Nedeľa 27. september 2020

extra plus

Jún 2009

Aktuálne číslo

Periskop

Nová kniha Matúša Kučeru
Prvý diel dejín Slovenska s názvom Od príchodu Slovanov do roku 1526 napísal historik, pedagóg a spisovateľ Matúš Kučera. Zároveň je to prvá vysokoškolská učebnica v slovenskej historiografii. „Ide o významné dielo vo svete uznávaného historika, aj začiatok štvordielneho projektu," uviedol riaditeľ vydávajúceho Literárneho informačného centra Alexander Halvoník. Podľa neho publikácia vypĺňa čierne diery a dáva na pravú mieru problematické miesta z našej minulosti. V úvode takmer 370-stranovej knihy je hodnotiaci pohľad na doterajší stav syntéz o slovenských dejinách. Dielo za obdobie tisíc rokov obsahuje kapitoly o spoločnosti a kultúre starých Slovákov, prvé pokusy o vytvorenie štátu. Hodnotí Slovensko ako súčasť ranouhorského štátu, tiež spoločenskú krízu v strednej Európe, ohlasy husitstva a ďalšie dejinné súvislosti. „Zhrnul som všetko, čo som za 50 rokov prednášal za vysokoškolskou katedrou," potvrdil Kučera. Teší ho, že odteraz budú mať študenti konečne kompletný výklad slovenských dejín, aký sa prednáša na vysokých školách.

Foto: SITA

Oklieštená Matica slovenská
Na seminári, ktorý pripravila v Martine Matica slovenská, sa zúčastnili iba predstavitelia SNS, hoci ako povedal predseda MS Jozef Markuš, pozývali naň zástupcov všetkých politických strán. Mal to byť okrúhly stôl, na ktorom si nielen pripomenuli 90. výročie oživotvorenia MS v roku 1919, ale rokovali aj o súčasných problémoch Matice slovenskej, konštatoval Markuš. V príhovore pripomenul súvislosti zatvorenia MS v roku 1875 a paralely útokov na MS po roku 1998. Ján Slota kritizoval ostatné politické strany, ktoré síce často hovoria o svojej pronárodnej orientácii, ale skutočnosť je iná. Prevažuje záujem len o Európu, globalizáciu, ale o národné veci, vlastenectvo, je nezáujem. Myslí si, že prevláda nenávisť voči Matici - matke slovenského národa. Je okliešťovaná viac ako nikdy predtým. Za Dzurindovej vlády prišla o Slovenskú národnú knižnicu, sídelnú budovu na Hostihore a dokonca aj o prvú budovu MS, ktorú si Slováci v 19. storočí postavili vďaka halierovým zbierkam. Veľmi sa to nezmenilo ani v súčasnosti, čoho dôkazom je podľa predsedu SNS je poddimenzovaný príspevok MK SR na jej činnosť.

Foto: TASR/Miroslava Cibulková

Oslávenec Štefan Kvietik
Slovenský herec Štefan Kvietik oslávil 10. mája okrúhle 75. narodeniny. Do divadelnej a filmovej histórie sa zapísal ako výrazná herecká osobnosť s nezabudnuteľným hlasom. Štefan Kvietik sa narodil v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. V roku 1957 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave, kde neskôr pôsobil ako pedagóg. Svoju hereckú dráhu začínal v Armádnom divadle v Martine. V roku 1959 sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Do povedomia širokej verejnosti sa zaradil nielen ako divadelný herec, ale aj vďaka postavám vo filmoch a v televíznych inscenáciách. Ako dieťaťu sa mu však o herectve ani neprisnilo, jeho najväčšou túžbou bolo študovať medicínu. Medzi jeho najznámejšie filmy patria tituly Na pochode sa vždy nespieva, Skalní v ofsajde, Vždy možno začať, Majster kat, Volanie démonov, televízna trilógia Červené víno či Tisícročná včela. Herec si najradšej spomína na nakrúcanie filmu Medená veža. „Je to jeden z filmov, ktorý zanechal vo mne tie najkrajšie a pritom nezabudnuteľné spomienky na atmosféru a chvíle, ktoré som pri jeho nakrúcaní prežil."

Foto: TASR/Pavol Remiáš

Už definitívne štrbské
Obec Štrba v športovom Areáli snov na Štrbskom Plese oslávila definitívne súdne prinavrátenie tejto tatranskej osady. Starosta Štrby Michal Sýkora v prejave povedal, že obec je pripravená spolupracovať s každým vrátane mesta Vysoké Tatry, „aby sme vylepšili vzhľad nielen Štrbského Plesa, ale aj celého regiónu". Štrbské Pleso by sa podľa neho malo pod obcou Štrba zmeniť k lepšiemu. Obec chce držať ochrannú ruku nad ochranou prírody. „Určite sa nebudeme pretekať v tom, aby sa tu stavali ďalšie objekty a zastavali sa všetky výhľady," dodal starosta Štrby. Snahou obce bude zrekonštruovať všetky existujúce objekty na Štrbskom Plese. Zmeniť by sa mal aj „skanzen", ako nazval M. Sýkora Areál snov - a to na moderné stredisko športu a cestovného ruchu. Podporu obci Štrba a Štrbskému Plesu vyjadrili svojimi vystúpeniami ľudový spevák a muzikant Ján Ambróz, skupiny Kmeťoband, Desmod a Zuzana Smatanová.

Foto: Pavel Kapusta

Storočná Čiernohronská železnica
Ohňostrojom v nezvyčajnom dennom prevedení vyvrcholili 1. mája vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu tohtoročné Lesnícke dni. Záverečným podujatím bolo otvorenie 7. sezóny v tamojšom Lesníckom skanzene, no najmä oslava 100. výročia vybudovania Čiernohronskej železnice. História horskej železničky sa začala odvíjať v roku 1908 vybudovaním prvého úseku trate z Hronca do Čierneho Balogu s rozchodom 760 milimetrov. Pravidelná premávka sa začala o rok neskoršie. V roku 1985 vláda SSR rozhodla o jej likvidácii. O obnovenie prevádzky sa v roku 1992 zaslúžila partia nadšencov, priaznivcov prírody a parných vlakov. V súčasnosti ju spravuje združenie Mikroregión Čierny Hron. Ľudia z domova i zo zahraničia dali odvtedy dokopy asi 12 kilometrov staronovej trate. Od začiatku obnovenej prevádzky železnička prepravila okolo milióna pasažierov. Snom riaditeľa ČHŽ Aleša Bíleka je dobudovať ďalšie štyri obnoviteľné kilometre trate.

Foto: Pavel Kapusta

Zem je staršia
Život na Zemi začal podľa všetkého vznikať už pred 4,4 miliardami rokov, teda o stovky miliónov rokov skôr, ako vedci doteraz považovali za možné. Vyplýva to zo štúdie Stephena Mojzsisa a Olega Abramova z Univerzity v americkom Colorade. V období trvajúcom 100 miliónov rokov totiž zasahovali Zem meteority, ktoré vyhĺbili krátery veľkosti Thajska a Francúzska. Na našu planétu sa zosypalo okolo 200 biliárd ton kozmických kameňov. Horúčava vytváraná bombardovaním bola dostatočne intenzívna na roztopenie veľkej časti zemského povrchu, čím sa Zem stala neobývateľnou. Doteraz sa vedci domnievali, že toto veľké bombardovanie nemohli prežiť nijaké formy života. Toto zmýšľanie podporil aj fakt, že najstaršie odhalené stopy života sa doteraz objavili krátko po mimozemskom útoku, ktorý vyvrcholil pred 3,9 miliónmi rokov. Mikroskopické formy života staré 3,5 milióna rokov, nájdené vo fosíliách, a geochemické stopy vedú k primitívnejším organizmom 300-tisíc rokov predtým. Obaja vedci argumentujú, že raná Zem po tom všetkom nebola príliš horúca. Mnohé formy života, ktoré vznikli skôr, mohli podľa ich štúdie bombardovanie prežiť.

FOTO: NASA

Odišiel Július Vašek
Po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 82 rokov zomrel 1. mája 2009 herec Július Vašek. Posledná rozlúčka s dlhoročným členom bratislavského divadla Nová scéna bola 7. mája. Július Vašek vyštudoval herectvo na bratislavskom konzervatóriu, divadlo hral od roku 1950. Bol často obsadzovaným filmovým a televíznym hercom, hral v mnohých českých a slovenských filmoch. Diváci si ho môžu pamätať napríklad z filmov Drevená dedina, Kapitán Dabač, Pieseň o sivom holubovi, Námestie svätej Alžbety, Medená veža, Orlie pierko, Červené víno a iné.

Nedožité jubileum
Legendárny primáš Ján Berky-Mrenica starší by sa bol 11. mája dožil okrúhlych 70 rokov. Vlani v októbri podľahol ťažkej chorobe. Slávny husľový virtuóz a skladateľ sa narodil 11. mája 1939 ako tretie z piatich detí a už v ranom veku sa stal sirotou. Excelentný muzikant preslávil svoju rodnú Očovú a Slovensko v 52 krajinách sveta jedinečnou interpretáciou ľudových piesní. Ako koncertný majster pôsobil v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve 32 rokov a 100 dní.

Inšpirujúci zdroj
Oravský hrad sa dočkal vydania prvej obrázkovej publikácie. Súčasťou 160-stranovej knihy, ktorú pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí symbolicky pokrstili kamienkami a vodou, sú okrem fotografií aj krátke odborné texty, charakterizujúce históriu hradu a použité architektonické štýly. Nepovšimnuté nezostali ani zaujímavosti nachádzajúce sa v jednotlivých častiach, kaplnka Sv. Michala a etnografická a prírodovedná expozícia. Kniha sa určite stane inšpirujúcim zdrojom pre všetkých, ktorí chcú poznať časť nášho kultúrneho a historického dedičstva.

Príspevok na Národný cintorín
Štát bude od začiatku budúceho roka prispievať na Národný cintorín v Martine minimálne rovnakou čiastkou ako mesto. Ministerstvo kultúry bude môcť prispieť maximálne trojnásobne vyššou dotáciou, než dá mesto na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu cintorína. Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o meste Martin, ktorú v parlamente presadil poslanec za Smer-SD Ján Kvorka. Rezort kultúry bude dávať dotáciu zo svojho rozpočtu. Podľa tohtoročného rozpočtu mesta sú výdavky na správu a údržbu cintorína 33 190 eur.

Úbytok lastovičiek a belorítok
Počet lastovičiek a im podobných belorítok, ktoré mnohí ľudia považujú tiež za lastovičky, sa v posledných rokoch na Slovensku znižuje. Aj ich postihol podobný osud ako vrabce domové, ktorých stavy rapídne poklesli. Lastovičky i belorítky strácajú potravu, ale prichádzajú aj o možnosti hniezdenia. Mnohí ľudia im bránia zahniezdiť pod strechami svojich rodinných domov či na balkónoch bytoviek. Obávajú sa trusu, ktorý produkujú najmä mladé vtáčiky dovtedy, kým nevyletia z hniezda.

Pesničky pre jubilantov
Pod názvom Živióóó a s podtitulom Pesničky pre jubilantov vychádza kompilácia 17 slovenských piesní z obdobia 60. až 90. rokov. Na CD sú zaradené piesne známe z vysielania rozhlasových staníc aj z dlhoročnej a dodnes obľúbenej relácie Slovenského rozhlasu Hráme našim jubilantom. Kompilácia obsahuje pieseň Michala Dočolomanského Ľúbim ťa, Zabúdaj v podaní Zory Kolínskej, Vzdialená od Karola Duchoňa, hit Dušana Hlaváčka Zaľúbení a ďalšie. Záverečnou je zmes piesní, zmixovaná z 11 známych melódií slovenskej populárnej hudobnej scény.

Foto: SITA, TASR/Pavol Remiáš, TASR/Miroslava Cibulková, Pavel Kapusta, TASR/NASA