Nedeľa 20. september 2020

extra plus

Október 2009

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Život ako šou

Kultúra celebrít maskuje identitu skutočných vlastníkov moci

Chris Hedges

V kultúre celebrít ničíme to, čo zbožňujeme. Obchodné využitie smrti Michaela Jacksona usporiadali korporačné sily, ktoré z neho urobili tovar určený na predaj, používanie a manipuláciu.

Jeho pohreb - estrádu s rakvou - sledovalo asi 31,1 milióna televíznych divákov. Bola to posledná epizóda dlhotrvajúceho seriálu Michael Jackson. A skončila ju jeho dcéra Paris, ktorú postavili pred mikrofón, aby povedala pár slov o svojom otcovi. Janet Jacksonová Paris upozornila, aby hovorila nahlas. Keď sa dieťa zrútilo, dospelí okolo nej nastavili mikrofón tak, aby sme mohli počuť jej vzlyky. Dav tlieskal. Bola to strašidelná ozvena toho, čo zničilo jej otca.

V záujme zisku
Šokujúca dráma Jacksonovho súkromného života dokonale zapadala do kontextu pokračujúcich drám v televízii, vo filmoch a správach. Médiá prosperujú vďaka príbehom zo skutočného života, najmä ak sa týkajú celebrít. Televízne reportáže sú minidrámami, ktorým nechýba hviezda v hlavnej úlohe, zlosyn, vedľajšie postavy, atraktívny moderátor a emotívne vyvrcholenie. Verejnosť nenásytne konzumovala novinky o Jacksonovi, najmä počas jeho exilu. V románe Raya Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita o budúcom otrasnom mieste pre život ľudia prežívajú väčšinu dňa sledovaním gigantických televíznych obrazoviek, premietajúcich nekonečné scény policajného prenasledovania a zatýkania zločincov. Bradbury pochopil, že život raz bude zabalený, spísaný, podávaný rozprávaním a nafilmovaný, stane sa najpresvedčivejšou, najneprekonateľnejšou formou zábavy. A Jackson bol veľkolepá šou. Zaslúžil si veľkolepé finále.
Tí, čo urobili z Jacksona svetovú osobnosť a zmenili ho na kus verejného majetku, najprv ako detskú spevácku hviezdu a napokon ako mŕtvolu uloženú do pozlátenej truhly za 15-tisíc dolárov, sú agenti, novinári, ľudia z marketingu, promotéri, scenáristi, televízni a filmoví producenti, reklamní pracovníci, videotechnici, fotografi, osobní strážcovia, vedúci nahrávania, konzultanti pre garderóbu, inštruktori fitnesu, prieskumníci verejnej mienky, rozhlasoví hlásatelia a osobnosti televízneho spravodajstva. Tí všetci sa podieľali na vytvorení celebrity v záujme zisku. Oni poťahujú nitky a vedú bábky. Nik nedosiahne status celebrity, nik nezhltne ilúziu ako skutočnosť bez armád kultúrnych splnomocnencov a sprostredkovateľov. Producenti v losangeleskom Staples Center zaručili 18-tisíc návštevníkov a televízne publikum, pričom pohreb koncipovali ako ďalší sentimentálny druh zábavy zvyšujúci popularitu.

Morálny nihilizmus
Áno, naše životy posudzujeme podľa celebrít. Usilujeme sa byť ako oni. Unikáme neporiadku skutočného života prostredníctvom ilúzií o ich hviezdnom postavení. Aj my túžime priťahovať obdivujúcich priaznivcov našej veľkoleposti v nepretržitom životopisnom filme. Kultúra celebrít nás naučila generovať vnútorné osobné scenáre. Osvojili sme si spôsoby rozprávania a myslenia, ktoré poznačujú štýl našej komunikácie s okolím. Neal Gabler, ktorý rozumne písal o uvedených súvislostiach, tvrdí, že kultúra celebrít nie je zbližovaním spotrebiteľskej kultúry a náboženstva, ale skôr nepriateľským prevzatím náboženstva spotrebiteľskou kultúrou.
Morálny nihilizmus našej kultúry dovoľuje temnú náklonnosť pozorovať ponižovanie, utrpenie, bezmocnosť a bezohľadné zaobchádzanie s inými ľuďmi. Vzdelanie, spoločenská prospešnosť, poctivosť, úprimnosť a súcit sú kvality, ktoré sú v rámci hrubej zvrátenosti demokracie a morálky zosmiešňované a zavrhované každou reality šou. A celebrity, ktoré už nedokážu dlhšie generovať publicitu, miznú. Život, ako učia spomínané šou, je krutý svet konkurenčného boja a ustavičného úsilia získať slávu a upútať pozornosť. Ľudské bytosti sú využívané, zrádzané a odhadzované v rámci tovarovej kultúry, ktorá je v podstate príbehom Jacksonovho života.
Kult seba, ktorý Jackson stelesňoval, ovláda našu kultúru. Sláva celebrít maskuje identitu skutočných vlastníkov moci - korporácie a oligarchickú elitu. Kým sa topíme vo vážnych hospodárskych a politických problémoch, našu pozornosť odpútavajú celuloidové tiene na stene Platónovej jaskyne. Fikcia kultúry celebrít nie je projektovaná iba na to, aby zabávala. Jej zámerom je emocionálne drenážovať, zahmliť nám vlastnú identitu, robiť nás zodpovednými za naše ťažkosti, navyknúť nás na lov ilúzií slávy a šťastia, udržiavať nás v takom stave, aby sme nekládli odpor. Napokon, celá mediálna hystéria okolo Jacksonovej smrti bola len ďalším jarmočným a nevkusným divadlom s cieľom odviesť pozornosť umierajúcej kultúry od vlka vyjúceho pri bráne.