Nedeľa 27. september 2020

extra plus

September 2008

Aktuálne číslo

Res publica

Eva Zelenayová

Vari nik nepochyboval o tom, že XXIX. olympijské hry v Pekingu budú skvele pripravené a dôstojne nadviažu na pradávnu myšlienku z gréckej Olympie. V čase vystupňovaného medzinárodného napätia hry opäť ponúkli myšlienku mierovej spolupráce. Nie všetkým je to však po vôli. Novodobé hry mali tendenciu vymknúť sa svojmu poslaniu, pretože mnohé krajiny ich považujú za vec prestíže a biznisu, ale aj politikárčenia. USA dokonca neváhali urobiť všetko preto, aby sa hry v roku 1996 po sto rokoch nekonali opäť v Aténach, ale na americkej pôde. To nebol bod na získanie sympatií, hoci OH v Atlante boli výborne pripravené a spojené s úchvatnou šou. Keďže počas olympijských hier svet upiera zrak do ich centra, neraz sa stali príležitosťou pre rôzne záujmové skupiny i štáty, zneužívajúce športový sviatok na vlastné politické ciele. Mnohí športovci na to doplatili zákazom účasti na olympijských hrách. Ich usporiadanie je pre hostiteľskú krajinu náročnou, no prestížnou záležitosťou. Aj pre vzmáhajúcu sa Čínu to bola obrovská výzva, ktorú maximálne využila. Práve to prekážalo istým politickým kruhom v USA i západnej Európe, ktoré počas hier pod zámienkou kritiky porušovania ľudských práv priamo na čínskom území podnecovali protesty a provokácie, spojené s masívnou mediálnou propagandou. Do týchto snáh zapadali aj bizarné výzvy našich mimovládnych organizácií adresované prezidentovi SR, aby v Pekingu poukazoval na nedodržiavanie ľudských práv. Išlo o to, ukázať Čínu ako krajinu s deficitom demokracie. Nech však hodí kameňom tá krajina, ktorá je bez viny. Keď sa Medzinárodný olympijský výbor rozhodol zorganizovaním hier poveriť Čínu, poctil ju veľkou dôverou. Tá ju nesklamala. Špičkovo vybudované športoviská, vynikajúca organizácia či veľkolepé ceremoniály vyrážali dych. Realita, ktorú videli miliardy divákov na obrazovkách, bola napokon presvedčivejšia ako akákoľvek ťažkotonážna propaganda.