Piatok 29. marec 2024

extra plus

August 2008

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Kto útočí na vierozvestov

Solúnski bratia - vyhnanci Európy?

Ľudovít Števko

Väčšine rozumných a politikou nezaťaženým ľudom by ani vo sne nenapadlo, že oslavy Sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne môžu vyvolať toľko nevraživosti a hádzania blata na organizátorov osláv a účinkujúcich na tomto ojedinelom podujatí, ktoré aspoň na chvíľu dalo zabudnúť na duchovné prázdno a národné bezvedomie dnešnej slovenskej spoločnosti.

Sériu kritík osláv sviatku slovanských vierozvestov, čuduj sa svete, spustili dvaja kňazi, Marián Gavenda a Ján Krstiteľ Balász (známy ako jeden z protagonistov politických tančekov okolo kauzy Remiáš), keď podľa vopred pripraveného scenára v rozhlase pani „Pozemkovej" zaútočili na oslavy ešte skôr, ako sa začali. Hovorili takmer hodinu o zneužívaní solúnskych bratov na politiku a o nacionalizácii dejín. Podľa Gavendovho výkladu sú slovanskí svätci pre nás cudzincami, veď pochádzali z gréckej Byzancie - teda nepatria nám, ale ako patróni Európy sú vlastne nadnárodní svätci. A politici vraj nemajú právo nacionalizovať ich sviatok. Páni Gavenda a Baláž hovorili veľa, ale kresťanským dušiam povedali málo. Nijaké kresťanské posolstvo, iba pseudofilozofický balast a skrytá politická agenda, ktorou sami vstúpili do bahna politiky. V záujme koho vystúpili v Slovenskom rozhlase? V záujme katolíckej cirkvi určite nie.

Rastislavov ľud bratov prijal
Zaujímavé na celej mediálnej protiakcii bolo aj to, že Vladimír Palko, člen novopečenej strany Konzervatívnych demokratov Slovenska, vzápätí vydal vyhlásenie o zneužívaní Sviatku sv. Cyrila a Metoda Robertom Ficom. To isté slovné spojenie, ibaže s konkrétnym pomenovaním politika, ktorý vraj kresťanský sviatok zneužíva. „Svätý Cyril a Metod sa musia v hrobe obracať, ak Robert Fico hovorí o potrebe celistvosti Slovenska," prečítali sme si. Smiešne. To hovorí ten istý Vladimír Palko, bývalý kádehák, teda člen strany, ktorá odmietla hlasovať za zvrchovanú (a celistvú) Slovenskú republiku.
Rovnako nenáležité až hlúpe bolo Gavendovo tvrdenie, že sv. Konštantín a Metod sú pre nás cudzincami. Je to príklad absurdnej paralely, keď sa súčasné chápanie hraníc a občianskej príslušnosti prenáša do vzdialenej histórie. Kto bol v 10. storočí na území Veľkej Moravy cudzinec a kto náš človek? Cudzincami v chápaní našich predkov boli „učitelia z Nemiec", franskí kňazi, ktorým ľud nerozumel. Konštantín a Metod pochádzali z bilingválneho grécko-slovanského prostredia byzantského mesta Thessaloniké (slovansky Solún). Dokonca jestvujú úvahy o tom, že ich matka mala slovanský pôvod, lebo okrem iného Konštantín a Metod hovorili slovanskou rečou už od detstva. Nie je zanedbateľné ani to, ako píše Metodov životopisec, že starší z bratov sa stal po skončení štúdia archontom (správcom) župy v povodí rieky Strumy, v dnešnom Macedónsku, kde žilo čisto slovanské obyvateľstvo. O výbornej znalosti staroslovenského jazyka oboch bratov svedčí i to, že filologicky vzdelaný Konštantín bravúrne vyjadril túto reč aj graficky, celkom novým písmom. Zapísať túto reč gréckymi či rímskymi písmenami bolo takmer nemožné, pretože slovanská reč oplývala zvukmi, ktoré sa v gréckom a latinskom jazyku nevyskytovali. Bolo treba vymyslieť nové znaky pre mäkké a tvrdé fonémy, nosovky a podobne. Konštantín sa náročnej úlohy zhostil priam geniálne; jeho prvé slovanské písmo, hlaholika (glagolice), znamenalo začiatok gramotnosti a vzdelanosti slovanského sveta, ktorého základy pretrvali tisícročie, až do dnešných čias. Tieto známe skutočnosti spomíname preto, že táto reč nebola pre solúnskych bratov cudzím jazykom, že podrobne ovládali všetky jej nuansy a zvláštnosti.
Konštantín a Metod neprišli na naše územie ako cudzinci. Hoci patrili k byzantskej intelektuálnej elite, Rastislavov ľud ich prijal ako svojich, lebo hovorili rečou, ktorej rozumeli. Obaja zasvätili svoj život jedinečnému kristianizačnému a kultúrnemu poslaniu v domovine našich predkov. Preto ich nemôžeme nazvať pejoratívne cudzincami. Naopak, cudzincom vo vlastnom národe je človek, ktorý sa k nemu obracia chrbtom, ktorý neuznáva kultúrne hodnoty a históriu svojho národa. Takého nadnárodného bezdomovca treba považovať za cudzinca, bez ohľadu na to, kde sa narodil a kde žije.

Podlí trubači
Žiaľ, cudzincov v prenesenom význame slova i skutočných cudzozemcov je v našom malom národe neúrekom. Producírujú sa v médiách, žlčovito komentujú oslavy Sviatku sv. Cyrila a Metoda, jedovatými slinami opľúvajú každý vlastenecký prejav, rovnako predsedu vlády ako predstaviteľov katolíckej cirkvi. V istom denníku dostal priestor akýsi Miro Klobučník, skaderuka-skadenoha historik, o ktorom doteraz nikto nepočul, aby cyrilometodské oslavy pomenoval ako „echt-nacionál" púť, aby dal najavo svoju nevoľnosť, keď vidí kardinála Jána Chryzostoma Korca „ako aportuje na kus podhodeného, sto ráz prežutého a nestráviteľného sústa". Cudzozemec Grigorij Mesežnikov, hrdiaci sa titulom prezidenta Inštitútu pre verejné otázky, v tom istom denníku obvinil a napadol všetkých: predsedu vlády, predsedu parlamentu, ba aj herečku Evu Kristinovú, ktorá na spomínanej slávnosti na Devíne precítene predniesla Proglas. Mesežnikov píše: „To, čo sa dnes odohráva pod pláštikom vlasteneckej propagandy, nie je nič iné ako plazivá fašizácia verejného diskurzu s dosahom na spoločenské vedomie."
Summa summárum, podľa týchto ľudí, zúfalých z toho, že na Slovensku vzrastá popularita vlády, ktorej sa darí plniť svoj sociálny, ekonomický i národný program, každá výzva k vlastenectvu od predstaviteľov nášho štátu je impulzom pre „ľudový fašizmus". Znie to až neuveriteľne, akej podlej rétoriky sú schopní títo myslením a cítením cudzí trubači, dobre platení z nadnárodných zdrojov. Hľadajú fašizoidné prejavy, tam kde ich niet a zatvárajú oči pred skutočným nástupom neofašizmu v strednej Európe, tak ako ho pozorujeme nezahalený intelektuálnym pláštikom „politológa" G. Mesežnikova či politika Pála Csákyho v susednom Maďarsku. Neofašistické Maďarské gardy čoskoro budú mať povolenie nosiť pušky a samopaly na obranu svätej veci maďarstva a extrémistické skupinky budú cez Most Márie Valérie čoraz viac prenikať na Slovensko s fašistickými insígniami a protislovenskými heslami. Nosiť fašistické symboly v Maďarsku zákon nezakazuje. Hedviga Malinová, pravdepodobne produkt maďarskej tajnej služby a inak tiež nová celebrita na slovenskom bulvárnom nebi, sa stane národnou hrdinkou. Už je takmer isté, že v záujme dobrých susedských vzťahov sa prípad odloží ad acta a hrdinka a čerstvá matka Hedviga neskončí ako chudera Mata Hari.
Svätí solúnski bratia Cyril a Metod, patróni Európy, vyhnaní z Komárna, márne hľadajú útočisko pre svoju pravdu. Pre komárňanských vicišpánov sú to nežiaduce slovanské elementy, pre istého slovenského katolíckeho kňaza cudzinci. A tí, čo si pripomínajú ich obrovský význam pre našu civilizáciu, kresťanskú vieru a vzdelanosť, sú podľa Mesežnikova rezíduá s neoľudáckou mentálnou výbavou. Neomylnú politickú pravdu nám vyjaví len tento bývalý sovietsky komsomolec a marxista, dnes svetoobčan a jeho Inštitút pre verejné otázky.

Fotografia:
Najvyšší ústavní činitelia na cyrilometodských oslavách.