Utorok 22. január 2019

extra plus

Júl 2007

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Čakanie na spasenie

Vstane Fénix z popola?

Rastislav Tóth

V súvislosti s budúcnosťou ĽS-HZDS možno hovoriť o dvoch zásadných otázkach - predseda a podstata ĽS-HZDS, pričom jedna z nich je neriešiteľná a v druhej sa dá spoľahnúť iba na zázrak. Nitriansky snem sa odhodlal na riešenie druhej otázky a trucovanie v prvej otázke.

Riskantná výhybka
Pri otázke osoby Vladimíra Mečiara zrejme pôsobí strach zo zániku. ĽS-HZDS je vnímané ako Mečiarova strana a bez neho vraj nebude ani strana.

V tomto prípade však ide viac o výhovorku netvorivej časti vedenia, ktorá očakáva, že vďaka servilite k Mečiarovi sa bude mať dobre v štátnych či straníckych funkciách.

Pokiaľ ide o druhú otázku, tam je to vážnejšie. HZDS vždy bolo považované za akúsi sociálnu a národnú stranu, ktorá sa navyše opiera aj o kresťanské hodnoty.

Predsedom novodeklarovaná orientácia úplne prehodila výhybku: ĽS-HZDS by sa malo premeniť na liberálnu kozmopolitnú stranu, navyše ochraňujúcu práva menšín.

Zo starej strany by tak nezostalo nič a znamenalo by to vlastne vytvorenie novej organizácie. V tejto chvíli je potrebné pripomenúť, že jeden pokus o vytvorenie liberálnej strany bez liberálov tu už bol - išlo o Ruskovu ANO. Už po nej nezostali ani stopy.

ĽS-HZDS sa doteraz voličsky opieralo o menej majetné vrstvy a dôchodcov. Teraz by sa chcelo oprieť o stredné mestské vrstvy a vidiek. Ide však o nezmysel, pretože tieto sociálne komponenty nemajú navzájom nič spoločné.

Navyše, vidiek je viac nábožensky orientovaný, chudobnejší a národnejší. Mestské stredné vrstvy majú najmä „svoju" SDKÚ a sú vychovávané prísne protimečiarovsky. To by bol skutočný zázrak, keby sa radikálne premenili.

Vyčerpané idey
Kto teda bude v najbližších voľbách voliť ĽS-HZDS? Ponúka sa veľmi nepríjemná odpoveď: zrejme iba najtvrdšie voličské jadro strany, ochotné V. Mečiarovi odpustiť akýkoľvek exces. Vo vedení strany zrejme existujú rôzne motívy na hľadanie riešení tejto situácie.

Prvoradým by malo byť zachovanie podstaty strany a zvýšenie jej občianskej prestíže. Iným je túžba po medzinárodnej akceptácii, ďalším získanie osobných výhod rôzneho charakteru (od majetkových po mocenské). Tieto dopĺňajú rozmanité skupinové záujmy.

Zdá sa, že prvý motív je dnes najslabší. Svedčí o tom neschopnosť nájsť pokračovanie predchádzajúcej úspešnosti. Idey, ktoré v minulosti vyniesli HZDS na prvé miesto medzi ostatnými stranami a pritiahli množstvo odborníkov aj schopných podnikateľov, sú dnes vyčerpané a zo súčasného vedenia strany sa nik nesnaží nájsť nové príťažlivé, dôveryhodné a široko akceptovateľné myšlienky.

Tak sa potenciál strany postupne degeneruje a zdá sa, že jej život sa neodvratne blíži ku koncu. Má politický Fénix šancu vstať z popola nezáujmu občanov? Odpoveď je negatívna, ak bude pokračovať súčasný trend. Ten sa však zrejme nezmení, pokiaľ bude na čele strany V. Mečiar.

Riadený zánik?
Pri vyratúvaní motívov aktivizujúcich straníckych lídrov v ĽS-HZDS sme úmyselne obišli ešte jeden: záujem na ukončení existencie strany.

Takto sa zachovali lídri VPN, ale tiež SOP. Potom, čo strany splnili zmysel a poslanie, ktorý im dali do vienka ich tvorcovia, oni sami mali záujem na ich „usmrtení".

V prípade ĽS-HZDS by nemuselo ísť o tvorcov strany, ale o niektorých aktuálnych lídrov, prípadne tých, čo v minulosti zo silne mocenského postavenia HZDS profitovali.

Zánikom politického subjektu by sa legitimizovali ich profity, prípadne by získali zásluhy u neprajníkov mečiarovskej strany.

Záujem na konci ĽS-HZDS však môže mať z rôznych príčin aj samotný predseda. Niektorí lídri toto ohrozenie cítili, no sú permanentne v menšine a vystavení masívnemu tlaku. To je hlavný dôvod, prečo spoločenská prestíž ĽS-HZDS permanentne klesá.

Zhnusenie z politiky
Spasiť sa dá v podstate každá strana. Ide o podobný prípad, ako keď sa futbalové mužstvo ocitne v pásme zostupu. Môže vymeniť trénera (najčastejšie sa tak stáva), posilniť sa lepšími hráčmi, alebo zmeniť celkovú koncepciu, ktorá sa ukázala ako neúspešná.

Úplne rovnaké možnosti majú aj politické strany, pričom ideálnym východiskom je kombinácia všetkých spomenutých možností. Získavanie nových hráčov je podmienené ich schopnosťami dávať góly súperom, chrániť vlastnú bránu.

Ideálne je, aby vedeli vniesť víťazného ducha do tímu. Chcieť vidieť v ĽS-HZDS zázraky pod neúspešným vedením s neakceptovateľnými lídrami a novou zmätočnou koncepciou je skutočne ilúziou.

Zostáva ešte čakať, či protivníci neurobia viac chýb, nestanú sa ešte neprijateľnejšími a počet občanov ochotných voliť kedysi najsilnejší politický subjekt sa ešte nezmenší.

Potom aj dve percentá z celku sa menia na šesť percent z tretinovej účasti vo voľbách. Tam akoby smeroval celkový vývoj politického systému - zhnusením z politiky odradiť od účasti na voľbách čo najviac občanov a potom si vládnuť s minimálnou podporou, ktorá sa cez aritmetické antiobčianske švindle premení v žiarivú štatistickú podporu.