Utorok 22. október 2019

extra plus

Júl 2007

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Cenzúra peňazí

Slovenské médiá beztrestne porušujú ústavné práva občanov

Eva Zelenayová

Sloboda slova je vec veľmi vážna a v demokratickej spoločnosti neodmysliteľná. Nedávno denník Pravda hlboko vnútri svojho sobotného vydania pripomenul históriu cenzúry v európskom kontexte a jeho záver sa niesol v duchu, na aký sme boli zvyknutí za bývalého režimu - to podstatné sa dalo prečítať medzi riadkami.

Čítajme teda spolu: „Až po roku 1989, teda po viac ako 140 rokoch od prijatia prvého tlačového zákona v Uhorsku, ktorý zrušil cenzúru, sme sa postupne zaraďovali tam, kam patríme dnes.

Máme zákony o verejnoprávnych médiách, len nie vždy vieme s istotou odpovedať aj na otázku, či sú naše médiá naozaj verejnoprávne.

Máme súkromné médiá, len nie vždy s istotou vieme, či znamenajú väčšiu slobodu pre tých, ktorí ich vlastnia, ako pre tých, ktorí ich sledujú alebo v nich pracujú. Nemáme cenzúru, ale máme silných a silnejších inzerentov."

Tak teda máme súkromné médiá, ibaže nevieme, kto si v nich užíva slobodu - vydavatelia, novinári alebo čitatelia? Veta „Nemáme cenzúru, ale máme silných a ešte silnejších inzerentov," hovorí jasnou rečou.

Výber podľa Hrabka
V roku 2001 uverejnil mesačník Slovenského syndikátu novinárov Fórum článok pod názvom: Ako zo slobodných novinárov urobiť stádočko oviec. Zaoberal sa metódami, aké použilo vydavateľstvo denníka SME pri ovládnutí regionálnej tlače.

Denníka, ktorý výrazne ovplyvňuje verejnú mienku na Slovensku. Ak teda nemáme slobodných novinárov, nemáme ani nezmanipulovaných čitateľov. Takže, kto si na Slovensku užíva slobodu slova? Určite nie novinári ani čitatelia.

Tlač totiž slúži silným a ešte silnejším inzerentom. A keďže takmer všetku mienkotvornú tlač vlastnia zahraniční vydavatelia, aké posolstvo asi odovzdávajú Slovákom cez svoje médiá?

Kto sa však postaral o to, aby médiá slúžili cudzím záujmom, aby sa verejne nediskutovalo o slobode slova, aby každá zmienka o potrebe štandardizovať mediálny trh vyvolala útok s nasadením najsilnejších zbraní?

Aj po nedávnom vyhlásení premiéra o zámere novelizovať tlačový zákon o právo na odpoveď, médiá okamžite obvinili vládu, že chce likvidovať demokraciu.

Nehľadiac na skutočnosť, že v súčasnosti platný nedemokratický zákon je len ťažko novelizovateľný a mal by ho nahradiť moderný, ide o paragraf, ktorý je spravidla súčasťou každého tlačového zákona štátov EÚ.

Komentátor denníka SME Hrabko však zareagoval ako ponížený služobníček svojho zamestnávateľa.Vraj každý si môže vybrať noviny, aké chce, zapnúť rádio, aké chce, vybrať televízny kanál, aký chce.

Iste, no keď si kúpime SME, čítame komentár Hrabka, keď si zapneme verejnoprávny rozhlas, počúvame Hrabka, ktorý vedie diskusiu, a keď si kúpime Pravdu, čítame komentáre Daniša, ktorého Hrabko pravidelne hostí vo verejnoprávnom rozhlase v diskusných reláciách. Skutočne veľký výber!

Nebáť sa
Ak sa novinári nemôžu otvorene vyjadrovať k takým dôležitým témam, ako je sloboda slova, je to so štátom vážne. Ak dokonca obhajujú vlastné neslobodné postavenie, je to horšie ako zlé.

Ak by sme zisťovali, akí novinári dnes pracujú v celoštátnych denníkoch, týždenníkoch či verejnoprávnych médiách, prišli by sme k zaujímavým menám - nikdy nefigurovali v médiách, vyjadrujúcich záujmy Slovenska. Veď napríklad Slovenský rozhlas sa stáva baštou novinárov Rádia Slobodná Európa.

Uplatňujú sa tu aj novinári zo SME, Markízy či bývalého Twistu. Novinári Slovenskej REPUBLIKY či Nového dňa akoby nejestvovali. A predsa aj oni mali svojich čitateľov.

A čo občania? Čo ich ústavné práva? Kto sa za nich postaví? Súčasná politická reprezentácia to má vo svojom programovom vyhlásení vlády. Len treba konať! A nebáť sa.