Piatok 16. november 2018

extra plus

August 2009

Aktuálne číslo

Res publica

Ľudovít Števko

Na pozadí nechutného boja proti jazykovému zákonu zo strany maďarských politikov nadobúda vzťah k slovenčine patologické črty. Durayov dvojník Pál Csáky v denníku Új Szó nazýva svojho súkmeňovca Bélu Bugára heretikom, zradcom, dezertérom a odpadlíkom, lebo on a jeho ľudia na svojom júnovom podujatí v srdci Žitného ostrova, teda „na maďarskom území", hovorili aj po slovensky. Ak sa k takémuto verejnému výroku uchýlil šéf politickej strany slovenských Maďarov, odkryl tým nevdojak nielen svoj primitívny šovinizmus, ale aj nezmieriteľný, nepriateľský vzťah k slovenčine a všetkým, ktorí hovoria týmto jazykom. Celá, umelo vyvolaná aféra okolo slovenského jazykového zákona, tryskajúca z temných hlbín veľkomaďarskej nacionalistickej politiky, tak dostáva konkrétnu podobu, ktorú nezakryje nijaká diplomatická ekvilibristika Budapešti. Je zaujímavé, že Csákyho a Durayova obludná rétorika neprekáža maďarským intelektuálom, ako sú Petöcz či Öllös, ktorí bez argumentov kritizujú zákon o štátnom jazyku. Mimochodom, svoj súhlasný postoj s jazykovým zákonom už vyjadrili aj ostatné národnostné menšiny žijúce na Slovensku, najmä predstavitelia stotisícovej rusínskej menšiny. Podľa nich slovenský zákon o štátnom jazyku nijako neuberá z ich práv komunikovať a vzdelávať sa v materinskom jazyku. Rusíni hovoria dobre po rusínsky aj po slovensky a sú na to hrdí. Len Maďarov, presnejšie povedané maďarských politikov doma i za južnou hranicou, dvojjazyčnosť uráža, považujú ju za diskrimináciu či dokonca za jazykovú genocídu Maďarov. V tomto zmysle, čiže v odmietaní štátneho jazyka a prekrúcaní faktov, sú Maďari svetovou raritou. Zostáva už len veriť, že slovenská diplomacia bude vždy pripravená odpovedať na maďarské provokácie a výzvy s rozvahou, ale rázne.