Nedeľa 21. júl 2019

extra plus

August 2007

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Autonomiáda

Maďari sú vraj predurčení „na prevzatie vodcovskej úlohy v integrovanej Európe“

Samuel Mirel

V polovici júla rozvírila politický život na Slovensku iniciatíva pod vedením komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu, ohlasujúca vznik občianskeho združenia Južanská rada pre autonómiu Felvidéku, ktoré bolo napokon premenované na Radu pre južanské sebaurčenie.

Šovinisti v akcii
Noviny a internetové portály o iniciatíve popísali o tejto téme veľa, ale vo vzduchu napriek tomu zostali visieť viaceré nezodpovedané otázky. 

Napríklad, kto je vlastne Bósza, prečo sa stretnutie zakladateľov združenia udialo v súkromnom penzióne v obci Moča, prípadne, kto môže byť skutočným iniciátorom tejto akcie.

Pre väčšinu Slovákov boli osoby prítomné na stretnutí neznáme, nie sú však až také neznáme aktivity skupín, v rámci ktorých sa angažujú a ktorých pokyny plnia na Slovensku. 

Ide predovšetkým o Zoltána Jókaiho, ktorý celú akciu sponzoroval a pôsobí ako splnomocnený zástupca mimovládnej organizácie Výboru pre ľudské práva pre strednú Európu sídliacu v Bruseli.

Predsedom spomenutého výboru nie je nik iný ako Pierre Gillet, podozrivo figurujúci v pozadí hromadných výletov slovenských Rómov po celej Európe v nedávnej minulosti. 

Zoltán Jókai, ktorého meno je identické s menom podnikateľa riadiaceho firmu JOKI-Export-Import v Moči, ktorá bola ešte v marci 2007 zaradená medzi neplatičov sociálneho poistenia s dlžobou 171-tisíc Sk, je poverený nielen rozširovaním spolupráce s už existujúcimi organizáciami ochraňujúcimi práva menšín, ale aj kooperáciou pri ich zakladaní.

Brániť ľudské práva a práva menšín je, samozrejme, bohumilá činnosť, proti ktorej nemožno nič namietať. No obhajovať ich urážaním iných národov, medzi ktorými táto menšina žije, tak ako to urobil Jókai počas svojho rečníckeho vystúpenia na demonštrácii pri príležitosti výročia Trianonskej dohody v roku 2006 pri Paríži, je prinajmenšom nevkusné.

Mimochodom, v rámci tohto vystúpenia, ktoré organizovalo radikálne šovinistické Hnutie mládeže 64 žúp, odzneli aj pozdravné posolstvá Miklósa Duraya - podpredsedu SMK pre stratégiu strany, Lászlóa Tökésa - rumunského kňaza reformovanej cirkvi a predsedu zatiaľ neakceptovanej Maďarskej národnej rady v Sedmohradsku, ako aj Evy Marie Barkiovej, vo Viedni žijúcej právničky, zaoberajúcej ľudskými právami, ktorá bola tiež jednou z účastníčok močianskeho stretnutia.

Živia traumy minulosti
Na Slovensku sa množia aktivity maďarských politikov, ktoré sa možno zdajú pre menej zainteresovaných novými a vyzerajú z pohľadu zachovania integrity Slovenska ako nebezpečné provokácie, ktoré môžu viesť k rastu napätia a etnickej separácii.

V skutočnosti tieto aktivity nové vonkoncom nie sú, iba zostávali dlhší čas nepovšimnuté a umelo udržiavané v rovine akéhosi ľahkovážneho žánru, ktorý produkovala údajne iba malá časť maďarskej elity na Slovensku.


Väčšinou sa všetky prejavy, chápané ako negatívne pre Slovensko, hádzali na hlavu Miklósa Duraya a na akýchsi nemenovaných durayovcov. 

Dlhý čas nás nezaujímalo, čo asi znamenajú vyhlásenia predstaviteľov SMK na čele s Bugárom, Berényim či Csákym o tom, že slovo autonómia sa dá vyjadriť aj inak, tak aby to nedráždilo slovenskú pospolitosť.

Tak bude možné krôčik po krôčiku, potichučky, približovať sa k vytúženému cieľu. Počas osemročného obdobia účinkovania SMK vo vláde, ktoré malo byť vyplnené snahou o integráciu a posilnenie spolupatričnosti k rodnej zemi, Slovensku, sa jej politikom podarilo prehĺbiť pocit neistoty, duchovného izolacionizmu a mentálneho separatizmu maďarskej menšiny, v mene chiméry zvanej „Národná stratégia Maďarov".

Tú unisono hlásajú maďarské vlády a politici, živiac traumy z minulosti, ktoré si národy Európy napáchali na sebe navzájom, ale údajnými trpiteľmi sa podľa nich stali iba Maďari.

Akú väčšiu príležitosť očakávali a očakávajú politici SMK, ako bola tá, ktorú dostali v podobe môcť spolurozhodovať o našej spoločnej budúcnosti?

Zvyšovanie napätia
Spoločné vyhlásenia politikov SMK s politikmi, akými sú Viktor Orbán, predseda FIDESZ-u a pravdepodobne budúci maďarský premiér, Zsolt Németh, šéf parlamentného výboru pre zahraničie a pravdepodobne budúci minister zahraničia, či Katalin Zsiliová, súčasná predsedníčka parlamentu, nemôžu nechať na pochybách nikoho, kto sa snaží reálne zhodnotiť doterajší vývoj, smerujúci k násilnému presadeniu maďarskej agendy na európsky stôl aj za cenu provokácií a vyvolávania napätia v okolitých štátoch.

Máme ešte v živej pamäti napätie, ktoré vzniklo v Rumunsku a na Slovensku, týkajúce sa prijatia zákona o tzv. maďarských preukazoch, či navrhovaného zákona o dvojakom občianstve. 

Zoltán Pokorny, podpredseda FIDESZ-u, zasa svojho času ohlásil vytvorenie zjednocujúcej Národnej stratégie, ktorá by mala brať do úvahy údajne oprávnené požiadavky Maďarov v Karpatskej kotline na sebaurčenie a autonómiu.

Ani vyhlásenia typu, že Maďari sú v Európe predurčení nielen na opätovné spojenie, ale predovšetkým na prevzatie vodcovskej úlohy v integrovanej Európe, ktoré verejne prezentovali maďarskí politici, nepridávali na pokojnom vývoji vzťahov a spoločnom riešení úloh už v rámci EÚ.

Hazardná hra
Súčasná téma maďarskej územnej autonómie na Slovensku rezonovala v hlavách maďarských politických elít už v roku 1993, keď sa spoluzakladatelia hnutia Együtéllés (Spolužitie) M. Duray a J. Kvarda angažovali v otázke vytvorenia parlamentu Maďarov a autonómneho regiónu maďarskej menšiny na Slovensku. 

Takýto návrh riešenia záujmov maďarskej elity na Slovensku predložili na konferencii maďarských starostov, politikov a ďalšej inteligencie v januári 1994 v Komárne.

Práve tu predložilo Együtéllés materiál pod názvom Stratégia národa, doplnený o situačné a geografické mapy územia Felvidéku. 

Je veľmi pravdepodobné, že keby sa k moci v tom čase nedostalo HZDS, bolo by sa urýchlilo nastolenie otázky autonómie pod vedením hnutia Együtéllés. 

Politické pomery však prinútili vtedajšie maďarské menšinové strany u nás k zlúčeniu do SMK a zdanlivo otupená radikálna rétorika sa premenila na diplomatickú reč bugárovcov.

Deje sa teda niečo nové a nepredvídateľné, ak sa ľudia ako Bósza a spol. odrazu otvorene angažujú v zámere, ktorý tu bol roky maskovaný dobre hranou pretvárkou a stratégiou postupných krokov? 

Odpoveďou je jednoznačné nie. Je nepresvedčivé, ak predstavitelia SMK vyhlasujú, že práve oni sú vyvolenými zástupcami Maďarov na Slovensku, zaťahujúc ich do hazardnej hry. Hry, kde sa nehrá o ich dobro, ale o vytvorenie pozícií pre megalomanské veľkomaďarské sny v Európskej únii.