Nedeľa 20. september 2020

extra plus

Október 2009

Aktuálne číslo

Montáž: redakciaMontáž: redakcia

Vráťme sa k trom krajom

Vytvorenie ôsmich vyšších územných celkov nebolo šťastným krokom

Jozef Hrdlička

Dzurindova vláda v roku 2000 rozhodla o vytvorení samosprávnych krajov. Národná rada o rok neskôr nové územnosprávne členenie odobrila a vzniklo osem vyšších územných celkov - krajov.

Motívom zmeny územnosprávneho členenia bola pozitívna snaha o decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy. Tento proces však sprevádzal chaos a viaceré nelogické špekulácie. Nezmyselné boli aj úvahy o vytvorení dvanástich, ba dokonca až osemnástich krajov. Popri týchto návrhoch možno návrh ôsmich krajov vnímať ako spásonosný. Rozkúskovanie Slovenskej republiky, v ktorej žije zhruba 5,5 milióna obyvateľov, na osem regiónov však bolo aj v rozpore s odporúčaniami Európskej únie.

Pre záujmy politickej špičky
Prečo bol systém troch krajov a hlavného mesta neprijateľný? Bol predsa časom overený a vžitý v slovenskej spoločnosti. Zrejme, ako už dnes býva dobrým zvykom, bol hlavným dôvodom komunistický pôvod tohto modelu.
Zdá sa, že za vytvorením viacerých krajov nebola snaha o dostupnosť a priblíženie sa k občanovi, ale vytváranie nových postov, ktoré mali slúžiť záujmom politickej špičky. Nešlo ani tak o pracovné miesta, ako o možnosti lukratívnych objednávok na výstavbu a iné služby pre VÚC za nemalé finančné prostriedky, ktorými disponujú.
Novú samosprávu a osem krajov sme uviedli do života prvými voľbami do orgánov samosprávnych krajov v novembri 2002. V novembri tohto roku pôjdeme k takýmto voľbám po tretí raz. Napriek tomu, že kraje dnes disponujú obrovskými kompetenciami i finančnými prostriedkami, netešia sa veľkému záujmu našich spoluobčanov. Pritom dnešné VÚC majú možnosť priamo riešiť problémy obyvateľstva. Zabezpečujú hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj spravovaného územia, ochranu životného prostredia a potreby obyvateľov v oblasti bývania, sociálnych služieb, školstva, verejného zdravotníctva, dopravy a ochrany verejného poriadku.
Občan, žiaľ, nepochopil princípy decentralizácie a samosprávy. Je na vine sám občan, vládna špička alebo samotné VÚC, ktoré nevenovali dostatok pozornosti informačnej kampani? Je osem samosprávnych krajov v štáte s 5,5 milióna obyvateľov, s neveľkou rozlohou, navyše v časoch ekonomickej nestability a integračných procesov v Európe, efektívnym riešením? Do úvahy treba brať ekonomiku, politiku, geografiu, ale aj dostupnosť pre obyvateľov jednotlivých regiónov.

Draho platený luxus
Z ekonomického hľadiska možno jednoznačne hovoriť o vysokej nákladovosti, a teda aj nevýhodnosti ôsmich VÚC. Získavanie údajov o ich reálnom hospodárení je veľmi zložité. Vyvoláva to minimálne podozrenie o jeho netransparentnosti.
Nie je tajomstvom, že mesačná mzda predsedu VÚC prekračuje 3-tisíc eur. Ľahko možno zrátať, že pri ôsmich krajoch sa celkové ročné náklady na mzdy predsedov VÚC pohybujú na úrovni 300-tisíc eur.
Priemerný mesačný príjem poslanca VÚC je približne 400 eur bez paušálnych náhrad a funkčných príplatkov. Pri priemernom počte 50 poslancov v ôsmich samosprávnych krajoch je to ročne 1 920 000 eur. Vysoké sú aj výdavky na administratívno-technický personál, ktorý zabezpečuje fungovanie úradu. Nehovoriac o samotných voľbách do VÚC. Ministerstvo vnútra SR náklady na ne odhaduje na 29 700 000 eur. Tým sa priemerné ročné výdavky na platy a voľby, po rozrátaní nákladov na jednotlivé roky, vyšplhajú na 9 644 348 eur. Systém ôsmich krajov je jednoznačne ekonomicky nevýhodný. Umocňuje to aj kompetenčný chaos, ktorý spôsobuje duplicitné financovanie obdobnej činnosti na úrovni VÚC a špecializovanej štátnej správy.
Obrovské škody spôsobuje, slušne povedané, prechod majetku samosprávnych krajov do privátnej sféry. V súčasnosti sa v mnohých samosprávnych krajoch budujú nové nákladné a honosné sídla VÚC. Koľko nových nemocníc či iných zdravotníckych zariadení, škôl, domovov sociálnych služieb či rôznych kultúrnych a športových zariadení sa v krajoch vybudovalo za posledné obdobie?
Prax nás presviedča o tom, že osem samosprávnych krajov je zbytočný luxus pre Slovenskú republiku a jej občanov. Draho platený luxus. Na základe skúseností, ale aj geografických, mentálnych, kultúrnych a historických daností a, samozrejme, vzhľadom na ekonomickú efektivitu sú tri kraje a hlavné mesto Bratislava perspektívnym modelom územnosprávneho členenia SR.
Podľa Komunistickej strany Slovenska je takéto usporiadanie, ktoré už v minulosti úspešne fungovalo, šancou pre skutočne efektívnu samosprávu. Tento projekt je aj súčasťou programových dokumentov dnes dominantných politických subjektov, no bez skutočných ambícií pristúpiť k jeho postupnej realizácii.

(Autor je predseda KSS)