Pondelok 27. máj 2019

extra plus

August 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Rok delfína

Predkovia morských cicavcov boli suchozemskí kopytníci

Lenka Eremiášová

Správanie delfínov a ich vzťah k človeku zaujímali už starovekých pozorovateľov, ktorí si dobre uvedomovali vysokú inteligenciu týchto morských cicavcov.

Dnes ich môžu ľudia obdivovať v delfináriách, rastie však aj záujem o sledovanie delfínov vo voľnej prírode. Najväčšiu koncentráciu delfínov a tým aj najlepšiu možnosť pozorovať delfíny vo voľnej prírode ponúka okolie Kanárskych ostrovov.

Žije tu dvadsaťsedem z celkového počtu deväťdesiatich druhov morských cicavcov a iba medzi ostrovmi Tenerife a La Gomera ich narátame dvadsaťjeden.

Miestni rybári, cestovné a turistické kancelárie sa čoraz viac orientujú na atraktívne náučné plavby s prírodovedným programom. Niektoré z nich sú súčasťou ekologických osvetových programov určených predovšetkým mladým návštevníkom.

Vlastná reč
Už päťdesiat miliónov rokov obývajú delfíny svetové moria. Ich predkovia boli suchozemskí kopytníci, ktorí sa postupne adaptovali vo vodnom prostredí. Aj po definitívnom odchode z pevniny však boli odkázaní na dýchanie vzdušného kyslíka prostredníctvom pľúc.

Preto sa musia občas vynoriť nad hladinu, aby sa nadýchli pred ďalším ponorením. Stavba tela delfínov v mnohých detailoch prezrádza ich suchozemský pôvod. Na predných plutvách majú zachované články prstov a v zadnej časti chrbtice nájdeme zvyšky panvových kostí.

Koncom roka 2006 vylovili biológovia pri japonských brehoch delfína skákavého, ktorý mal abnormálne vyvinutý aj druhý pár plutiev - pozostatok zadných končatín. Delfíny patria do skupiny ozubených morských cicavcov čeľade delfínovitej.

Najznámejší druh je delfín skákavý, obľúbený protagonista programov v delfináriách. Delfíny pútajú pozornosť oceľovosivým chrbtom a krátkou vytiahnutou papuľou. Oplývajú vysokou inteligenciou a vyznačujú sa istým druhom reči.

Delfíny sa navzájom dorozumievajú mľaskavými, pískavými a cvakavými zvukmi. Nie je presne známe, koľko znakov táto „reč" obsahuje, rozhodne však niet pochýb o tom, že sa delfíny navzájom „rozprávajú". Najnovšie výskumy dokázali, že delfíny vedia pískaním nazvať jeden druhého vlastným menom.

Popri človeku sú tak jedinými živočíchmi disponujúcimi informáciami o identite, tvrdia americkí vedci. Morské cicavce vraj rozpoznávajú tieto mená aj v prípade, keď objekt, o ktorom hovoria, nie je momentálne v dosahu.

Znamená to teda, že dokážu „hovoriť" aj o tretej osobe, domnieva sa Laela Sayighová, jedna z troch autorov článku o delfínoch, publikovaného v americkom odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Delfíny vysielajú do okolia vysokofrekvenčné impulzy pomocou tukového telesa nad čelom.

Prijaté signály prechádzajú spodnou čeľusťou, ktorej dutá kosť je naplnená tukovou hmotou, prenášajúcou zachytené signály do vnútorného ucha.

Vďaka tejto schopnosti delfín dokáže zaregistrovať malú rybu až do vzdialenosti sto metrov. Pri hľadaní skrytej koristi na morskom dne majú v tlame obvykle morskú riasu, zrejme preto, aby si chránili citlivé časti pred ostňami a koralmi.

Družná povaha
Delfíny sú spoločenské tvory, žijúce v skupinách najrozličnejšieho zloženia. Navzájom si pomáhajú pri love, pri pôrode aj v chorobe.

Táto priateľská spolupráca je pre ich život nevyhnutná. Väčšina z viac ako tridsiatich druhov čeľadí delfínovitých patrí k menším morským cicavcom s hmotnosťou dvadsať až dvesto kilogramov a žije na otvorenom mori, na rozdiel od čeľade delfínovcovitej, ktorej príslušníci obývajú riečne toky.

Delfíny sa živia väčšinou rybami a spôsob ich lovu zodpovedá druhu koristi. V ich potrave sa iba v malej miere vyskytujú malé hlavonožce alebo iné bezstavovce, prípadne aj na vodu sadajúce vodné vtáky.

Pri zachytení a spozorovaní veľkého kŕdľa rýb sa pred spoločným rybolovom zhromaždia celé stovky delfínov. Ryby sa snažia rozpŕchnuť, delfíny však vytvoria zo svojich tiel pevnú hradbu.

Pozorovanie delfínov prináša mnoho zaujímavých detailov z ich života. Zvyčajne sa pária na jar alebo v lete, samice potom po desiatich až dvanástich mesiacoch ťarchavosti porodia jedno mláďa. Matke pri pôrode pomáhajú dva, často aj viac delfínov, fungujúcich ako „pôrodné baby".

Tie ju chránia pred útokmi žralokov, ktoré by mohla prilákať krv vytečená počas pôrodu. Po narodení mláďaťa sa celá skupina dáva do pohybu a „pôrodné baby" sprevádzajú novonarodeného delfína na jeho prvej ceste za vzduchom k vodnej hladine.

Tak ako ostatné cicavce, aj delfíny majú po narodení srsť, no onedlho ju stratia. Od asistencie „pôrodných báb" sú delfíny závislé. Rovnakú pomoc poskytujú delfíny aj akémukoľvek zranenému jedincovi.

Ihneď po jeho volaní o pomoc priplávajú a snažia sa obeť rôznymi spôsobmi nadnášať alebo postrkovať k vodnej hladine, aby sa mohla nadýchnuť. Matka dojčí svoje mláďa najmenej šestnásť mesiacov, takže ďalšie mláďa môže priviesť na svet o dva až tri roky.

Pravdepodobne sa zakaždým pári s iným samcom. Nie je bez zaujímavosti, že okrem opíc aj delfíny vedia cielene využívať určité nástroje. Pozoruhodný je aj ich spánok. Väčšinou spí iba jedna mozgová hemisféra.

Takto môžu delfíny zostať vždy v strehu pred prípadným nebezpečenstvom. Samice počas spánku ležia na hladine vody a majú dýchací otvor nad vodou. Samci spia priamo pod hladinou a pravidelne sa reflexívne vynoria, aby sa nadýchli.

Človek ničiteľ
Starí Rimania delfíny uctievali. Ich ulovenie sa niekedy trestalo aj smrťou, pretože delfíny považovali za božské bytosti. Dnes sú tieto morské cicavce ohrozené - napriek tomu, že človek prejavuje k delfínom sympatie ako k máloktorému inému živočíšnemu druhu.

Ľudia svojou činnosťou spôsobujú delfínom množstvo problémov. Intenzívnym rybolovom im berú životne dôležitú potravu. Delfíny často skončia ako nechcený úlovok v rybárskych sieťach.

Život im znepríjemňuje aj pre ne neznesiteľný hluk motorov lodí a člnov. Výrazným problémom je neustále rastúce znečisťovanie morí a riečnych tokov. To bolo zrejme aj príčinou zmiznutia delfínovcov čínskych z rieky Jang-c'-ťiang.

Od decembra 2006 je tento druh považovaný za oficiálne vyhynutý. Je to prvý druh morských cicavcov, vyhynuvší pričinením človeka. Aj preto Konvencia na ochranu migrujúcich živočíšnych druhov a OSN vyhlásili rok 2007 za Rok delfína.

Uzavrieť ho má decembrová medzinárodná konferencia o delfínoch na ostrove Tenerife. Očakáva sa, že práve tu uzavrú zmluvu o ochrane týchto sympatických živočíchov, ktorá by mala zahŕňať oblasť Kanárskych, Kapverdských a Azorských ostrovov, ostrov Madeiru a západoafrické pobrežie.