Sobota 16. november 2019

extra plus

December 2009

Aktuálne číslo

Foto: Pavel KapustaFoto: Pavel Kapusta

30 otázok pre Matúša Kučeru

Opytník

Vek: 77
Znamenie: škorpión
Rodinný stav: ženatý
Počet detí: 2
Bydlisko: Bratislava, Šenkvice

Narodil sa 28. októbra 1932 v Mojtíne. Študoval na gymnáziu piaristov v Trenčíne, krátko na gymnáziu v Nitre a v roku 1951 zmaturoval na Štátnom gymnáziu v Trenčíne. Po vysokoškolských štúdiách histórie v Prahe a Bratislave prednášal na FF UK slovenské dejiny. V roku 1989 zriadil Katedru slovenských dejín a stal sa jej vedúcim. V roku 1992 ho zvolili za poslanca FZ ČSFR, v ktorom hlasoval za rozdelenie česko-slovenskej federácie. V rokoch 1992 - 1993 bol ministrom školstva v druhej Mečiarovej vláde, v rokoch 1993 - 1998 pôsobil ako veľvyslanec SR v Chorvátsku, v rokoch 1997 - 1998 aj v Bosne a Hercegovine. V roku 2000 bol generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea, neskôr až do roku 2008 profesorom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Je jedným z najuznávanejších slovenských historikov, napísal množstvo historických kníh, z ktorých sa viaceré stali bestsellermi. Je nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. a II. triedy.

Ako by ste stručne charakterizovali sám seba?
Tak trochu osamelý bežec, málo poslušný, a preto ma všetci „fackajú".

Čo by ste na sebe rád zmenili?
Možno by som občas nemal strieľať hneď od pása, niekedy by som mohol trošku pouvažovať, či nie do nôh alebo vyššie...

Čím ste chceli byť ako dieťa?
Veľmi sa mi páčilo pásť kravy, tam sa krásne premýšľalo, čítalo.

Váš zmysel života?
Často nad tým rozmýšľam. Asi byť niekomu a niečomu užitočným.

Heslo, ktorým sa riadite v živote?
Ísť vždy rovnou cestou. Je to síce ťažšie a niekedy aj dlhšie, ale je to istejšie a je pevnejšia stupaj.

Máte svoj profesionálny vzor?
Ani nie, ale boli mi veľmi sympatickí francúzski historici združení okolo medzivojnovej školy Annales. Stali sa mojou historickou životnou školou.

Aké povolanie by ste za nič na svete nerobili?
Práve čítam pamäti Alexandra Macha, takže určite nie bachara.

Dokážete odpúšťať?
Ťažko, ale dokážem. Určite však nezabudnem.

Často robíte kompromisy?
Veru nie. Svoje som si už v živote kvôli tomu vytrpel.

Ktorá ľudská vlastnosť je vám sympatická a ktorú neznášate?
Sympatická je mi múdrosť, vzdelanosť a skromnosť, neznášam nadutú hlúposť polovzdelancov, ktorá deformuje myslenie a duše.

Keby ste mohli, čo by ste okamžite zrušili?
Ja som taký fatalista, ja by som ten svet nechal ako je, nemá sa nič rušiť. Skôr, aby sa stále dookola nezakladali hlúpe veci a organizácie.

Na čo ste alergický?
Na niektorých ľudí. Iné alergie nemám.

Vaša neresť, s ktorou márne bojujete?
To nešťastné večerné jedenie. A sladkosti, jajaj...

Akú chybu by ste už nechceli nikdy zopakovať?
Ťažko povedať. Urobil som ich dosť, ale čím som starší, tým menej mi hrozí vyrábať nové. Dnes už viem hroziacu chybu odhadnúť aj dopredu. Ale celkom sa opakovaniu chýb vyhnúť nedá.

Na čo vám chýba odvaha?
Robiť profesionálne politiku. Raz som to už vyskúšal a druhý raz by som na to nemal odvahu ani chuť. Ministra by som už nešiel robiť. Robíte do úmoru a ľudia to väčšinou neocenia.

Kedy bývate neznesiteľný?
Keď som hladný. Mojej žene vždy hovorili: pani docentka, prosím vás, dajte sa mu najesť, dnes skúša...

Čo by ste si so sebou vzali na pustý ostrov?
Asi nejaké tie knižky, akosi ma život s nimi spojil a bez nich nemôžem žiť.

Obľúbený zvuk, vôňa, farba?
Keď sa otvára štopeľ na fľaške, to nie je zlý zvuk. Vôňa čerstvo upečených tvarohových buchiet. Jasné, živé farby.

Obľúbené miesto na Slovensku?
Môj rodný Mojtín.

Obľúbené miesto vo svete?
Prešiel som svet, najkrajšie je na Slovensku. Ako hovoril môj nebohý priateľ Milanko Rúfus, Pánboh nám stvoril malú krajinu, ale takú krásnu, kde je všetko. Chýbalo nám len more, ale to sme si dodatočne vybudovali v Gabčíkove.

Obľúbené jedlo, nápoj?
Dusené, pečené alebo grilované bravčové, veltlín zelený.

Obľúbené knihy?
Zo všetkých kníh, ktoré som prečítal, zostal vo mne najmä Kukučín a Rázus. Ja som chlapec z dediny a slovenský realizmus z vidieckeho prostredia mi bol vždy blízky.

Obľúbený film?
Zakaždým si rád pozriem Rysavú jalovicu v Ťapákovej réžii.

Obľúbená osobnosť?
Karol Veľký, ktorý dal tvár dnešnej Európe.

Obľúbený domáci a zahraničný politik?
Nemám. Politici prichádzajú a odchádzajú, kultúra je večná.

Aký typ žien sa vám páči?
Tie menšie, blonďaté, duchovnejšie typy. Ako moja manželka.

Za čo najradšej utrácate peniaze?
Keď ja ich ani veľmi neviem utrácať. A keď, tak na knižky.

Ako sa najradšej zabávate?
S kamarátmi pri dubových stoloch a pri troche dobrého vína. A ešte keď sa pritom dá spievať, to je výborné. Ja spievam strašne rád. Ani nie tak rád ako strašne... Zo spevokolu ma dvakrát vyhodili...

Čo vás dokáže ohúriť?
V mojom veku už nič.

Kým by ste chceli byť v ďalšom živote?
Nikým iným, ako som bol. Napriek mnohým príkoriam, ktorých sa mi v živote ušlo, nenariekam. Mal som krásny život.