Nedeľa 27. september 2020

extra plus

Jún 2009

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Rezíduá Bushovej éry

Američania sú v otázke Guantánama nejednotní

Peter Jánošík

Prvých sto dní vlády nového amerického prezidenta Baracka Obamu prebehlo relatívne pokojne. Potom sa však začali objavovať saltá, ktoré rozčerili hladinu politického života v Amerike.

Jedným z prvých krokov Obamu bolo rozhodnutie zrušiť zadržiavacie stredisko v kubánskom zálive Guantánamo, prehodnotenie vojenských súdov s osobami podozrivými z terorizmu a zákaz najtvrdších vypočúvacích metód. Opoziční republikáni ho však nútia konať inak a Obamových priaznivcov sa zmocnilo sklamanie.
Americký prezident 15. mája oznámil, že špeciálne vojenské tribunály na základni Guantánamo budú naďalej súdiť obvinených z terorizmu, väzni však budú mať lepšiu právnu ochranu ako v minulosti. Tribunály vraj prejdú reformou a budú fungovať ako legitímne fórum na trestné stíhanie. Organizácie na ochranu občianskych práv už predtým vyzývali amerického prezidenta, aby presunul prípady pred federálne súdy, pretože justičný systém z čias bývalého prezidenta Georgea Busha je podľa nich „nenapraviteľný".

Sľub sem, sľub tam
Obama hneď po nástupe do funkcie na štyri mesiace pozastavil činnosť špeciálnych tribunálov na Guantáname. Väzenie však - sľub sem, sľub tam - nakoniec zostane. Po 15. máji by pred takzvané vojenské komisie opäť malo predstúpiť približne desať až dvadsať z 241 podozrivých z terorizmu, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v neslávne známom tábore.
Ešte pred svojím zvolením Barack Obama sľuboval, že Guantánamo vymaže z americkej politickej mapy. Republikáni na čele s Dickom Cheynym začali vtedy nové kolo protiobamovskej kampane pod heslom: Obama ohrozuje bezpečnosť USA. Po zvolení Obamu nikto nepochyboval o tom, že Guantánamo bude o niekoľko mesiacov zívať prázdnotou. Podľa pôvodného plánu mali prepustiť väčšinu väzňov a tých najnebezpečnejších súdiť na americkej pôde. Agentúra AP dokonca napísala, že Obama pravdepodobne znova uvedie do života zmrazený systém vojenských súdov.
Prečo sú také problémy okolo likvidácie jedného z nenávidených symbolov Bushovej éry? Ukazuje sa, že celý plán brzdia „detaily". Napríklad, čo robiť s prepustenými väzňami. Časť z nich sa síce bude môcť vrátiť do ich domovských krajín, ale vo väčšine prípadov to nie je možné. Tam by ich znova uväznili, či dokonca popravili. Týka sa to napríklad skupiny zajatcov z čínskej moslimskej menšiny Ujgurov. Na druhej strane sa myšlienka povolenia ich pobytu v USA stretáva s tvrdým odporom. Keď boli dlhé roky pre Ameriku nebezpeční, prečo by sa tam teraz mali usadiť? Aj Európa sa toho obáva. Hoci Francúzsko, Španielsko a Portugalsko sľúbili, že prijmú aspoň niekoľko zajatcov, ide skôr o symbolické kroky ako o riešenie celého problému.

Americké ideály
Republikáni idú ešte ďalej a vyzývajú Obamu, aby uznal, že používanie tvrdých vyšetrovacích metód prispelo k získaniu mnohých cenných informácií. Tvrdé vyšetrovacie metódy sa však nepoužívali iba na získanie „cenných informácií". Dvadsaťjedenročnému väzňovi z Guantánama Mohammedovi Gharánímu z Čadu sa podarilo telefonicky skontaktovať s reportérmi katarskej televízie Al-Džazíra a tá uverejnila rozhovor s ním. Gharání nechcel vyjsť z cely na protest proti tomu, že mu zakázali kontakt s ostatnými väzňami a nedávali mu normálne jedlo. Šesť vojakov ho zbilo tak, že „takmer nevidel a nemohol dýchať". Tĺkli ho obuškami a do očí mu striekali slzný plyn. Ide vôbec o prvý mediálny rozhovor s väzňom z Guantánama. Al-Džazíra neuviedla, ako sa jej podarilo spojiť sa s väzňom. Gharání s najväčšou pravdepodobnosťou využil možnosť raz týždenne telefonovať a namiesto rodine zavolal reportérom. Zatkli ho ešte v roku 2001 v pakistanskej mešite a v nasledujúcom roku ho odovzdali Američanom. Stal sa tak jedným z prvých a súčasne najmladším väzňom na Guantáname. V januári súd nariadil jeho prepustenie, pretože sa nepreukázalo jeho členstvo v al-Káide ani väzby na afganský Taliban. Gharání je umiestnený v oddelení pre čakateľov na prepustenie, kde majú väzni oveľa miernejší režim.
Organizácie na ochranu ľudských práv pre Guantánamo ostro kritizujú Spojené štáty, pretože väzňov tu držia aj niekoľko rokov bez formálnej obžaloby a na ich výsluchy používajú hrozby aj fyzické násilie. Amerika je v otázke Guantánama rozdelená. Podľa prieskumu verejnej mienky je 51 percent Američanov za jeho uzavretie. V roku 2005 bolo za uzavretie väznice iba 36 percent Američanov.
Väznicou prešlo 770 ľudí. Nepriznáva sa im status vojnových zajatcov podľa Ženevskej konvencie, ale označujú sa za „nepriateľských bojovníkov", čo umožňuje zadržiavať ich aj viac ako tri roky. Momentálne je tu 245 väzňov, z toho 60 sa nemôže vrátiť do krajiny svojho pôvodu.