Nedeľa 21. júl 2019

extra plus

Júl 2007

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Manipulátori

Erika Lehotszká

Ešte máme v čerstvej pamäti cestu bývalého predsedu Strany maďarskej koalície Bélu Bugára do Štrasburgu. Okrem lobovania za vlastné stranícke záujmy pred poslancami Strany európskych socialistov ronil krokodílie slzy, lebo súčasná vládna koalícia na Slovensku ich vraj ako národnostnú menšinu  diskriminuje.

Dôkazom mali byť jeho tvrdenia, že kabinet Roberta Fica maďarskej národnostnej menšine na rok 2007 vyčlenil na kultúru o 16 percent menej v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Vládna koalícia tým podľa Bugára neplní svoje programové vyhlásenie, v ktorom je zakotvené, že „bude uskutočňovať cieľavedomú kultúrnu politiku na základe konsenzu dosiahnutého v predchádzajúcom období".

Bývalý šéf SMK však v tejto súvislosti „zabudol" pred europoslancami spomenúť to podstatné. A síce, že krátko pred parlamentnými voľbami, v júni 2006, prišlo k výraznému nárastu podpory maďarskej menšinovej kultúry, čím si vtedajší vládny kabinet chcel zabezpečiť väčšiu podporu občanov maďarskej národnosti.

Ak by sme si však porovnali priemer dotácií za osem rokov predchádzajúcej pravicovej vlády s rokom 2007, dostala maďarská menšina v súčasnosti na kultúru dokonca o jeden milión viac a vzrástol aj jej percentuálny podiel na celkovej podpore menšín. Akékoľvek tvrdenia o okliešťovaní práv národnostných menšín sú teda účelové.

Po tohtoročnom marcovom sneme SMK, ktorý priniesol zmenu vo vedení, sa nový predseda Pál Csáky svojím predchodcom nedal zahanbiť.

Najskôr „poupratoval" vo vlastnej strane, kde sa to v súvislosti so sporom medzi expredsedom Bélom Bugárom a novým podpredsedom strany pre stratégiu Miklósom Durayom len tak hemžilo výrokmi o podpásových úderoch, klamstvách a obvineniami zo spolupráce s ŠtB.

Krátko nato musel nový šéf SMK vysvetľovať podpisovú kampaň časti obyvateľov maďarskej národnosti za politickú autonómiu na juhu Slovenska a tiež slová kontroverzného Miklósa Duraya, ktorý s neskrývanou ľútosťou vyhlásil, že kosovskí Albánci zrejme skôr dosiahnu suverenitu ako Maďari na Slovensku.

Namiesto toho, aby takéto výroky Csáky rozhodne odsúdil, naskočil na jeho predchodcom rozbehnutý vlak. Spolu s Durayom oživujú myšlienku otvárania Benešových dekrétov, žiadajú ospravedlnenie a finančné odškodnenie a mierovú Trianonskú dohodu považujú za „krivdu spáchanú na maďarskom národe".

Nedávno zasa vyhlásil, ako veľmi mu leží na srdci budúci osud maďarskej univerzity v Komárne. Za vinníka údajnej finančnej podvyživenosti školy považuje - ako inak - vládu. Podľa rozpisu, ktorý zverejnil rezort školstva, však univerzita získala vyše 40 miliónov Sk, čo je viac ako v minulom roku.

Problémy spôsobilo najmä to, že vzrástol počet poslucháčov, údaje o nich však škola nemala v poriadku. O tom sa však Pál Csáky už nezmienil.

Nehovoril ani o výsledkoch nedávnej ankety na južnom Slovensku, ktorá ukázala, že študenti gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským neovládajú ani základy slovenského jazyka!

Politici SMK radi obviňujú vládu z manipulovania s verejnou mienkou. Sami však nevynechajú jedinú príležitosť ako prekrútiť fakty, len aby získali politický kapitál.

Pravda je taká, že medzi občanmi maďarskej národnosti a Slovákmi na zmiešanom území južného Slovenska sú štandardné medziľudské vzťahy.

Ak sa aj na niečo sťažujú, tak sú to umelo vyvolávané vášne zo strany niektorých politikov. Takéto konanie je hra s ohňom. Môže síce na krátky čas prospieť jednotlivcom, ale aj nadlho oslabiť politickú stabilitu celého štátu. A na to by mali v SMK myslieť predovšetkým.