Sobota 31. október 2020

extra plus

November 2009

Aktuálne číslo

Res publica

Pavol Janík

Pôvodné zámery prevratu, ktorý vošiel do dejín ako nežná revolúcia, sa s odstupom dvoch desaťročí predsa len podarilo uskutočniť. Podľa viacerých prameňov známe udalosti v strednej a východnej Európe, ktorá v roku 1989 patrila do sféry vplyvu ZSSR, mali niekoľko základných cieľov. Prvým želaním bola generačná obmena politického vedenia v štátoch, ktoré sa medzičasom zo sovietskych satelitov stali americkými protektorátmi. Druhým motívom bola výmena dovtedajších dispozičných práv najvyššej nomenklatúry KSČ za reálne vlastnícke práva získané ekonomickou transformáciou v privatizácii. Treťou - donedávna zdanlivo najohrozenejšou métou prevratu - bolo odvrátenie technologického a hospodárskeho zaostávania Ruska najmä vo vzťahu k USA a dosiahnutie uznania Moskvy ako jedného z kľúčových geopolitických hráčov v celosvetovom meradle. K prvej požiadavke sucho poznamenajme, že reformovaná komunistická strana v podobe SDĽ bola súčasťou Moravčíkovej i Dzurindovej vlády a dnes je určujúcou zložkou vládneho Smeru-SD. O aktuálnych majetkových pomeroch príslušníkov niekdajšej socialistickej aristokracie a ich potomkov, z ktorých sa stala buržoázia bez prívlastkov, sa netreba osobitne rozpisovať. Prechodné výkyvy a problémy Ruska načas vyvolali ilúziu triumfu USA a zahmlili pozíciu Kremľa ako mocenského centra najväčšej a najbohatšej krajiny sveta. A cena, ktorú sme zaplatili za spomínané dary? Tak ako vždy v histórii: keď páni pijú, chudobu z toho bolí hlava. Aj účet novembra 1989 uhradili daňoví poplatníci, ktorí prišli o sociálne istoty, stretli sa s už zabudnutou nezamestnanosťou a otvorenou agresivitou militaristického kapitalizmu. Ale - zdá sa - že im vyhovuje poloha hlupáčikov manipulovaných bulvárnymi médiami. Kto chce kam, pomôžme mu tam.