Nedeľa 20. september 2020

extra plus

Október 2009

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Kresba: Andrej MišanekKresba: Andrej Mišanek

Ďalší fígeľ KDH

Nový šéf kresťanských demokratov je typickým „užívateľom“ politiky

Eva Zelenayová

Na septembrovom sneme Kresťanskodemokratického hnutia v Nitre sa novým predsedom strany stal Ján Figeľ. Nedá sa povedať, že bol zvolený, hoci sa o ňom hlasovalo, lebo už dávno pred snemom bolo dohodnuté, kto stranu povedie. Verejná mienka kvituje proces odovzdávania najvyššieho postu v strane a hodnotí ho ako neturbulentný, pokojný, nekonfliktný. A čo nedemokratickosť „voľby"? Nijakému z delegátov snemu neprekáža? Alebo ide o zabehnutý štýl práce kresťanských demokratov?

V každom prípade ide o jav v demokratickej spoločnosti nezdravý, autoritatívny, klientelistický. A nestalo sa v KDH prvýkrát, keď svojho nástupcu v predsedníckom kresle určil úradujúci líder strany.

Figeľ ako Hrušovský
Ustanovujúci snem KDH sa konal v roku 1990 a jeho prvým predsedom sa stal Ján Čarnogurský. V roku 1996 si proti Čarnogurskému trúfol kandidovať Dzurinda. Neuspel, odišiel a založil novú stranu, aby sa nakoniec tým predsedom stal. Až v roku 2000 navrhol Čarnogurský za predsedu zvoliť Pavla Hrušovského a delegáti snemu ho poslúchli. Ján Čarnogurský odchod z politiky komentoval tým, že sa chce slobodne vyjadrovať. Ďalších deväť rokov neprišlo k zmene vo funkcii predsedu, hoci v roku 2007 sa objavil vážny protikandidát Vladimír Palko. Neuspel a aj on si založil stranu.
Necelý rok pred parlamentnými voľbami si Ján Figeľ osvojil rétoriku svojho v každom smere zdiskreditovaného predchodcu. Pavol Hrušovský v roku 2005 (rok pred parlamentnými voľbami) oznámil, že cieľom KDH je stať sa po najbližších parlamentných voľbách lídrom pravice a určovať podmienky pri zostavovaní vlády. Pri dlhodobých preferenciách okolo ôsmich percent to bolo odvážne, ba až utopistické rojčenie. KDH iba dvakrát dosiahlo iný výsledok. Vo voľbách v roku 1990 hnutie volilo 19,20 percenta voličov, o štyri roky neskôr získalo 10,08 percenta hlasov voličov. Aj Figeľ prišiel s podobnou ambíciou, keď na sneme počas svojho príhovoru vyhlásil, že KDH je na budúci rok schopné vyhrať voľby. Figeľ je skúsený politik, ktorý sa takýmto spôsobom sám degraduje na vodcu bez rešpektu. Napokon, nebolo to jediné prinajmenšom hlúpe prerieknutie nového predsedu. Opakovane ubezpečoval delegátov snemu, že KDH je najstaršou politickou stranou na Slovensku a iba raz s dôvetkom, že po roku 1989. Zdá sa, že Figeľovi také politické praktiky, akou je manipulácia verejnej mienky, nie sú cudzie, a dokazuje, že ani v Bruseli na to nezabudol.

Vyrokoval nevýhodné podmienky
Ján Figeľ v roku 1983 absolvoval Technickú univerzitu v Košiciach. Deväť rokov pracoval vo výskume v oblasti výkonovej elektroniky v Prešove. Od roku 1990 je členom KDH. Už v roku 1992 sa stal podpredsedom strany a poslancom NR SR. Rok 1994 bol na Slovensku z hľadiska vnútornej politiky hektický. V marci opozícia spolu s odídenými poslancami z HZDS vyslovila nedôveru Mečiarovej vláde, zmocnila sa moci a vládla do predčasných jesenných volieb. Pre Figeľa to bol šťastný rok. Absolvoval dva jednosemestrálne kurzy na univerzitách v zahraničí: v belgických Antverpách a v Spojených štátoch amerických. Poslanci dočasnej koalície mu neúčasť ospravedlnili a ponechali aj plat (takí veľkorysí nedávno však už neboli napríklad k poslancovi za Smer-SD Borisovi Zalovi). Ďalšia Figeľova kariéra bola závratná. V rokoch 1998 až 2002 zastával funkciu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a súčasne bol aj hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky pre rokovania o vstupe Slovenska do Európskej únie. Ak sa dnes Ficova vláda borí s nevýhodnými predvstupovými podmienkami, tak je to práve zásluhou Figeľa. Aj vo voľbách v roku 2002 bol zvolený za poslanca NR SR a pokračoval v megakariére aj v európskych štruktúrach. Od roku 2004 ako eurokomisár zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť.
Figeľ však z politiky profitoval aj hmotne. Je známe, že Bratislavu mocensky ovládalo a stále ovláda KDH. Svojim ľuďom sa za lojálnosť náležite odvďačuje. V druhej polovici 90. rokov, keď na Slovensku vrcholila bytová kríza a mladé rodiny mali obrovské problémy s bývaním, Figeľ s rodinou protiprávne užíval mestský byt, ktorý mu - hoci vlastnil byt na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzal - nezištne poskytol jeho stranícky kolega, vtedajší primátor Bratislavy Peter Kresánek. Nevrátil ho ani potom, čo médiá upozornili, že ako poslanec NR SR má nanajvýš nárok na poslaneckú ubytovňu.
V ťažkých časoch pre KDH, keď sa Dzurinda pokúšal zjednotiť pravicu pod hlavičku SDK, Figeľ síce inklinoval k mladším rebelom, no poslušne sa zaradil ku kresťanským demokratom. Nikdy sa nepridal k otvoreným kritikom v strane, nikdy nevystúpil s vlastnou alternatívou. Figeľ sa nikdy nezapojil do vnútrostraníckych polemík, nevyjadril názor na nijaký problém vo vládnej koalícii, ktorej súčasťou bolo aj KDH. Zaradil sa do nezmieriteľného, tvrdého jadra strany. Mýlia sa tí, čo veria, že Figeľ je pre stranu nádejou. Akou?
Figeľovi sa malo oficiálne skončiť funkčné obdobie eurokomisára koncom októbra tohto roka. Ešte začiatkom roka odmietal akékoľvek úvahy o možnom vstupe do slovenskej politiky a predčasnom skončení funkcie europoslanca. Pre TASR v tejto súvislosti povedal: „Nie, mojím cieľom je dokončiť zodpovednosť a prácu komisára, a to je primárna odpoveď." O pol roka už bolo všetko inak. Figeľ prevzal od Hrušovského štafetu lídra v strane fakticky necelé dva mesiace pred dokončením práce komisára. Figeľ s KDH figliarsky preplával cez všetky kauzy Dzurindovej vlády bez akéhokoľvek šrámu. Jeho strana pokojne vytvorila koalíciu zo stranou, ktorej líder pred voľbami kupoval novinárov. Jeho strana ani on sám sa nevyjadrovali ku kupovaniu poslancov, pomocou ktorých vládli, naopak, za dodatočnú reflexiu k spôsobu vládnutia za Dzurindu strana odsúdila podpredsedu KDH Daniela Lipšica, zjavne sa predierajúceho k predsedníckej stoličke. Figeľ na sneme vyhlásil, že KDH nepôjde do koalície s tými, čo korumpujú alebo zakrývajú korupciu. Ako však nazvať politiku bratislavských kádehákov, z ktorých Pavol Bielik (exstarosta mestskej časti Rača) bol dokonca odsúdený za korupciu? Úsilie ukázať prstom na iných nezbaví KDH zodpovednosti za škandály vlády, ktorej boli plnohodnotnou súčasťou.

Túžba po moci, vládnutie bez zásad
Kresťanskí demokrati pred koncom minulého volebného obdobia odišli z vlády a vyvolali predčasné voľby. Zdôvodnili to jednoznačne: „Slovensko pozná KDH 16 rokov. Sme stranou pevných postojov. Sme stranou, ktorá dodržiava dohody a to isté žiada od svojich partnerov. Náš partner, predseda vlády, včera dohody flagrantne porušil. Preto odchádzame z koalície. Vláda, ktorá nedodržiava základné dohody, je zlá vláda. KDH v zlej vláde nikdy nebude."
To bolo pred tromi rokmi. V súčasnosti už Figeľ považuje SDKÚ-DS za najbližšieho politického partnera a keďže chce vyhrať voľby, tak zrejme aj za najbližšieho koaličného partnera. KDH zrejme nemá nijaké zásady. Iba túžbu po moci. Dokázalo to spojenectvom s ľavicou, keď sa naskytla príležitosť vládnuť. Najznámejší „podnikatelia" z KDH odišli predsa k Dzurindovi. Kto by si nepamätal mená Gabriel Palacka či Peter Kresánek? Počas druhej Dzurindovej vlády bývalí kádeháci už pôsobili pod značkou SDKÚ. Palacka zrušil tender na tretieho mobilného operátora v prospech dvoch operátorov, ale v neprospech občanov. V kauze nazvanej Vláčiky, kde Švajčiarsko podozrievalo ministra dopravy Jozefa Macejka z uprednostňovania jedného záujemcu v tendri na vlaky pred druhým, sa objavil aj Gabriel Palacka. Prišiel síce o ministerské kreslo, ale na ministerstve financií pod vedením straníckeho kolegu Ivana Mikloša vyhral konkurz na zástupcu Slovenska v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Ak dnes predstavuje pre predsedu KDH najbližšieho spojenca opäť Dzurinda s jeho SDKÚ, tak nemožno za týmto spojenectvom nevidieť záujem na pokračovaní politiky z rokov 1998 až 2006. Je všeobecne známe, že počas Dzurindových vlád bol verejný priestor celkom „očistený" od ľudí opozičného vyznania, ba sám Figeľ aktívne vystupoval napríklad za odvolanie predsedu Smeru Roberta Fica z postu agenta pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva preto, že sa vraj nepatrí, aby tam bol niekto z opozície a zastupoval Slovensko. Figeľ sa významne podieľal na politike oboch Dzurindových vlád.
V súčasnosti sa nový šéf verbálne pokúša vtlačiť KDH pečať serióznej strany. Hoci sa vyznačuje kultivovaným prejavom, pozornému poslucháčovi nemôže uniknúť Figeľov politický populizmus, zavádzania či priamo klamstvá. Figeľ je protikladom Dzurindu a súčasne jeho klonom. Figeľova uhladenosť môže Dzurindovi pomôcť pri vytváraní pozitívneho imidžu prípadnej koalície SDKÚ-DS s KDH. Žiaľ, KDH dlhodobo kráča po ceste, z ktorej sa nedá zísť. Už samotná voľba predsedu strany predstavuje klientelizmus najhrubšieho zrna. Nuž, aká nádej? Pre koho?