Utorok 22. január 2019

extra plus

September 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Milosrdná smrť

Dá sa utrpenie objektívne zmerať?

Lenka Eremiášová

Otázka života sa stala pre človeka na prahu tretieho tisícročia otázkou bytostnou. A nielen pre človeka, ale aj pre život ako taký.

Náš život stále viac ohrozujú globálne problémy, a preto nadobúda každé ľudské rozhodnutie čoraz väčší morálny význam.

Morálny význam úvah o živote a smrti spočíva najmä v tom, že jedným z najdôležitejších spôsobov vyrovnania sa s dočasnosťou života a smrteľnosťou, je zmysluplný život. Až do novoveku bola smrť pre ľudí prirodzenou a samozrejmou, patrila ku kolobehu života.

Od 19. storočia, v súvislosti s industrializáciou, sa postoje k smrti menia. Prichádza k popieraniu smrti, jej vytesňovaniu z vedomia, k snahám o predlžovanie ľudského života, k prekonávaniu smrti vedeckými a technickými možnosťami medicíny.

Zároveň sa proces umierania presúva z intímneho prostredia rodiny do odborných inštitúcií kliník a iných nemocničných zariadení.

V súvislosti s umieraním sa hovorí najmä o protirečení medzi právom na ochranu života v jednote s povinnosťou lekára život ochraňovať a právom človeka na súkromie a na sebaurčujúce rozhodovanie.

Právo pacienta informovane rozhodovať o prijatí či odmietnutí určitého terapeutického postupu je zaručené legislatívne. Diskutuje sa však o naplnení sebaurčovacieho práva v situácii nevyliečiteľne chorého v terminálnom štádiu ochorenia.

Vedomé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu sa označuje slovom gréckeho pôvodu eutanázia (eu - dobre; thanatos - smrť). V prenesenom zmysle slova znamená eutanázia peknú alebo ľahkú smrť.

Dobrovoľný odchod zo života
Pojem eutanázia bol známy už v antike. O Sparťanoch je známe, že usmrcovali postihnutých novorodencov. V 19. storočí sa týmto pojmom označovalo uľahčenie zomierania, aktívna eutanázia sa striktne odmietala.

V 20. storočí sa pod vplyvom sociálneho darwinizmu a eugeniky začalo hovoriť o eutanázii v dnešnom zmysle slova. V roku 1920 vydali Binding a Hoche knihu Oprávnenie zničiť život nehodný žitia, v ktorej na označenie ľudí trpiacich mentálnou retardáciou, psychickými poruchami a poškodením mozgu používali slovo Ballastexistenz, čiže niečo ako ľudský odpad.

Na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia sa začala masívna propaganda proti tradičnému súcitnému prístupu k zomierajúcim pacientom, a keď sa v roku 1933 dostala v Nemecku k moci NSDAP, za hlavnú úlohu nemeckých lekárov bola vyhlásená ochrana nemeckého národa pred biogenetickou degeneráciou.

Začal sa program nútenej sterilizácie. V roku 1939 sa na žiadosť rodičov a po Hitlerovom osobnom súhlase uskutočnilo prvé „zabitie z milosti" dojčaťa trpiaceho vrodenou slepotou a ťažkými deformáciami končatín.

Do konca vojny bolo injekciou alebo vyhladovaním usmrtených 6-tisíc detí trpiacich dedičnými chorobami.

Za a proti
Diskusie o eutanázii nedávno rozpútal prípad českého občana, ktorý sa rozhodol pre dobrovoľný odchod zo života na švajčiarskej klinike, ktorá pomáha nevyliečiteľne chorým zomrieť. Je to prvý známy prípad eutanázie obyvateľa Českej republiky.

Vo Švajčiarsku je eutanázia legálna a na jednej z tamojších kliník registrujú ďalších štyroch Čechov, ktorí chcú dobrovoľne zomrieť.

Podľa lekára Alberta Rethmana, ktorý o eutanázii prednáša na Teologickej fakulte Karlovej univerzity, sa takýto prípad dal očakávať: „Do Švajčiarska cestujú zomrieť ľudia z Nemecka. Tak prečo nie z Česka?"

Ľudia, ktorí chcú zomrieť, podľa jeho slov dostanú na klinike nápoj s jedom. Injekcie sa nepoužívajú.
Okrem Švajčiarska je v Európe eutanázia povolená aj v Holandsku a Belgicku.

Problematika eutanázie, teda lekárskeho usmrtenia nevyliečiteľne chorého, slovenská legislatíva nijako neupravuje a oficiálne ju ani neumožňuje.

O pasívnej eutanázii sa diskutuje menej, hoci sa deje oveľa častejšie. Údajne sa robí aj u nás, rovnako ako vo všetkých krajinách sveta.

V praxi to znamená, že lekár nepredlžuje nevýslovné utrpenie pacienta v posledných štádiách choroby, ale iba zmierňuje jeho bolesti.

Nájdu sa aj lekári, ktorí vo chvíľach vzácnej úprimnosti povedia, že ťažko chorému pacientovi prestali podávať lieky, alebo vypli prístroje, alebo iba pootvorili okno a chorý napríklad zomrel na zápal pľúc.

Ľudia z prostredia medicíny sa na celom svete už roky delia na dva tábory - jedni sú zásadne proti eutanázii a iní sú, naopak, presvedčení, že v niektorých stavoch je bolesť neznesiteľná aj po silnej dávke morfia a trpiaci človek má právo umrieť. Čo je to však neznesiteľná bolesť? Dá sa utrpenie objektívne zmerať?


Argumenty za eutanáziu:
- Nemá význam predlžovať ľudské utrpenie
- Udržiavaním nevyliečiteľne chorých pri živote sa plytvá prostriedkami na zdravotnú starostlivosť
- Empatia so žalostným stavom pacienta vyvoláva psychické útrapy príbuzných

Argumenty proti eutanázii:
- Každý má právo na dôstojnú smrť
- Život je boží dar, ktorý treba chrániť od počiatku po prirodzenú smrť
- Eutanázia prináša aj možnosť omylov a manipulácií
- Vždy existuje nádej na uzdravenie