Nedeľa 27. september 2020

extra plus

Jún 2009

Aktuálne číslo

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

Dolárový diktátor

Koniec národnej suverenity a národných vlád?

Eva Zelenayová

Kurt Gödel, rakúsky matematik a fyzik (1906 - 1978) šokoval matematickú verejnosť dvoma vetami o neúplnosti, lebo predstavovali zlom v chápaní matematiky.

Matematici dovtedy verili, že možno vytvoriť absolútne neprotirečivý a úplný spôsob dokazovania, ktorý zaručí dokonalú istotu všetkých matematických výrokov.
V roku 1931 iba dvadsaťpäťročný Gödel v článku O formálne nerozhodnuteľných výrokoch ukázal, že táto snaha je márna. Metódou matematickej logiky dokázal, že matematické systémy sú určitým spôsobom neúplné, pretože nemôžu preveriť svoju vlastnú pravdivosť. Gödelova hĺbavá, filozoficky zameraná myseľ smerovala vždy k najhlbšej podstate problémov, čo nakoniec viedlo k nervovým depresiám, šialenstvu i smrti tohto matematika a fyzika.
Iba o štyri roky starší filozof Karl Popper, taktiež rakúskeho pôvodu, považovaný za zakladateľa kritického racionalizmu, definuje platnosť určitej vedeckej teórie ako schopnosť odolávať skúškam, ktoré by ju mohli vyvrátiť. Tvrdí, že teória sa nestáva vedeckou teóriou zásluhou množstva argumentov, ktoré ju potvrdzujú, ale tým, že je vyvrátiteľná alebo falzifikovateľná a všetky pokusy o jej vyvrátenie zlyhávajú. Popper sa intenzívne stretával s novopozitivistami, ktorých teóriu verifikácie ostro kritizoval a odmietol.

Falošná doktrína
Hoci nejestvuje paralela medzi Gödelom a Popperom, je zjavné, že Gödelova teória potvrdzuje otvorenosť systémov, ľudskú nedokonalosť a nemožnosť dopátrať sa ku konečným riešeniam. Tento historický, filozofický i vedecký problém využíva finančník George Soros a tvrdí: „Skutočnosť jestvuje; ibaže je mimo nášho dosahu." A tak sa praktickým realizátorom myšlienok Poppera stal jeho žiak Soros. Je známe, že v celom svete financuje sieť svojej Nadácie otvorenej spoločnosti, pomocou ktorej chce „spraviť svet lepším". Netají sa financovaním tzv. farebných revolúcií. Priznáva: „Túžim zapôsobiť a to, že sa zúčastňujem na historických udalostiach, mi poskytuje uspokojenie." Svoj cieľ definuje ako globálnu otvorenú spoločnosť, teda vládu medzinárodného práva. Vládnuci svetový poriadok je podľa Sorosa neuspokojivý, neumožňuje ľuďom zbaviť sa diktátorov. Hoci tvrdí, že základom konceptu otvorenej spoločnosti je poznanie, že nik nie je vlastníkom konečnej pravdy, usiluje sa len o to, aby jeho pravda bola základom celosvetového poriadku. O zvrchovanosti si myslí, že je to anachronická koncepcia, ktorú sme zdedili z čias, keď králi vládli nad svojimi poddanými, a preto treba nastoliť poriadok svetových organizácií. K Sorosovmu chápaniu svetového poriadku má veľmi blízko šéf Svetovej banky Robert Zoellick, ktorý na samite G20 otvorene priznal zámer eliminovať národnú suverenitu štátov a zaviesť globálnu vládu, keď povedal: „Keď to vodcovia alebo vlády myslia s vytvorením globálnej zodpovednosti vážne, nech začnú tým, že posilnia WTO, IMF a Svetovú banku, ktoré by monitorovali ich politiku." Zoellick prakticky načrtol koniec národnej suverenity a rekvalifikácie národných vlád, ktoré by sa stali podriadené globálnej autorite nepodliehajúcej voľbám a kontrole verejnosti. A čo hovorí o medzinárodných organizáciách Soros? V knižke Vek omylnosti píše: „V medzinárodných vzťahoch vládne sila, nie právo. To sa musí zmeniť: treba nastoliť medzinárodné právo. To si vyžaduje silnejšie medzinárodné inštitúcie ako máme. Potrebujeme medzinárodný kriminálny súd, ale aj ďalšie inštitúcie, ktoré by boli skôr v pozadí. Dobrým príkladom je Svetová obchodná organizácia, lebo má účinný donucovací mechanizmus. Čelí veľkej kritike za to, že je nespravodlivá k rozvojovým krajinám, a to treba napraviť zmenou pravidiel; samotná štruktúra je dobrá." Soros je občanom USA a je mu známe, že práve Spojené štáty sú najväčším ignorantom svetových organizácií, že ich nič nezastaví v presadzovaní vlastných záujmov, a preto odovzdávanie suverenity štátov medzinárodným spoločnostiam nie je nič iné iba falošná doktrína na oslabenie národných štátov. V záujme koho a čoho?

Sorosovi vazali
Soros na príklade jadrovej hrozby a globálneho otepľovania vidí jediné možné riešenie: Spojené štáty by sa mali stať legitímnym lídrom slobodného sveta, no musia urobiť viac, ako sa len vrátiť k politike spred 11. septembra. A tu si otvára vlastné dvierka pre svoju otvorenú spoločnosť v Európe. „Možno nadišiel čas rozbehnúť Európsku nadáciu otvorenej spoločnosti," uvažuje v knižke Vek omylnosti.
Diktátor nenávidiaci iných diktátorov má dosť peňazí, aby si kúpil realizátorov svojho projektu svetového poriadku - na akože zachovanie a reformu sovietskej vedy vyčlenil sto miliónov dolárov. Ako uvádza, „bolo to obdobie hyperinflácie a 500 dolárov stačilo, aby z nich rodina rok vyžila". Nadácia poskytla vyše 25-tisíc núdzových grantov najpoprednejším vedcom, čo stálo necelých 20 miliónov dolárov. Soros sa netají tým, že sám sa uviedol do funkcie strážcu svetového poriadku. Pôsobí aj na Slovensku. Exprezident Michal Kováč ho na začiatku svojho funkčného obdobia prijal mimo akéhokoľvek protokolu. Prezidentská kandidátka Iveta Radičová sa ako predsedníčka správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti dostala do konfliktu s predstaviteľmi cirkvi, keď vyhlásila, že morálka je vecou dohody. Nepovedala nič iné než to, čo tvrdí jej duchovný vodca: „Zatiaľ čo v organickej spoločnosti určuje vzťahy tradícia, v otvorenej spoločnosti sú formované rozhodnutiami jednotlivcov: sú regulované písanou a nepísanou zmluvou. Zmluvné väzby zaujímajú miesto tradičných väzieb." (G. Soros: Vek omylnosti, str. 196.)
Realita na Slovensku dlhodobo vykazuje virtuálnu podobu. Niečo iné prinášajú médiá, niečo iné prežívajú občania. Zbavovanie sa identity človeka v záujme voľby nápadne pripomína desivé odstraňovanie mozgov v záujme plnenia príkazov cudzích mozgov. Science-fiction má reálnu podobu. Vďaka financiám filantropa Sorosa. V období volieb netreba zabúdať na tohto „dobrodinca" a tiež vedieť, ktoré strany sú jeho vazalmi.