Sobota 23. marec 2019

extra plus

Júl 2007

Aktuálne číslo

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

HZDS, s. r. o.

Erika Lehotszká

Zdá sa, že osud Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko je po júnovom sneme spečatený. Pokus o záchranu kedysi pre osudy Slovenska rozhodujúceho subjektu nevyšiel a je pravdepodobné, že HZDS bude ďalej kráčať cestou k politickému cintorínu.

Do napäto očakávaného zápasu medzi Vladimírom Mečiarom a Viliamom Veteškom na poslednú chvíľu zasiahol osud: druhému najpopulárnejšiemu mužovi strany sa zo dňa na deň zmenili životné priority, keď musel okamžite riešiť vážny zdravotný problém.

Viliam Veteška sa kandidatúry vzdal a jeho stranícky kolega Tibor Mikuš z úcty k ľuďom, ktorí podporovali Mečiarovho súpera, kandidoval proti súčasnému predsedovi ĽS-HZDS na post šéfa strany. Aj keď vedel, že je to vopred prehratý boj.

Neúčasť Vetešku na sneme uľahčila Mečiarovi situáciu, keď s ním a jeho podporovateľmi nemusel vstúpiť do ostrej verbálnej konfrontácie - nielen o tom, či budú predsednícke voľby tajné (v nich mal V. Veteška šance uspieť), ale nepríjemná pre Mečiara by bola aj kritika doterajšieho pôsobenia vedenia.

Ani Veteškova choroba však Mečiarovi nezabránila zbaviť ho v jeho neprítomnosti postu podpredsedu strany.Na uprázdnený post delegáti zvolili ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu.

Ten je vzhľadom na svoje kvality jediný z vedenia pre ĽS-HZDS prínosom, no podľa mnohých sympatizantov strany nemal vystriedať Viliama Vetešku, ale Milana Urbániho, ktorý je vo verejnosti mimoriadne neobľúbený.

Je však Mečiarovým obľúbencom, čo je preňho dôležitejšie. Urbáni, pre čulé styky s Dzurindom a bývalým ministrom zdravotníctva Zajacom v parlamentných kuloároch ironicky označovaný ako „modrý prúd v HZDS", zostal druhým podpredsedom strany.

Po odstránení Vetešku z vedenia sa už V. Mečiar cíti bezpečnejšie. Nie je však ešte dokonané.Teraz je najaktuálnejším cieľom likvidácia Tibora Mikuša ako predsedu krajskej organizácie strany v Trnave.

Choroba V. Vetešku oddialila upevnenie moci V. Mečiara, pretože si z etických dôvodov hneď na nitrianskom sneme nedovolil zmeniť stanovy tak, že okresných a krajských funkcionárov strany bude vyberať priamo jej vedenie.

Avizoval však ďalší, mimoriadny snem, kde okrem Mikuša plánuje zúčtovať aj s ďalšími funkcionármi regionálnych štruktúr, ktorí podporili kandidatúru Vetešku na predsedu strany. Nedávno totiž vyhlásil, že to od nich bola „bezcharakternosť, na ktorú sa nezabúda".

A keď sa Viliam Veteška po uzdravení vráti do práce, možno sa dočká aj odvolania z postu podpredsedu parlamentu. Presvedčí Mečiar koaličných partnerov, aby sa ich poslanci stali nástrojom vnútrostraníckej pomsty? Uvidíme.

V súvislosti s tým, ako sa predseda ĽS-HZDS urputne drží predsedníckej stoličky, však vznikajú aj ďalšie otázky: Čoho sa Vladimír Mečiar tak veľmi obáva? Prečo chce byť za každú cenu v HZDS tým, kto zavrie dvere a zhasne svetlo?

Keby sme poznali odpoveď, asi by sme pochopili, prečo má HZDS naďalej zostať jeho eseročkou. Nie je ďaleko čas, keď politikou Mečiarovej strany sklamaní voliči vymažú HZDS z registra parlamentných strán. Pre Smer z toho vyplýva, že už dnes si musí začať hľadať tretieho partnera do budúcej vládnej koalície po roku 2010.