Piatok 22. február 2019

extra plus

Máj 2008

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Tunelári v tuneli

Slovensko prišlo pri stavbe Braniska o 260 miliónov korún

Karol Palkovič

Po kauzách, súvisiacich so snahou predchádzajúcej vlády sprivatizovať železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, spornou privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu či netransparentnou činnosťou štátnej akciovky Veriteľ, sa objavili aj nové fakty o predraženej výstavbe diaľničného východoslovenského tunela Branisko.

Na švajčiarskych účtoch troch špičkových manažérov Slovenskej správy ciest, ktorá výstavbu tunela v rokoch 1996 - 2003 zabezpečovala, sa totiž našlo takmer 1,5 milióna frankov (viac ako 30 miliónov korún). Išlo o politických nominantov SDKÚ, v tom čase vládnucej strany. Z ekonomickej trestnej činnosti však napokon policajný vyšetrovateľ obvinil až desať osôb.

Vyšetrovanie pokračuje
Pochybnosti, spojené s financovaním výstavby najdlhšieho slovenského tunela (4 975 metrov) na diaľnici D 1 medzi Levočou a Prešovom, sa sporadicky objavovali už od začiatku. Na túto skutočnosť upozornila predchádzajúci vládny kabinet aj Slovenská informačná služba. Polícia na prípade začala pracovať v roku 2004, k zásadnému posunu vo vyšetrovaní však prišlo až po informáciách od jej švajčiarskych kolegov v rámci medzinárodnej právnej pomoci. Po tohtoročnej návšteve Švajčiarska v polovici apríla sa ku kauze vyjadril aj predseda vlády Robert Fico. Podľa neho v prípade tunela Branisko išlo najmä o dodávku technológií, ktorá sa predražila až trojnásobne (z pôvodných 670 miliónov Sk, čo bola víťazná ponuka, na 1,97 miliardy Sk). Na práce, ktoré neboli vykonané, sa vystavovali fiktívne faktúry. Tie podpisovala Slovenská správa ciest a peniaze putovali do Švajčiarska, kde ich prerozdeľovali na súkromné účty osôb zo Slovenska vrátane predstaviteľov SSC. Slovenskej republike spôsobili škodu za 260 miliónov korún, pričom ani táto suma nemusí byť konečná. Vyšetrovanie totiž pokračuje nielen vo Švajčiarsku, ale aj Lichtenštajnsku a Veľkej Británii, kde by sa mohli objaviť ďalšie tajné účty a dôkazy o tunelovaní Braniska.

Obvinení zapierajú
Jeden z obvinených, bývalý ekonomický riaditeľ Slovenskej správy ciest Roman Veselka, tvrdí, že nijaká kontrola fiktívne vystavovanie faktúr nezistila. Všetky práce a tovary boli riadne fakturované, čo vraj potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad. Povedal tiež, že základnú zmluvu na dodávku technológie tunela Branisko podpísal v apríli 1998 vtedajší generálny riaditeľ SSC. Podľa nezávislého konzultanta Terraprojektu však po technickej stránke nebolo možné stavbu realizovať na základe tejto zmluvy. V snahe zabezpečiť kvalitu a urýchlenie prác navrhol zhotoviteľ - firma ZPA Křižík rozšíriť systém subdodávateľov o konzorcium švajčiarskych spoločností Erga Suisse GmbH a NAY + Partners. SSC návrh akceptovala, povedal Veselka. Pochopiteľne zamlčal, že NKÚ už v roku 2003 poukázal na viacero chýb a neštandardných ustanovení pri uzatváraní týchto zmlúv. Prostredníctvom „nastrčenej" firmy Erga Suisse GmbH, ktorú zastupoval ďalší z obvinených, podnikateľ Ján G. (vo Švajčiarsku je už trestne stíhaný za podplácanie verejných činiteľov a pranie peňazí) sa vystavovali fiktívne faktúry a získané finančné prostriedky končili na osobných účtoch nielen Romana Veselku, ale aj bývalého generálneho riaditeľa SSC Dušana Matonoka a jeho investičného námestníka Valeriána Horvátha. Za vyšetrovaním prípadu vo Švajčiarsku by však mohli byť aj spory v konzorciu. Predstavitelia NAY + Partners sa totiž v minulosti vyjadrili, že im ZPA Křižík dlhuje 25 miliónov korún a nevylúčili súdny proces.

Podozrivý pokladník
Dispozičné právo k švajčiarskym účtom topmanažérov SSC mal mať, ako naznačil premiér Fico, bývalý minister dopravy a pokladník SDKÚ Gabriel Palacka. Ten však akékoľvek podozrenie z účasti na podvodoch okolo Braniska odmietol: ľudí, ktorých polícia obvinila, údajne osobne vôbec nepozná a nikdy sa s nimi nestretol. Jeho tvrdenie podľa Fica vyznieva ako nemiestny žart, keďže ako minister dopravy (od 30. 10. 1998 do 12. 8. 1999), resp. poradca svojho nástupcu (od 16. 8. 1999 do 20. 12. 2000) sa s vedením SSC zákonite musel poznať. Veď išlo o najväčšiu organizáciu priamo v rezorte dopravy. V minulosti sa Palacka stal - a to viackrát - pre SDKÚ nepríjemným symbolom straníckej korupcie. Pre zrušenie tendra na tretieho mobilného operátora musel opustiť kreslo ministra dopravy, neskôr sa jeho meno spomínalo aj v súvislosti s podozrivým financovaním strany z tendrov. Šéf SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda po rozhovore s Palackom vyhlásil, že exminister dopravy nie je v prípade výstavby diaľničného tunela Branisko na zozname obvinených a za celou kauzou je snaha vlády o kriminalizovanie opozície.

Tvrdenie proti tvrdeniu
Dzurinda dal nominácie v SSC do súvisu s nástupcom Palacku, ministrom dopravy Jozefom Macejkom, ktorého ešte ako predseda vlády v roku 2002 odvolal. Tým vraj veľmi rýchlo vyvodil politickú zodpovednosť za to, čo sa na stavbe tunela dialo. Je však faktom, že Macejko neodišiel pre Branisko, ale pre kauzu „Vláčiky" (nákup ľahkých motorových vlakov), keď ho bývalý premiér použil ako obetného baránka. Svoju zodpovednosť v prípade Braniska exminister Macejko odmietol a v telefonickom rozhovore pre televíziu TA3 vyhlásil: „Keď som bol nespokojný s činnosťou SSC najmä kvôli tunelu Branisko, tak som Dzurindovi medzi štyrmi očami povedal, že chcem odvolať generálneho riaditeľa SSC Dušana Matonoka a šéfa Železníc SR Andreja Egyeda. On mi povedal, aby som na nich nesiahal. Na to som dal na SSC svojho splnomocnenca, aby ma informoval o tom, čo sa tam deje, no v krátkom čase som bol odvolaný, takže som nestihol urobiť nič." Macejko pripomenul, že Egyeda chcel odvolať pre miliardové zmenky, ale Dzurinda mu povedal, aby prižmúril oči. „Veril som premiérovi, že má viac informácií ako ja a že je to v záujme strany," vysvetlil exminister. Poslanec SDKÚ Pavol Prokopovič (takisto bývalý minister dopravy) označil Macejka za nedôveryhodného. „Možno je to jeho pomsta Dzurindovi za to, že musel zo svojej funkcie odísť," tvrdí Prokopovič.

Rozhodnú súdy
Premiér Fico navrhol, aby sa prešľapy politikov riešili v parlamente prostredníctvom vyšetrovacích komisií. Tie by mali súčasne s políciou vyšetrovať kauzy, do ktorých sú zapletení politici, tak ako je to napríklad v Českej republike. „Je to jediná cesta, ako vyvodzovať politickú zodpovednosť," povedal. Zriadiť komisie je však možné len na základe ústavného zákona, za ktorý by museli hlasovať aj opoziční poslanci. Tí sú však jednoznačne proti - s výnimkou KDH, ktoré si však kladie určité podmienky. Vyšetrovacie komisie už na Slovensku fungovali v rokoch 1994 - 1998, keďže však nemali oporu v ústave, Ústavný súd SR ich zrušil. O trestnoprávnej zodpovednosti v prípade tunela Branisko budú rozhodovať vyšetrovatelia a súdy, o politickej zodpovednosti teda rozhodnú zrejme až občania vo voľbách. Ak sa však ukáže, že podozrenia, týkajúce sa najmä Gabriela Palacku, boli pravdivé, SDKÚ-DS utrpí vážny debakel. Aj preto kapitán potápajúcej sa lode Mikuláš Dzurinda všetko poprel a predsedu vlády obvinil z ovplyvňovania polície a porušovania demokracie. A to v čase, keď on sám ako šéf SDKÚ riešil vnútorné problémy strany mimoriadne autoritatívnym spôsobom. Obvinenia súvisiace s Braniskom sú však príliš vážne. Ide doslova o typický príklad toho, ako sa na štátnych objednávkach dali vytunelovať stámilióny korún. Robert Fico verí, že kauza bude dotiahnutá do konca. Bola by totiž škoda, keby občania nemali možnosť zistiť, že existujú možnosti ako takýchto ľudí dostať pod kontrolu a podvodníkov spravodlivo potrestať.

Fotografia:
Na tunelovanie Braniska svojho času upozorňoval známym bilbordom na základe správy SIS aj opozičný Smer.