Piatok 15. november 2019

extra plus

December 2009

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Gigantická mraznička

Grónsko pokrýva druhý najväčší ľadovec na svete

Zuzana Lileová

Sotva možno nájsť na Zemi miesto menej vhodné pre život ako Grónsko. Krajina pripomínajúca rozprávku o snehovej kráľovnej však návštevníkov prekvapuje svojou nevšednou krásou.

Najväčší ostrov sveta leží takmer celý za polárnym kruhom, a tak sa počas polárnych dní stále kúpe v slnečných lúčoch. V zime mu pridáva rozprávkový charakter fascinujúca polárna žiara. Pobrežie skrášľujú najdlhšie fjordy na zemeguli, zarezávajúce sa do pevniny až tristo kilometrov, a okolitý oceán brázdia obrovské ľadovce rôznych farebných odtieňov.
Objavil ho moreplavec Gunnbjorn v roku 875, na ostrove sa však nevylodil. Ako prvý ho prebádal islandský objaviteľ Erik Červený. Pomenoval ho Gronland, „zelená krajina" a na juhu vybudoval osadu. V roku 983 sem priviedol ďalších Islanďanov, ktorí tu založili novú kolóniu. Ich potomkovia žili na ostrove až do 15. storočia.

Nestála krása
Väčšinu Grónska pokrýva ľadovcový štít. Ľadová vrstva je v centre ostrova hrubšia - miestami dosahuje až 3,4 kilometra - a smerom k pobrežiu sa postupne zužuje. Tento ľadovec je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete. Masa s objemom 2,6 milióna kubických kilometrov pokrýva celkovú plochu 1 834 000 štvorcových kilometrov. Úzke pásy bez ľadu sú len na južnom a západnom pobreží. Pravdepodobne podľa nich dostal ostrov svoje meno. Pritom táto nezaľadnená plocha predstavuje len 15 percent jeho celkového územia. Ľad nepokrýva ani najsevernejší bod ostrova, Pearyho zem. Príčinou je nízka vlhkosť vzduchu, pri ktorej sa netvorí sneh, a teda ani ľad, a menšia pohyblivosť ľadovej vrstvy v tejto oblasti.
Časti ľadovca sa pomaly posúvajú z centrálnej časti ostrova smerom k východnému a západnému pobrežiu. Za rok prejdú v priemere 150 metrov. Pri krajoch sa ich rýchlosť sa zvyšuje až na 20 až 40 metrov za deň a strhávajú so sebou ďalšiu ľadovú masu. Vytvárajú tak na povrchu nové útvary, akési mečovité štíty, ktoré v údoliach siahajú až k oceánu. Tu sa oddeľujú od ľadovca a ak ich prúdy donesú až do Atlantického oceánu, môžu ohroziť okoloidúce lode. Mnohé z nich sú totiž vyššie ako sto metrov. Takýto obrovský ľadový jazyk, široký 4,5 kilometra, je pri meste Ilulissat. Nenávratne sa však zmenšuje, čo je pravdepodobne dôsledok globálneho otepľovania. Grandiózny ľadovcový fjord je od roku 2004 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Vraví sa, že nie je možné odfotografovať jeden a ten istý ľadovec dva razy - kým po druhý raz zaostríte objektív, časť z neho sa roztopí alebo odlomí.
Ľad, ktorý sa roztopí alebo oddelí zo štítu v podobe krýh, sa už nenahrádza, a tak sa ľadovec pokrývajúci pevninu ostrova stále zmenšuje. Keby sa naraz roztopil, hladina svetového oceánu by sa podľa odhadov odborníkov zvýšila až o sedem metrov.
Ľadovce ochladzujú vzduch nad sebou, čím spôsobujú vznik anticyklónov. Subarktické podnebie na juhu a kontinentálne arktické v strede ostrova sa vyznačuje prudkými zmenami teplôt, zrážkami a cyklónmi. Ostrov preto často bičujú silné vetry a bežné sú náhle zmeny počasia. Priemerná teplota v júli je na juhu ostrova 10 stupňov, na severozápade do troch stupňov. Centrálnemu Grónsku panuje chlad: v júli býva -12° C, v zime klesá teplota až do -70° C.

Skutoční ľudia
Zo severu a východu je ostrov po celý rok takmer nedostupný pre plávajúce ľadové kryhy zo Severného ľadového oceánu. Na juhozápade však teplý prúd umožňuje lodiam pohodlný prístup k pobrežiu. Dlhé a hlboké fjordy siahajú miestami až k ľadovcom. Práve na juhozápade ostrova žije väčšina jeho obyvateľstva. Pozdĺž pobrežia sa tiahne pás zeme nepokrytej ľadom, miestami široký až 250 kilometrov.
Obyvateľstvo Grónska tvoria prevažne Inuiti. Z celkového počtu 58-tisíc ich je zhruba 48-tisíc. Pomenovanie Eskimák bolo pre grónskych poľovníkov vždy tak trochu dehonestujúce - označuje totiž toho, kto je surové mäso. Pritom je vžité po celom svete. Inuit znamená v preklade „človek v plnom zmysle tohto slova" alebo „skutočný človek". Obyvatelia Grónska museli oddávna bojovať s nepriaznivým počasím a celkovo ťažkými životnými podmienkami, čo ich nesmierne zocelilo a naučilo ich spoliehať sa len na seba. Eskimácke sane dodnes vzbudzujú prekvapenie - sú zostrojené bez jediného klinca či kúska kovu, vydržia však rýchlu jazdu po hrboľatom ľadovci. Známe sú aj kajaky obtiahnuté tuleňou kožou. Dodnes sa športové kajaky konštruujú práve podľa eskimáckeho vzoru. Okrem kajaka je všeobecne známe aj iglu - dom z kusov ľadu. Sneh obsahuje množstvo vzduchových bubliniek, a tak je vynikajúcim teploizolantom.
Najstarším mestom na ostrove je Nuuk, ktorý založil dánsky misionár Hans Eged v roku 1728. V súčasnosti má 15-tisíc obyvateľov a je jedným z najmenších hlavných miest na svete. Medzi jeho najväčšie atrakcie patrí vianočný poštový úrad. Grónsko je totiž jednou z krajín, kde žije Santa Claus. Podľa presvedčenia domorodých obyvateľov je to bezdomovec, ktorý cestuje vzduchom, a tak mu pripisujú viacero miest pobytu. V meste Nuuk si len vyzdvihne svoju poštu. Deti z celého sveta mu sem okrem zoznamov darčekov, po ktorých túžia, posielajú aj množstvá sladkostí a seno pre soby, ktoré ťahajú jeho sane.

Zakonzervovaná história Zeme
Okrem hlavného mesta Nuuk žije Santa Claus občas aj v ľadovom poli v Kongensgaardene severovýchodne od Grónska. Detskí návštevníci však smerujú predovšetkým k mestečku Umanak, neďaleko ktorého stojí zámok Santa Clausa. Pôvodne ho tu dala postaviť dánska televízna spoločnosť pre jeden zo svojich programov a zámok získal takú popularitu, že sa z neho stala výhodná turistická atrakcia. Umanak je zaujímavý aj obradmi, ktoré jeho obyvatelia zachovávajú po celé stáročia. Na jar sa všetci zídu na kopci, aby tromi výstrelmi privítali prvú priplávajúcu loď a otvorili tak plavebnú sezónu.
Najkrajším grónskym mestom je údajne južný prístav Kakortok. V lete sa priam utápa v zeleni a nachádza sa v ňom jediná fontána na celom ostrove.
Čo je naozajstná zima, ako s obľubou hovoria miestni obyvatelia, možno zistiť pri návšteve najsevernejšieho mesta Upernavik v Baffinovom zálive. Len osemsto kilometrov delí mestečko od severného polárneho kruhu a teplota ani v lete nevystúpi nad päť stupňov. Zdalo by sa, že také nehostinné podmienky neumožňujú nijaký život. Rastlinstvo je tu však napriek zemepisnej šírke rôznorodé, možno tu nájsť až 43 rôznych druhov. Svoj domov tu má severný jeleň, polárny medveď, vlk, zajac a líška. Pobrežné vody sú plné tuleňov a veľrýb. Spomeňme ešte arktický raj Kangerlussuaq, „veľký fjord". Nachádza sa na mieste najsilnejšej aktivity polárnej žiary a obdivovať ju tu možno od novembra až do marca.
Jednotlivé ľadovce prekvapujú pestrosťou a rôznorodosťou tvarov, majú dokonca svoje názvy. Keďže sa zo stlačeného snehu vytvárali postupne od treťohôr, je v nich ako v gigantickej mrazničke zakonzervovaná história zemegule. Z dôvodu kolobehu vody má však najstarší ľad zhruba len stotisíc rokov. Z tejto osobitnej pamäti planéty možno vyčítať stopy po výbuchoch sopiek či to, aké nečistoty prevládali v ovzduší v rôznych obdobiach.
Grónsko sa v posledných rokoch zmenilo z tradičnej destinácie výskumníkov na turistické centrum, ponúkajúce návštevníkom kompletný servis. Ak sa rozhodnete pre letnú lyžovačku na jeho ľadovcoch, možno vás zaujme, že sa hlboko pod nimi nachádzajú údajne najstaršie horniny na svete, ktorých vek vedci odhadujú na minimálne 3,7 miliardy rokov.

Fotografie:
Najväčší ostrov sveta pokrýva masa ľadu s objemom 2,6 milióna kubických kilometrov, pokrývajúca plochu 1 834 000 štvorcových kilometrov.

Tradičnými obyvateľmi Grónska sú prevažne Inuiti.

Malebný Nuuk je s počtom 15-tisíc obyvateľov jedným z najmenších hlavných miest na svete.