Nedeľa 20. september 2020

extra plus

Október 2009

Aktuálne číslo

Foto: TASR/Henrich MišovičFoto: TASR/Henrich Mišovič

Inkvizítori

Roman Nagy

Nedávno uzrel svetlo sveta dlhoočakávaný odborný lekársky posudok zranení Hedvigy Malinovej, ktorý vypracovalo 13 odborníkov Univerzity Komenského a podpísal dekan Lekárskej fakulty profesor Peter Labaš, ktorý je prednostom I. chirurgickej kliniky v Bratislave a zároveň súdnym znalcom z odboru chirurgie a traumatológie. Základným rezultátom vyplývajúcim zo správy je fakt, že Malinová na základe vyšetrených zranení vôbec nebola zbitá.
Zverejnenie správy okamžite zaktivizovalo inkvizítorov, ktorí v médiách rozpútali stredovekú honbu na všetkých lekárov uvedených v správe - nasledovali telefonáty, obťažovania, snahy očierniť, znevážiť či dokonca odvolať z funkcie... Posudok mal totiž jednu veľkú chybu - protirečil mediálne vytvorenému obrazu úbohej maďarskej študentky, zbitej na šovinistickom a netolerantnom Slovensku. Väčšina útokov - najmä v tlači - obišla vecnú podstatu správy a namiesto toho chcela spochybniť morálny kredit autorov, prípadne školy, kde pôsobia, ich vedecký postup, procesné chyby... Nečudo, že niektorí z autorov správy mediálny a politický tlak nevydržali.
„Posudok ku kauze Malinová by nemohol uzrieť svetlo sveta na nijakej univerzite, ktorej akademické tradície a štandardy sú na úrovni," bohorovne konštatuje časopis Týždeň. Martin Bútora zasa zaperlil vyjadrením, že kauza posudku Hedvigy M. nepatrí iba do súdnych siení či do sveta politiky, dôležité sú aj názory z lekárskej komunity i mienka širšieho spoločenstva vzdelancov a expertov. Zrejme mal na mysli „expertov" z Inštitútu pre verejné otázky, kde sám pracuje. Tí často a radi prezentujú zásadne „nestranné" stanoviská k otázkam, ktorým nerozumejú vrátane kauzy údajne zbitej maďarskej študentky. Bútorov kolega z IVO Grigorij Mesežnikov má dokonca jasnovidecké sklony, keďže napríklad vopred vedel, kto zabil študenta Daniela Tupého: pár týždňov po tragickej udalosti vyhlásil, že podstata vraždy je taká jasná, že spájať s ňou čokoľvek iné nie je namieste. Zrejme to vie aj dnes o Hedvige Malinovej, len sa mu do toho stále pletú akísi odborníci. Žurnalisti inkvizítori použili po zverejnení posudku aj osvedčenú metódu a z profesora Labaša sa pokúsili urobiť agenta ŠtB. Tu však šliapli vedľa - omylom našli jeho menovca z Košíc a bublina rýchlo spľasla. Honbu na čarodejnice zavŕšila redaktorka denníka SME Monika Tódová, ktorá rektora Univerzity Komenského telefonicky vyzývala, aby profesora Labaša odvolal (!) z funkcie dekana Lekárskej fakulty len preto, že nesúhlasila s jeho odborným stanoviskom.
Prípad opätovne potvrdzuje dlhodobo neriešený patologický stav v „slovenských" médiách, ktorý dospel do neuralgického bodu ostrakizovania a napádania tých názorov, s ktorými novinári (resp. ich chlebodarcovia) nesúhlasia. Nikto zo spomínaných inkvizítorov by sa nesnažil posudok všemožne spochybniť, keby vyjadroval „objektívne" názory ich samotných, iniciatívne sa pasujúcich do úlohy obhajcov študentky Malinovej.
Ukazuje sa, že diagnóza slovenskej mediálnej scény je ešte vážnejšia, ako predpokladali najväčší pesimisti. Jej skutočný stav nám tentoraz nepriamo priblížili tí najpovolanejší - lekári. Žiaľ, tí ju vyliečiť nedokážu. A tak sa prejavy chorej žurnalistiky šíria ako epidémia po celom Slovensku.

Fotografia:
Ktosi v zákulisí určil, že Hedviga Malinová sa má stať prototypom obete „slovenského nacionalizmu". Väčšina médií je dlhodobo na Hedviginej strane, negujúc všetky tvrdenia a dôkazy vyšetrovacieho tímu. Tie svedčia v neprospech výpovede nitrianskej študentky.