Utorok 22. október 2019

extra plus

August 2007

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Tváre mora

Najkrajšie pláže na svete sú vraj pri Karibskom mori

Milan Kenda

More je úchvatná šou. Kolíska života. Magnet dovolenkárov. Chlapčenský sen nad stránkami kníh Jacka Londona. More je aréna pravých dobrodruhov a tvrdých chlapov. More je svätyňa básnikov.

Moria sú neviditeľné organy, ktoré inšpirovali vynikajúcich hudobných skladateľov. More je aj ópiom maliarov. Má veľa tvárí, protichodných tvárí, a tieto tváre majú svoju farbu. Jasnú i kalnú, farbu detských kresieb i pochmúrnu.

Farebný chameleón
More sa v ľudskej mysli najčastejšie spája s modrou farbou. Prepožičiavajú mu ju molekuly vody, rozptyľujúce svetlo. Voda najväčšmi pohlcuje žlté a červené lúče, naopak, zelená a modrá zložka svetelného spektra preniká hlbšie. Preto má väčšina morí modrú až zelenú farbu v rôznych odtieňoch.

Prekrásna modrá farba prezrádza „oceánske púšte", oblasti bez planktónu, teda vody, v ktorých nežijú drobné organizmy. Platí pravidlo: čím menej planktónu, tým modrejšie more. Takéto sú moria tropických oblastí medzi 40. stupňom severnej a južnej šírky.

Modrozelená farba patrí vodám stredných zemepisných šírok, v ktorých pribúda planktón. Zelenú farbu získava morská voda pri pobrežiach, kde sa s modrastou vodou mieša žltá farba organických látok, rozpustených vo vode.

Zásluhou bohatého planktónu bývajú vody studených morí smerom k pólom zelené až olivovozelené. Žltá a hnedá farba morskej vody prevláda v blízkosti vyústenia riek, ktoré vynášajú do mora veľa minerálnych organických látok.

V tejto súvislosti je pozoruhodné Žlté more. Pomenovali ho podľa farby vody z čínskych riek, pretekajúcich sprašovou oblasťou, ktorá ich sfarbuje na žlto.

Zrkadlo neba
Aj farba neba a veľkosť vĺn majú „prsty" v sfarbení mora. Silné vlnenie prepožičiava moru teplejšiu farbu, nebo zatiahnuté pri búrke plodí olovenú farbu mora. Keď sa cez oblaky prederie slnko, more žiadostivo pohlcuje jeho svetlo a mení farbu svojho „nalíčenia".

Vo väčšine jazykov je more ženského rodu. Nečudo: analógie medzi ženou a morom nebývajú zriedkavé. Pestrými farbami hýria koralové útesy v pobrežnej zóne teplých morí.

Rovnako pestré sú aj ryby a iné morské živočíchy často bizarných tvarov, ktoré našli v koralových bariérach svoj domov i spoľahlivú ochranu pred nepriateľmi.

Stačí vkĺznuť do „domovskej" škáry alebo dutiny v koralovom labyrinte. Pre človeka je to paradoxný svet, v ktorom je nápadnosť najspoľahlivejším maskovaním a ochranou. Koraly nás vlastne vlákali pod hladinu.

Do hĺbky piatich metrov sa sfarbenie morskej vody nemení. Voda je prežiarená slnkom. Po prekročení päťmetrovej hranice bledožlté odtiene začínajú ustupovať modrozeleným.

Modrozelená je morská ríša v hĺbke desiatich metrov. Vodné prostredie je, prirodzene, oveľa hustejšie ako vzduch. Dobre vedie zvuky, ale nedostatočne prepúšťa svetlo.

Krv ryby napichnutej na harpúnu sa v hĺbke dvadsiatich metrov potápačovi zdá byť hnedá, v hĺbke päťdesiatich metrov dokonca zelená. Vrstva morskej vody pripomína filter, ktorý spoľahlivo prepúšťa iba zelené a modré lúče.

Je to smutný, atramentový svet. Štyristometrové hĺbky sú kráľovstvom temna nepreniknuteľného pre ľudské oči. Jediným zdrojom svetla sú malé i veľké svetielkujúce organizmy.

Niektorým hlbinným rybám svetielkuje celý povrch tela. Iné zasa majú skupinky svetielkujúcich buniek rozmiestnené ako stopové svetlá po bokoch tela, na hlave alebo na chvoste. Nezriedka ich môžu zhasínať i rozsvecovať. Podaktoré ryby pripomínajú nebeské súhvezdia. Zatiaľ sú pre nás rovnako vzdialené ako hviezdy.

Farebný atlas pláží
„Priateľské" pobrežia sú vlastne moria lemované čipkou pláží. A tieto pláže sú nezriedka ďalšou farebnou paletou, hoci pod pojmom piesok si zvyčajne predstavujeme iba zrnká žltej farby. Najkrajšie pláže na svete sú vraj pri Karibskom mori a pýšia sa nimi ostrovy Turks a Caicos v Západoindickom súostroví.

Je tu azda najjemnejší piesok sveta, ktorý pripomína kozmetický púder. V mnohých prehľadoch plážových krás sa však na prvom mieste uvádza povestná havajská pláž Waikiki na ostrove Oahu. Z hľadiska sfarbenia piesku je pozoruhodná ďalšia havajská pláž Papakolea, v angličtine nazývaná Green Sand Beach, teda pláž Zelené piesky.

Je to ojedinelý geologický jav, priam plážový div: kryštály piesku tu majú olivovozelenú farbu. Sú to vlastne olivíny vytvorené vulkanickou činnosťou neďalekej sopky. Keďže nerast olivín patrí medzi polodrahokamy, je to polodrahokamová pláž a polodrahokamové lôžko pre rekreantov!

Rarita v Karibiku
Vzácne sú aj pláže s ružovým pieskom. Jednou z malého počtu takýchto pláží je Pink Beach, čiže Ružová pláž na Bahamských ostrovoch v Karibskom mori, čo opätovne dokazuje silnú koncentráciu najpozoruhodnejších pláží v tomto kúte sveta. Pláž má veľmi jemný piesok ružovej farby.


Pohľad do atlasu vám pripomenie, že Bahamské ostrovy ležia na rozhraní Atlantického oceánu a Karibského mora, ibaže vo vodách sa nekreslia presné hranice, takže v tomto prípade môžeme smelo písať o nádhernej karibskej oblasti. Ani pláže s bielym pieskom nie sú vo svete častým javom.

Jedna z najkrajších bielych pláží je opätovne v čarovnom Karibiku, na ostrove Jamajka. Pôvodne sa volala Oracabessa, ale dnes ju nazývajú pláž Jamesa Bonda. Tvorca tohto nepremožiteľného agenta, bestsellerový spisovateľ Ian Fleming na tomto atraktívnom mieste napísal väčšinu zo svojich dobrodružných románov o agentovi 007.

Túto excelentnú pláž sme mohli vidieť vo filme o Jamesovi Bondovi s názvom Žiť a nechať zomrieť. Je tu tvrdý biely piesok omývaný krištáľovočistou, pomerne chladnou vodou.

A čo rozprávkové Tahiti v Tichom oceáne? Aj tu je vychýrená pláž s bielym pieskom, no na rozdiel od Jamajky s jemným pieskom, ktorý má pôvabný perlový nádych. Je to pláž Matira Beach na tahitskom ostrove Bora Bora.

Ostrov lemujú koralové útesy s rozosiatymi ostrovčekmi a žije tu množstvo pestro sfarbených rýb, ale aj priateľských delfínov. Veľkým pojmom je brazílska pláž Copacabana v Riu de Janeiro.

Táto pláž s pieskom zlatistej farby však draho platí za svoju blízkosť k centru jedného z najväčších svetových veľkomiest. Morská voda tu stráca svoju priezračnosť a odpadkov pribúda. Lenže mýtus má dlhý život a zapustil hlboké korene...

Záruka života planéty
Povrch zeme vytvára obrovskú vodnú plochu s roztrúsenými ostrovmi a pevninskými blokmi. Ak by existovali lietajúce taniere a niesli by posádku z iných svetov, potom by takáto posádka vo svojom prvom hlásení nazvala zemeguľu „planétou vôd".

Táto diktatúra vody je zárukou života na zemi. Voda dávnovekých morí je kolískou života. Voda je termoregulátorom podnebí: v lete zhromažďuje teplo, v zime ho uvoľňuje, morskými prúdmi ho odvádza z tropických oblastí do studených šírok.

Neposedná voda je nevyčerpateľným zdrojom energie, obrovským skladiskom minerálnych surovín. Žijeme obkľúčení vodou, je to však, napriek občasným kalamitám, životodarné objatie.