lietadle bolo 92, v druhom 52 ľudí.
O 9.29 h záchranné tímy a požiarnici dorazili k horiacim „dvojičkám".
O 9.30 h sa americký prezident George W. Bush prihovoril občanom USA.
o 9.40 h narazilo ďalšie civilné lietadlo do budovy amerického ministerstva obrany - Pentagonu vo Washingtone. Časť budovy sa vznietila a zrútila. Na palube lietadla, ktoré napadlo najchránenejšiu budovu sveta, bolo 64 ľudí. Všetky tri lietadlá uniesli na vnútroštátnych linkách spoločností American Airlines a United Airlines.
Okolo a po 9.45 h USA uzavreli všetky letiská a celý svoj vzdušný priestor, všetky civilné lietadlá museli okamžite pristáť, nad zasiahnutými miestami začali hliadkovať armádne stíhačky. Všetky strategické ciele, ktoré boli v potenciálnom ohrození (budovy ministerstiev, Biely dom...), museli evakuovať.
O 9.58 h sa núdzovému leteckému dispečerovi sa podarilo zachytiť oznam pasažiera letu 93 spoločnosti United Airlines o ďalšom únose.
O 10.00 h havarovalo v blízkosti Pittsburghu ďalšie, v poradí štvrté unesené civilné lietadlo letu 93 spoločnosti United Airlines. Žiadny cieľ zasiahnutý nebol.
O 10.05 h sa zrútila južná veža WTC. Všetky transatlantické lety do USA boli presmerované do Kanady. Opatrenie sa dotklo aj slovenského vládneho špeciálu s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom na palube. Na viacerých finančných trhoch bolo zmrazené obchodovanie.
O 10.29 h sa zrútila aj druhá, severná veža WTC.
Od 13.44 h križujú v oblasti New Yorku a Washingtonu dve lietadlové a päť bojových lodí.
Od 13.50 h platí vo Washingtone výnimočný stav.
O 17.20 h sa v New Yorku zrútila 47-poschodová budova, ktorú poškodili trosky padajúcich dvojičiek. Táto udalosť si už nevyžiadala žiadne obete, dolný Manhattan už celý evakuovali.
• O 20.30 h americký prezident George W. Bush v televíznom prejave prisľúbil vypátranie a potrestanie vinníkov tragédie, ako aj odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.