Nedeľa 27. september 2020

extra plus

September 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Gabčíkovo a miliardy

Začína Maďarsko konečne prehodnocovať svoj vzťah k dokončeniu vodného diela?

Karol Palkovič

V maďarskom Komárome uprostred augusta predstavitelia Slovenska a Maďarska podpísali dohodu o spoločných strategických prieskumoch, týkajúcich sa Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Ide o prvý pozitívny krok zo strany našich južných susedov, ktorí od roku 1997 negujú rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Ten v ňom dal Slovensku za pravdu v ôsmich z deviatich bodov. Jednoznačne vyhlásil, že zmluva z roku 1977 platí a Maďarsko by malo súhlasiť s výstavbou priehrady v Nagymarosi. Slovenská republika trvá na dostavbe priehrady najmä preto, lebo bez nej je Vodné dielo Gabčíkovo ako telo bez rúk. V prevádzke je od októbra 1992. Osem hydroagregátov má výkon 720 MW a poskytujú asi 10 až 12 percent elektrickej energie z ročnej spotreby Slovenskej republiky. Stabilizuje dunajské koryto, umožňuje simulovať záplavy (ramenná sústava potrebuje každoročne v určitom období zvýšenie hladiny prietokov), umožňuje celoročnú plavbu lodí a chráni južné Slovensko (a ako sa ukázalo v posledných rokoch aj Maďarsko a jeho hlavné mesto) od záplav. Takisto sa zlepšila kvalita vody; dnes žije v dunajských vodách až 61 druhov rýb a prežili aj lužné lesy, ktorým pred rokmi zvonil „umieračik". Utíchli i kedysi veľmi hlasné protesty ochranárov. Obavy z negatívneho vplyvu na prírodu mali aj aktivisti Svetového fondu na ochranu prírody, keď sa však s vodohospodárskym dielom v Gabčíkove bližšie zoznámili, všetky akcie proti nemu zastavili.

Vytrvalý bojkot
Maďarská strana už dlhší čas tvrdí, že na zlepšenie plavby na Dunaji má iné riešenia, ako je zvýšenie hladiny vody postavením priehrady v Nagymarosi. Malo by ním byť napríklad sústavné bagrovanie štrku z Dunaja. Podmienky v danom úseku sa tým síce dočasne zlepšia, medzitým sa však štrk usadí na inom mieste. Takže problémy so splavnosťou sa takýmito opatreniami neodstránia, nestále si to bude vyžadovať ďalšie a ďalšie náklady. Maďarsko si tiež objednalo štúdiu, ako zabezpečiť plavebné podmienky na európskej veľrieke. Zadanie však nesmerovalo k hľadaniu skutočného riešenia na zlepšenie plavby po Dunaji pod Vodným dielom Gabčíkovo, ale bolo opäť zamerané na riešenie klasickými úpravami koryta. Slovensko trvá na tom, aby maďarská strana preukázala celkovú nevhodnosť a ekonomickú neopodstatnenosť výstavby priehrady v Nagymarosi. Ak dokáže, že environmentálne, energetické, protipovodňové a plavebné podmienky sa dajú výrazne a dlhodobo zlepšiť aj bez priehrady v Nagymarosi, potom nebude na jej realizácii trvať.

Škody na našej strane
Podľa rozdelenia prác, vyplývajúcich z medzištátnej zmluvy, Slovensko svoj investičný podiel splnilo na sto percent. Pritom značná časť z toho je (nie však vinou slovenskej strany), umŕtvená. Ide o 2,3 miliardy korún. Zosilňovali sa hrádze, postavili prečerpávacie stanice. Teraz ročne Slovensko vynakladá na ich údržbu 30 až 50 miliónov korún. Vodné dielo Gabčíkovo stálo 18 miliárd korún a osem miliárd jeho úprava pri Čunove pre zmenu projektu, keďže maďarská strana svoje práce nedokončila. Otázku životného prostredia nadraďuje nad všetky ostatné. Neustále hovorí o škodách na životnom prostredí, ktoré sú fiktívne a ťažko ich vyčísliť. Pritom súd v Haagu jasne povedal, že sústava vodných diel má štyri rovnocenné ciele: zlepšiť životné prostredie, energeticky využiť Dunaj, zlepšiť plavebné podmienky a protipovodňovú ochranu okolitého územia. Samospráva maďarských obcí pri Vodnom diele Gabčíkovo už napríklad pripustila, že vodné dielo prináša prospech.

Zasiahne Európska únia?
Za predchádzajúcej vlády sa Slovenská republika pri riešení sporu s maďarskou stranou správalo ako mŕtvy chrobák. Až súčasný vládny kabinet vzal túto záležitosť pevne do rúk. Vychádza z toho, že sme namiesto našich južných susedov postavili jedenásť kilometrov hrádzí, dokončili niektoré práce na zdrži Hrušov-Dunakiliti a vybudovali celkom nové vodné dielo v Čunove s veľkou haťou. Nie je vylúčené, že z tohto dôvodu bude Slovensko iniciovať požiadavku, aby sa súd v Haagu vodným dielom na Dunaji opätovne zaoberal a k svojmu verdiktu spred jedenástich rokov pridal jeho podrobný výklad. Zároveň bude naša krajina požadovať, aby práce navyše, ktoré sa vykonali po oddelení Gabčíkova, zaplatila maďarská strana. Európska komisia stále dúfa, že sa v spore medzi oboma krajinami podarí uplatniť tzv. vyšší princíp, teda dosiahnuť vzájomnú dohodu. Slovensko je za to, aby sa do riešenia problému zapojili aj inštitúcie EÚ, ktoré majú skúsenosti z komplexného posudzovania vodohospodárskych stavieb. Treba však povedať, že menších, ako je sústava vodných diel na Dunaji.
Zostáva veriť, že oficiálny postoj maďarskej vlády nestavať nový vodný stupeň a názor, že v otázke splavnenia Dunaja sa musia lode prispôsobiť rieke a nie naopak, sa pod tlakom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu napokon zmení. Nasvedčuje tomu i fakt, že ani maďarská vodohospodárska odborná verejnosť nepodporuje bez výhrad postoj budapeštianskej vlády a aj tam pribúda zástancov výstavby vodnej elektrárne na Dunaji. Podpis dohody o spoločných strategických prieskumoch v maďarskom Komárome je podľa maďarského denníka Népszabadság prvým, i keď drobným výsledkom na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa.