Sobota 16. november 2019

extra plus

December 2009

Aktuálne číslo

Foto: TASRFoto: TASR

Foto: TASR/APFoto: TASR/AP

Foto: archívFoto: archív

Foto: TASRFoto: TASR

Čierna ovca socbloku

Nicolae Ceausescu budoval komunistické Rumunsko politicky nezávislé od ZSSR

Peter Greguš

Pád komunistického režimu v Rumunsku koncom roka 1989 sprevádzalo na rozdiel od iných krajín rúcajúceho sa socialistického bloku značné krviprelievanie. Všetko sa začalo 16. decembra v Temešvári, kde - zrejme za asistencie zahraničných tajných služieb, ale aj sprisahaneckej časti rumunskej Securitate - vypuklo povstanie proti režimu Nicolae Ceausesca.

To bolo potlačené armádou, no počet demonštrujúcich natoľko narástol, že sa mesto už 20. decembra dostalo pod ich kontrolu. Revolúcia sa rýchlo rozšírila aj do hlavného mesta. Dvadsiateho druhého decembra už bola Bukurešť svedkom mohutných demonštrácií, počas ktorých sa k revolúcii pripojila aj armáda. Ceausescu sa niekoľkokrát pokúsil prehovoriť k davu, ten však nekompromisne žiadal jeho rezignáciu. Keď rumunský prezident pochopil, že situácia je neudržateľná, rozhodol sa s manželkou Elenou uniknúť helikoptérou do mesta Snagov, asi 40 kilometrov od Bukurešti. V úteku pokračovali v obrnenom transportéri, ten však sprisahanci zastavili a Ceausescovcov uväznili. Po expresnom „procese", na ktorom manželov obvinili z genocídy, oboch 25. decembra 1989 zastrelila na bližšie neurčenom mieste popravná čata. Video z popravy obletelo celý svet. Neoficiálne pramene uvádzajú, že šokujúca vražda bez riadneho súdu bola dielom spolupráce viacerých spravodajských služieb, ktoré rýchlou likvidáciou úradujúceho rumunského prezidenta chceli zabrániť riziku, že by sa mu pomocou ozbrojených síl podarilo zvrátiť zo zahraničia riadenú zmenu politického režimu v krajine.

Nepodporil okupáciu Československa
Podľa niektorých tvrdení je v kláštore neďaleko Snagova pochovaný valašský vládca Vlad III., ktorý je známejší pod menom Dracula. Keď svetové médiá komentovali Ceausescov pád, často ho porovnávali práve s Draculom, ktorého v podobe upíra preslávil román Brama Stokera. Jestvuje veľa legiend o Vladovej krutosti, no historici zároveň tvrdia, že to bol aj veľmi schopný vojvodca a politik, ktorý bojoval za nezávislosť svojej krajiny predovšetkým s Turkami. Samotní Rumuni ho hodnotia väčšinou kladne, napriek tomu, že vraj veľmi rád trestal napichnutím na kôl.
Nicolae Ceausescu sa narodil v roku 1918 a už ako štrnásťročný začal pôsobiť v Komunistickej strane Rumunska. V roku 1944 sa stal vodcom Zväzu komunistickej mládeže. Tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Rumunska sa stal v roku 1954. Jeho manželka Elena, s ktorou sa oženil v roku 1939, tiež pôsobila v komunistickej strane. Na čelo komunistickej strany a krajiny sa dostal v roku 1965 po smrti G. Gheorghiu Deja.
Po 2. svetovej vojne v Rumunsku zostali sovietske vojská s odôvodnením, že majú chrániť prístupové cesty do sovietskej okupačnej zóny v Rakúsku. Po skončení okupácie Rakúska bývalými Spojencami z 2. svetovej vojny v roku 1955 ZSSR stiahol svoje vojská z Rumunska.
Potom, ako sa Ceausescu dostal k moci, začal zvýrazňovať nezávislosť krajiny. Mal dokonca odvahu požadovať od ZSSR, aby Rumunsku vrátil Moldavsko. Moldavčania sú etnicky príbuzní Rumunom a ich územie Rumunsko získalo po 1. svetovej vojne. V lete 1939 po podpise paktu Ribbentrop-Molotov nacistické Nemecko dalo súhlas, aby sa ZSSR, okrem iných území, zmocnil aj Moldavska. Jeho význam pre Sovietov ozrejmí jediný pohľad na mapu - išlo o strategický prístup k Dunaju. Keď sa v roku 1991 Sovietsky zväz rozpadol, Rumuni dúfali, že sa Moldavsko stane ich súčasťou, no Moldavčania dali prednosť samostatnému štátu.
Nešlo o jediný prejav samostatnej zahraničnej politiky. Po Sedemdňovej vojne Izraela proti arabským susedom v roku 1967 s ním Sovietsky zväz a jeho spojenci prerušili diplomatické styky, iba Ceausescu mal odvahu tieto styky neprerušiť. V tom istom roku tiež nadviazal diplomatické styky s Nemeckou spolkovou republikou. Jasným signálom značnej nezávislosti Rumunska od Moskvy malo byť aj to, že v roku 1966 začal zdôrazňovať úzke vzťahy s Juhosláviou, ktorej vodca Josip Broz-Tito odmietol poslúchať Stalina už v roku 1948.
Počas ideologického sporu medzi ZSSR a Čínou Ceausescu vyhlásil, že chce zachovať priateľské vzťahy s Čínou, ktorej dal v tomto konflikte prednosť. Ešte väčšiu odvahu preukázal v roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy okupovali Československo. Na rozdiel od zvyšku krajín Varšavskej zmluvy odmietol účasť Rumunska na tejto akcii a dokonca ju aj verejne odsúdil. Popritom sa však netajil sympatiami k režimu v Severnej Kórei. ZSSR neuskutočnil ozbrojenú intervenciu proti Rumunsku tak, ako to urobil v prípade Československa pravdepodobne preto, že Ceausescu dával jednoznačne najavo, že v takom prípade by nasledoval tvrdý ozbrojený odpor. Ceausescu rovnako odsúdil sovietsku vojenskú prítomnosť v Afganistane v roku 1979. Západné krajiny na čele s USA na protest proti afganskej vojne v roku 1980 bojkotovali olympijské hry v Moskve. Odpoveďou ZSSR bolo, že u svojich spojencov zorganizoval bojkot olympijských hier v Los Angeles v roku 1984. Zúčastnili sa na nich však športovci z Rumunska.

Splatil dlhy, ľudia to nepocítili
Nicolae Ceausescu v roku 1965 zmenil názov z Rumunskej ľudovej republiky na Rumunskú socialistickú republiku. Ešte predtým, keď sa v roku 1948 rumunskí komunisti zjednotili s ľavicovým krídlom rumunských socialistov, názov strany sa zmenil na Rumunskú robotnícku stranu, no Ceausescu jej vrátil prívlastok komunistická. V roku 1974 bola v Rumunsku zavedená funkcia prezidenta republiky a tento post, samozrejme, získal Ceausescu.
Ako prezident začal prideľovať významné funkcie svojim blízkym: manželke, synom, bratom a ľuďom, ktorí si nejakým spôsobom získali jeho dôveru. Zároveň začal likvidovať menšie obce a ich obyvateľstvo presídľovať do miest, Bukurešť podrobil rozsiahlym zmenám, budovy v centre mesta vrátane chrámov a historicky cenných stavieb boli rúcané a prestavované. Tento proces sa nazýval systemizácia. Naň si Ceausescu požičal peniaze v zahraničí - v roku 1979 zadlženie dosahovalo výšku okolo desať miliárd amerických dolárov. Tieto pôžičky poskytli predovšetkým západné krajiny. Ceausescu začal okolo seba vytvárať kult osobnosti, ktorý pripomínal kult Stalina, Kim Ir-sena alebo Mao Ce-tunga. Ak rumunskí umelci chceli žiť v únosných podmienkach, museli vytvárať diela oslavujúce „karpatského génia". Keď bola krajina v neutešenej ekonomickej situácii, architekti museli budovať paláce, najznámejší je Palác ľudu v Bukurešti, kde sídlil ústredný výbor komunistickej strany a kde je dnes sídlo rumunského parlamentu.
V štátnom znaku Rumunska do roku 1989 dominovala ropná veža. Pred 2. svetovou vojnou bola ropa hlavným vývozným artiklom Rumunska. Napríklad lode vtedy dopravovali rumunskú ropu po Dunaji do Bratislavy, kde ju spracúvali v rafinérii Apollo. Lenže počas vojny musela byť rumunská ropa k dispozícii Nemcom. Po vojne jej zásoby v Rumunsku poklesli. Možno Ceausescu dúfal, že sa v jeho krajine podarí objaviť nové bohaté náleziská, z ktorých výnosov bude môcť splácať zahraničné dlhy. Nejaká ropa sa síce našla, dokonca mimoriadne kvalitná, no nebolo jej dosť. Ceausescu začal získavať prostriedky vývozom iných komodít, napriek tomu začali Rumuni pociťovať mimoriadnu núdzu o potraviny, pohonné hmoty a iné prostriedky na uspokojovanie svojich základných potrieb. Od roku 1981 boli potraviny bežne na prídel. V roku 1989 sa síce Ceausescovi podarilo zahraničné dlhy úplne splatiť, no životná úroveň obyvateľstva bola mizerná. Preto na konci osemdesiatych rokov nebolo v Rumunsku ťažké vyvolať revoltu proti režimu - situácia smerovala doslova k výbuchu. Po temešvárskych udalostiach Ceausescovu demisiu požadovali najprv jednotlivci, no odpor proti nemu narastal a vyvrcholil masovými protestmi. Na Rumunov tiež pôsobili správy o riadenom zániku socializmu v iných východoeurópskych krajinách, kde sa tamojšie režimy rúcali ako domčeky z karát.
Z politických osobností 20. storočia možno Ceausesca porovnávať s juhoslovanským vodcom Josipom Brozom-Titom, ktorý mal tiež odvahu vzoprieť sa Sovietskemu zväzu. Tito však Juhoslovanom poskytoval viac slobody (mohli napríklad voľne cestovať do ktorejkoľvek krajiny), mal aj rozumnejšiu ekonomickú politiku. Lenže dôsledky jeho politiky boli tragické: v roku 1991 sa začala krvavá občianska vojna, ktorá viedla k zániku juhoslovanského štátu.
Dnes je Ceausescu pochovaný na vojenskom cintoríne v Bukurešti. Po dvadsiatich rokoch sme svedkami zástupov Rumunov, nosiacich kvety na jeho hrob. Napokon, milióny z nich dnes paradoxne s nostalgiou spomínajú na časy pred rokom 1989, po ktorom ich životná úroveň poklesla ešte hlbšie, ako bola dovtedy. Ceausescu bol nepochybne kontroverznou osobnosťou, ak však chceme byť objektívni, nemôžeme ho vnímať čierno-bielo. Popri negatívnych stránkach jeho politiky netreba zabúdať, že prinajmenšom chcel čo najväčšiu nezávislosť pre svoju krajinu.

Fotografie:
Nicolae Andruta Ceausescu (1918 - 1989). Do komunistickej strany vstúpil už ako štrnásťročný. Ako „nebezpečný komunistický agitátor", rozširujúci protifašistické letáky, bol viackrát zatknutý a niekoľko rokov si odsedel za mrežami. Počas 2. svetovej vojny sa dostal do koncentračného tábora pre politických väzňov, v povojnových rokoch sa postupne prepracoval až do najvyšších straníckych a vládnych funkcií.

Manželia Ceausescovci na videozázname z 25. decembra 1989 pár minút pred ich brutálnou popravou. Počas zinscenovaného „poľného procesu" na utajenom mieste im prečítali obvinenie z genocídy rumunského národa a okamžite zastrelili.

Rumunský prezident tesne po smrti. 

Rumun kladie kvety na Ceausescov hrob na vojenskom cintoríne v Bukurešti.