Sobota 23. marec 2019

extra plus

Júl 2007

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

Na krásnom modrom Dunajci

Pieninským kaňonom sa plavili kupci už v druhom storočí pred Kristom

Pavel Kapusta

Pieniny, jedna z najmalebnejších prírodných lokalít Slovenska i Poľska, vďačí za svoj názov pene - tá sa od nepamäti tvorí na divokých perejach Dunajca. Spôsobuje ho pomerne vysoký obsah vápnika vo vodách tejto horskej rieky.

Prielom Dunajca v Pieninách, ktorý má podobu drsného kaňonu, sa totiž z veľkej časti skladá z vápencových brál, ktoré už celé tisícročia obmývajú vlny rieky.

Exteriér tohto prírodne unikátneho územia na severovýchode Slovenska, situovaného neďaleko Spišskej Magury a rozprestierajúceho sa na územiach okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa, je jedným z najväčších turistických lákadiel Slovenska.

Naturálny unikát
Husto zalesnený kaňon, najväčší v strednej Európe, akoby vystrihnutý z amerických westernov, modelovala milióny rokov rieka Dunajec v podloží pieninského úseku bradlového pásma.

Pri pohľade z vrcholov brál, kam sa dá dostať náročnými turistickými chodníkmi, sa Dunajec javí ako poskrúcaná modrá stuha, dravo si predierajúca cestu hlbokou úžinou.

Fascinujúcu prírodnú scenériu Pienin otvára svojou podobou nezameniteľný vrch Tri koruny. Ten sa vypína nad starobylou obcou Červený Kláštor, ktorú na pravom brehu Dunajca založili v 11. storočí.

Nazvali ju podľa skutočného kláštora, ktorý tu v takmer nezmenenej podobe stojí dodnes a je národnou kultúrnou pamiatkou. Striedavo ho obývali benediktíni a kartuziáni.

Prívlastok „červený" dostal neskôr podľa toho, že podstrešné rímsy kostola a kaplniek boli z neomietnutých červených tvárnic.

Do dejín kláštora i celého kraja sa najviac zapísal fráter Cyprián, autor rozsiahleho herbára, ktorý je dnes spolu s barokovými plastikami z neďalekého kostola vystavený v rámci expozície národopisného múzea v objekte kláštora.

Podľa starej legendy tento žobravý mních vynašiel lietajúci stroj a niekoľkokrát ho vraj skúšal.

Vzlietol z Troch korún a pristál na brehu plesa Morské oko v poľských Tatrách. Prekvapení svedkovia nazvali Cypriána lietajúcim mníchom.

Cirkev bola pobúrená jeho vynálezom, a tak „diabolský stroj" verejne spálila na námestí v Spišskej Belej. Statočný mních sa dostal do doživotného väzenia.

Dnes je Červený Kláštor dynamicky sa rozvíjajúcim strediskom cestovného ruchu na slovensko-poľskom pomedzí (štátnu hranicu tvorí v dĺžke 20 kilometrov stred rieky).

Ponúka ubytovanie v miestnych hoteloch a penziónoch, autokempingoch, kultúru v prírodnom amfiteátri, kúpeľnícke služby, pešiu turistiku i cykloturistiku, kúpanie v rieke, no najmä - populárne splavovanie Dunajca na tradičných drevených pltiach.

Pltníctvo ako atrakcia
Dunajec slúžil ako dopravná tepna odpradávna. Už v 2. storočí pred Kristom sa k Baltickému moru, do úmoria ktorého Dunajec patrí, na prastarých plavidlách plavili grécki a rímski kupci prepravujúci jantár. Neskôr sa po vode prepravovalo drevo, železo, antimón, liečivé korienky, sušené slivky, syr či medovina.

Medzi prvých priekopníkov pltníctva na Dunajci v podobe, akej ho poznáme dnes, patril cestovateľ Daniel Krman z Omšenia pri Trenčíne.

Plavil sa po Dunajci na dlabanej plti v auguste 1708 ako vyslanec ku švédskemu kráľovi Karolovi XII., aby dohodol podporu pre odboj.

Pltnícku tradíciu ďalej dvesto rokov rozvíjali miestni gorali. Rozvoj železničnej dopravy začiatkom 20. storočia začal pltníctvo ako nákladnú prepravu postupne pochovávať, až v roku 1923 definitívne zaniklo. Poliaci však sporadicky splavovali drevo až do roku 1973.

Po vzniku Pieninského národného parku, ktorý v roku 1932 sprvoti vyhlásilo na svojej strane územia Poľsko, pričom zahŕňal prielomovú dolinu Dunajca s priľahlými lesmi (v roku 1967 ho vyhlásilo aj Slovensko a dnes ho tvorí celé územie Zamaguria), sa z pltníctva postupne stala vyhľadávaná turistická atrakcia. Prvé turistické plavby plťou sa však datujú už do roku 1885.

Takmer deväťkilometrový splav po hučiacej rieke ponúka nádherný výhľad na vápencové bralá, pozoruhodné skalné útesy a tiesňavy.

Plavba za asistencie pltníkov, odetých v tradičnom goralskom odeve, sa začína v Červenom Kláštore a končí tesne pred poľsko-slovenskou hranicou neďaleko obce Lesnica.

Trvá 50 až 90 minút v závislosti od výšky hladiny Dunajca. Pred ôsmimi rokmi vybudovali na poľskom toku Dunajca, pár kilometrov nad kaňonom, Czorsztynskú vodnú nádrž. Tá aj v suchších letných mesiacoch pozitívne ovplyvňuje prietok Dunajca a zároveň chráni územie pred povodňami.

Počas ničivých povodní v minulom storočí dosahovala hladina Dunajca s bežnou priemernou hĺbkou jeden meter v najužších miestach kaňonu až sedem metrov! Po splave je možné vrátiť sa späť do Červeného Kláštora cestou popri rieke pešo, alebo na vypožičaných horských bicykloch. Od prístaviska v Lesnici môžu turisti dokonca využiť aj jazdu na povoze ťahanom koňmi.

Od minulého roku stojí medzi hraničnými obcami Červený Kláštor a Sromowce Nizne ponad Dunajec most pre peších.

Most má prispieť k zintenzívneniu cestovného ruchu a jej symbolom cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti, ktorá má všetky predpoklady, aby sa v budúcnosti stala jedným z najpríťažlivejších turistických magnetov Európe.