Štvrtok 21. marec 2019

extra plus

Júl 2007

Aktuálne číslo

O slove

Peter Jánošík

Slovo ako sprostredkovateľ medzi hmotným a duchovným svetom si dnes okrem iného neplní svoje poslanie ani v oblasti verejného spoločenského styku, kde by malo tlmočiť poznatky o súčasnom živote. Mám na mysli oblasť kultúry v širokom význame.

Páči sa mi, ako český protagonista „ľudového interview" Jan Kraus v televíznej relácii Bez obáv jasne demonštruje základnú úlohu slova komunikovať s ľuďmi, ako ich odľahčenou formou dokáže poučiť i pobaviť.

Nemci tomu hovoria Lust zum Fabulierung - radosť z fabulovania, aby človek prišiel na myšlienky, ktoré ho postavia nad problémy.

Takýto prístup dáva rozlet duchu, pozitívne ho masíruje, inšpiruje a obohacuje. Je to hravé narábanie so slovom i myšlienkami - úplne čosi iné, ako súvislá stoka amerických filmov v našich televíziách. Tie sa letoru Američanov snažia vnútiť celému svetu.

Podobná „transplantácia" je však nemožná, keď nie pre iné, tak pre americkú odľudštenosť. Na rozdiel od našich susedov spoza rieky Moravy domáce médiá nepestujú pozitívne nuansy ducha, neučia nás získať nadhľad nad duchovným marazmom, ktorého sme teraz svedkami. Nepíšem do vetra.

Svätý Otec Benedikt XVI. práve v týchto dňoch varoval Slovensko pred cestou, ktorou sa uberá v poslednom čase, pred duchovnou laxnosťou, pred tuposťou médií, ktoré, ako povedal, vedú Slovákov k pohŕdaniu tradičnými hodnotami, z ktorých pápež na prvé miesto postavil kresťanské princípy a rodinu. Klasik starorímskeho rečníctva Cicero povedal: „Putom spoločnosti je rozum a reč."

Pri inej príležitosti vyhlásil: „Nemôže dobre hovoriť ten, kto nie je znalý veci. A ten nemôže mať ani bohatého ducha." Ak chceme, aby sa dnešná duchovná prázdnota raz stala minulosťou, musíme postupne vracať slovu jeho pôvodné poslanie.