Utorok 22. október 2019

extra plus

Júl 2007

Aktuálne číslo

Res publica

Pavol Janík

Európska únia - teda po slovensky Európsky zväz, aby sme si uvedomili časovo nie tak veľmi vzdialený podobný projekt, experimentálne uskutočňovaný aj na európskom kontinente - je ešte stále skôr fikciou ako realitou, skôr výmyslom a úmyslom ako skutočnosťou.

V Európe nie sú len veľké ekonomické, sociálne a kultúrne rozdiely, ale aj množstvo jazykov, ktorých rovnocenné praktické používanie by Európsku úniu zmenilo na nadnárodný štát tlmočníkov a prekladateľov.

Prax si vymôže a už si vymáha jazykové zjednotenie, pričom aj svetové jazyky tradičných európskych veľmocí sa ocitajú pod čoraz silnejším tlakom všadeprítomnej komunikácie v angličtine.

Aké budú dôsledky tohto procesu pre plnohodnotný rozvoj jazykov málopočetných európskych národov, si možno ľahko predstaviť.

Podľa pesimistických vízií v dôsledku existencie Európskej únie počas jednej až dvoch generácií sa tieto jazyky zosunú na úroveň kuchynskej komunikácie nižších spoločenských vrstiev, teda na úroveň, kde bola napríklad slovenčina pred rozpadom Rakúsko-Uhorska.

Napriek všetkému som optimista a mnohé, čo sa dnes javí ako nezvratný trend, sa môže podstatne zmeniť. Dejiny sú plné nečakaných zvratov a čoraz väčšmi je zrejmé, že budúcnosť Európskej únie ako superštátu alebo vo forme o čosi voľnejšej federácie národných štátov stojí na vratkých nohách.