Piatok 25. september 2020

extra plus

November 2009

Aktuálne číslo

Mapa: TASRMapa: TASR

Bosna a Hercegovina - neudržateľný štát?

Pavol David

Pripravovaným súdnym procesom s Radovanom Karadžičom pred Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii v Haagu si Bosna pripomenie temné obdobie vojny v rokoch 1992 až 1995. V krajine vtedy zahynulo vyše stotisíc ľudí a dva milióny museli opustiť svoje domovy. Kým sa v Haagu chystajú riešiť starú vojnu, v Bosne sa schyľuje k novej. Sarajevo totiž zasiahla politická kríza.
Bosna a Hercegovina, ako znie oficiálny názov krajiny, je rozdelená na Republiku Srbskú a chorvátsko-moslimskú Federáciu Bosny a Hercegoviny. Spoločná je armáda, polícia, mena a ústredná vláda s neveľkými právomocami. Medzi etnikami - keďže tu žijú aj Srbi a Chorváti - často vznikajú spory. V štáte preto pôsobí vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a ten má právo zákony vnútiť, ak sa na nich zákonodarcovia nedohodnú. Teraz, pri snahách o vstup do Európskej únie, sa nevedia dohodnúť na novej ústave. Napätie rastie aj preto, že Srbov „inšpirovalo" Kosovo vyhlásením vlastnej nezávislosti na cudzom území: „Keď tak mohli urobiť Albánci v Kosove, prečo by to nemohli urobiť Srbi v Bosne!" Podľa premiéra srbskej časti Bosny Milorada Dodika sa Bosna a Hercegovina stala neudržateľným štátom a navrhol referendum o nezávislosti. Myslí si, že nový návrh ústavy neúmerne posilňuje centrálnu vládu, čo smeruje k obmedzeniu srbskej autonómie vo východnej časti štátu.
V Sarajeve sa snažia držať situáciu pod kontrolou aj zástupcovia EÚ a USA: švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt a zástupca šéfky americkej diplomacie James Steinberg. Eurokomisár pre rozšírenie Európskej únie Olli Rehn zdôraznil potrebu ústavnej reformy, ak má Bosna a Hercegovina v budúcnosti vstúpiť do EÚ a zaradiť sa do štruktúr NATO. Do Európskej únie podľa neho nemôže vstúpiť nijaký kváziprotektorát. Pripomeňme, že krajina je stále pod medzinárodným dohľadom. Európska komisia však už oznámila, že pravdepodobne zruší vlani podpísanú stabilizačnú a asociačnú dohodu, pretože Sarajevo neplní jej podmienky.
Cieľom rokovaní je zabrániť prerasteniu sporov do ďalšej vojny. Vzhľadom na medzinárodný tlak a na obmedzené možnosti Bosniakov dostať sa k ťažkým zbraniam sa predpokladá, že by nová vojna nebola taká ničivá ako predchádzajúca. Krehká stabilita by sa však definitívne rozbila.
Srbské úsilie oddeliť sa od Bosny nepochybne vyvolá konflikt. Otázkou je, kedy vypukne a v akej podobe.