Nedeľa 27. september 2020

extra plus

Jún 2009

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Zástrčkové fantazmagórie

Vie poslanec Galbavý a opozícia, čo vlastne chce?

Karol Palkovič

Vyhrážky, osočovanie či manipulácia s faktmi sa stali bežnou politickou praxou terajšej opozície. Do tejto kategórie možno zaradiť aj májovú reakciu poslanca SDKÚ-DS Tomáša Galbavého na reláciu Slovenskej televízie O päť minút dvanásť, v ktorej ako exkluzívny hosť na otázky moderátora odpovedal premiér Robert Fico.

Ak vraj premiér ešte raz vkročí do štúdia STV bez politického oponenta, tento opozičný poslanec navrhne v parlamente, aby sa platenie koncesionárskych poplatkov pre STV stalo dobrovoľné.

Nič nového pod slnkom
Takto by sa dalo reagovať na kritiku poslanca Galbavého a jeho straníckych kolegov. Tí občas vytiahnu z rukáva problematiku úhrad za služby verejnosti poskytované STV a Slovenským rozhlasom (bývalé koncesionárske poplatky). Takzvaný zástrčkový zákon, ako ho opozícia posmešne nazvala, na základe ktorého začali (od apríla 2008) poplatky za verejnú službu STV i SRo platiť všetci odberatelia elektrickej energie, spustil doslova lavínu nárekov opozičných poslancov. Na čele s T. Galbavým vtedy tvrdili, že zmenami v zákone o koncesionárskych poplatkoch vláda zavádza akúsi „novú daň". Takúto obavu o domácnosti, ktoré vraj môžu mať problém aj so 140-korunovým poplatkom, prejavujú tí, ktorí počas ôsmich rokov vládnutia koncesie sami neustále zvyšovali. Po roku 2003 sa stali povinnými dokonca aj pre dôchodcov, ktorí mali dovtedy výnimku. A v rámci populistickej kampane Stop koncesionárskym poplatkom odrazu chceli poplatky zrušiť. Žeby sa u pravicových politikov pohlo svedomie, objavilo hlboké sociálne cítenie, alebo jednoducho zmenili taktiku? Odpoveď bola viac-menej jasná, stačilo si uvedomiť, kto vlastne stál za vtedajšou kampaňou na vypísanie referenda o zrušení koncesionárskych poplatkov. V päťčlennom petičnom výbore bez právnej subjektivity bol napríklad bývalý poradca exministra zdravotníctva Peter Pažitný, exhovorca tohto rezortu Tomáš Szalay, ale aj autor miklošovskej daňovej reformy Richard Sulík. Napospol ide o významných pomáhačov predošlej vlády pri zavádzaní zdravotníckych poplatkov pre občanov...

Zákon sa osvedčil
Pozrime sa však, aká je skutočnosť a čo opozíciou tak zľahčovaný „zástrčkový" zákon po niečo vyše roku platnosti priniesol. Hoci vybrané čiastky celkom nenaplnili očakávanie manažmentu predovšetkým v prípade STV a niektoré problémy bude treba ešte doriešiť, SRo už za necelý rok 2008 získal o 29 miliónov korún viac ako v roku 2007. „Keby verejnoprávne médiá, najmä v prvých mesiacoch účinnosti nového zákona nepristúpili k zavádzaniu nových nástrojov pasívne, mohol byť spomenutý nárast plnenia ešte výraznejší," tvrdí hovorca MK SR Jozef Bednár. O téme koncesionárskych poplatkov sa na Slovensku dovtedy diskutovalo už najmenej päť rokov, no bez konkrétneho výsledku. V stanovisku Slovenského syndikátu novinárov sa hovorí, že prijatím zákona sa urobil „prvý krok ku kvalitatívnemu ozdraveniu týchto dôležitých médií". Prispieť k naplneniu tohto cieľa by mali aj zmluvy medzi štátom a STV a SRo ako forma ich dofinancovania. Prvé z nich by sa mohli uzavrieť už v budúcom roku a platiť by mali päť rokov. A čuduj sa svete, opozícia vyrukovala s argumentmi, že zmluvami sa oslabí nezávislosť oboch verejnoprávnych médií. Pritom len pred niekoľkými mesiacmi padol zo strany opozičných poslancov návrh na ich zoštátnenie a to v tom zmysle, aby STV dostávala 0,6 percenta z celkových výdavkov štátneho rozpočtu a SRo 0,3 percenta. Vtedy opozícii financovanie verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu neprekážalo.
Vráťme sa však späť k podstate opozíciou kritizovaného „zástrčkového" zákona. Inštitút otvorenej spoločnosti, ktorý politicky určite nestojí na strane dnešnej vlády, už v roku 2005 vypracoval analýzu zameranú na financovanie verejnoprávnych médií naznačujúcu, že najvhodnejšie je vyberanie koncesionárskych poplatkov viazané práve na odberateľov elektrickej energie. Podľa štatistík totiž takmer jedna tretina z 1,9 milióna domácností na Slovensku v čase, keď zákon vstúpil do platnosti, neplatila koncesionárske poplatky. Túto povinnosť si neplnilo ani 80 percent právnických osôb, dovtedajší systém bol zjavne málo účinný. Nová právna norma priniesla do rozpočtov verejnoprávnych médií okrem ďalších financií aj posilnenie princípu solidarity v platbe poplatkov a nezávislosť médií od politického vplyvu. Slovensko sa zákonom o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo zaradilo medzi štandardné európske krajiny, v ktorých sú koncesionárske poplatky absolútne prevažujúcim modelom financovania verejnoprávnych médií. A na tomto fakte nič nezmení ani lavírovanie poslanca Galbavého, ktorého populistické fantazmagórie na tému poplatkov pre STV majú jediný cieľ - získať nové hlasy občanov v čase slabých voličských preferencií.