Piatok 25. september 2020

extra plus

November 2009

Aktuálne číslo

Kresby: Andrej MišanekKresby: Andrej Mišanek

Reprodukcia: archívReprodukcia: archív

Máte slovo

Zákon ako obušok
Toľko ohavnosti a subjektivizmu, koľko vyprodukoval v SME 12. septembra 2009 Rudolf Chmel, sa len tak nevidí. Z jeho argumentov možno vydedukovať, že ochranou slovenského jazyka sa väčšinový národ dopúšťa ťažkého hriechu na maďarskej menšine. Chmel a jemu podobní obhajovatelia maďarskej iredenty - ostatné menšiny sú im zjavne ukradnuté - sa neuveriteľne trápia nad osudom Maďarov žijúcich na Slovensku. Provokujú, ohovárajú, vydierajú a zastrašujú Slovákov. My sme podľa nich ohavní šovinisti a extrémisti. Pritom Maďarom aj jazykový zákon poslúžil ako obušok proti majorite. Protislovenské kroky podnikajú až v Bruseli. Veríme, že ich Brusel upozorní na plnenie povinností, napríklad rozsudku haagskeho súdu týkajúceho sa Gabčíkova-Nagymaros. A na záver čerešnička na torte - Rudolf Chmel mal obhajovať slovenské záujmy v Maďarsku na poste veľvyslanca za Dzurindovej éry.

Ing. L. Matej, Košice

„Svätec"
V mojej rodnej obci pred dvesto rokmi postavili kostol, ktorý chceli zasvätiť Panne Márii. Z donútenia vtedajšou maďarskou vrchnosťou je však zasvätený sv. Štefanovi. Jeho socha je dokonca nad hlavným oltárom, pričom socha Panny Márie sa krčí pri dverách na bočnom oltári. Kto ju to vytesnil z právom určeného miesta? Tento „svätec" k nám pricválal pred tisícročím na čele divokých bojovníkov. Jeho hordy drancujúce a podpaľujúce usadlosti prekvapili našich mierumilovných predkov, ktorí tu obrábali zem už minimálne päťsto rokov pred ich príchodom. Kráľ Štefan pravdepodobne vlastnoručne hlavy nestínal, ani nevláčil zajatcov za koňmi. Kto však vydával príkazy, ak nie on?

Anastázia Zboranová, Púchov

Dobrí susedia
V súvislosti so skoordinovaným útokom Maďarov na Slovensko zo všetkých strán sa mi vynorili niektoré spomienky. Ako dieťa som bol s mamou v roku 1938 na návšteve našej rodiny v Budapešti. Všetci boli mimoriadne rozhorčení, že neviem po maďarsky. Ešte viac ich rozčúlila otázka mojej mamy, prečo ich syn nevie po slovensky. V uliciach sme cítili napätie, všade sa nám vnucovali nápisy Mindent vissa (Všetko späť) a mapy bývalého Veľkého Uhorska, kde boli časti, ktoré po prvej svetovej vojne pripadli susedom, znázornené červenou farbou. Naši dobrí susedia nás označili za nepriateľskú krajinu aj v auguste 1968. Všetkých našich občanov, vracajúcich sa z dovoleniek cez Maďarsko, internovali ako občanov krajiny, s ktorou sú vo vojnovom stave. Aj námietkami proti novému jazykovému zákonu sledujú svoje ciele. Obyvateľstvo okolitých štátov v prihraničných oblastiach chcú natoľko asimilovať, aby ich nakoniec začlenili do Veľkého Maďarska.

Doc. Ing. Alexander Haas, CSc., Bratislava

Maďarská karta
Na Slovensku sa zvolebnieva, a tak zasa nastupuje maďarská karta. Je pravda, že také práva, aké má maďarská menšina na Slovensku, nemá nijaká iná nikde na svete. Ešte má aj svoju stranu v parlamente, ktorej je tak dobre, že sa dokonca rozdelila. Majú hádam Indiáni, černosi či hispánci v USA svoje strany vo vláde? Nechápem, ako môže poslanec maďarskej národnosti prisahať na slovenskú ústavu, že bude verne slúžiť slovenskému národu. Ak chcú byť Maďari v politike, nech vstúpia do slovenských strán a nech tak kandidujú do parlamentu. Väčšinu národnostných problémov totiž vyvolávajú práve politici, nie obyčajní občania maďarskej národnosti.

Vladimír Koštial, Trenčín

Úmyselný omyl
Václava Klausa mnohí odsudzujú ako bezdôvodného nepriateľa EÚ. Únia však podporuje tých, čo chcú zrušiť Benešove dekréty a Trianonskú zmluvu. Tie vznikli ako reakcia na maďarské zverstvá vo svetových vojnách. Zatiaľčo sa únia usiluje o zjednotenie všetkých národov Európy, Maďari sa snažia vytvoriť Veľké Maďarsko. Prečo im v tom nezabráni? Maďari si otvorene robia nárok na slovenské územie ako na svoje. Dejiny však nehovoria o tom, že by Ungari pred 1 100 rokmi obsadili naše územie. Uhorsko vzniklo dobrovoľným vstupom národov do celku. Nijaké boje dejiny nespomínajú. Prečo by uhorský kráľovský znak obsahoval znak porazeného národa, dvojkríž?
P. S. Začiatkom októbra sa po celých Šuranoch našli v poštových schránkach obálky s oslovením „Milí Šurančania. Kedves Nagysurányi polgáság." V obálke bola reklama na kávu Tchibo a Eduscho. Pri tom oslovení ma zamrazilo, lebo vo mne vyvoláva nepríjemné spomienky z čias okupácie spred 61 rokov. Mám pocit, že niekto chce úmyselne ničiť duševný pokoj občanov Šurian. Doteraz som s obľubou kupoval Eduscho Mocca Grande. Už si ju viac nekúpim.

čitateľ zo Šurian

Za misu šošovice
Drzosť Maďarov už dosahuje obludné rozmery. Zaráža ma, že sa my Slováci nevieme adekvátne brániť. Nedokážeme si presadiť ani právo na umiestnenie symbolov štátnosti a národnej hrdosti. Západ nám nepomôže, práve naopak. Vymeníme vari našu hrdosť za otrockú misu šošovice? Na tú misu nás nalákali do NATO a EÚ, ponúkajú nám ju aj za ústupky maďarskej rozpínavosti. Reformou verejnej správy za Dzurindovej vlády sme pripravili pôdu na vznik autonómie na juhu Slovenska. Smiešne bolo gesto starostu maďarskej obce Balážske Ďarmoty, keď chcel zabrániť prejazdu nášho premiéra. Akoby sa dala porovnať oficiálna návšteva s opľutím slovenskej štátnosti maďarským prezidentom, ktorý k nám prišiel ako vládca Veľkého Uhorska. Buďme vďační za túto vládu, ale musíme byť k nej aj kritickí, nech sa viac snaží brániť Slovensko.

Miloš Rusiňák, Košice

Bola by to hanba
Dzurinda v poslednej relácii De facto opäť vystupoval ako malý rozprávkar. Kritizoval dôchodcov za ich odchod do predčasného dôchodku, pretože štát za nich teraz platí milióny. Nepovedal však, že predmetný zákon schválila jeho vláda. Aj rast nezamestnanosti spôsobila jeho vláda. Zo zahraničia sa teraz počas krízy vracajú ľudia, ktorí museli za jeho vlády odísť za prácou. Pritom tu bol podľa Dzurindovho kolegu Mikloša ekonomický rast. Stále počúvam, že táto vláda kradne. Opozičníci by si mali radšej prehryznúť jazyk. Kupovanie poslancov, predaj SPP, elektrární, tunel Branisko... Frešo v sebe nemá hanby, keď si na svoj bilbord pripísal rekonštrukciu Bratislavského hradu. Veď vládu kritizoval, že na to vyhodila peniaze. Ďakujem pekne za takého kandidáta na predsedu VÚC. To by bola hanba Bratislavy.

Štefan Vaňák, Trenčín

Bez opodstatnenia
Vyšehradská štvorka vznikla kedysi ako protiváha európskym štruktúram a jej členovia - Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko - mali presadzovať spoločné záujmy. Keďže náš južný sused namiesto toho sníva o obnovení Uhorska, Vyšehradská štvorka stratila svoje opodstatnenie. Ministerstvo zahraničných vecí by malo iniciovať vytvorenie Karpatskej únie, ktorá by združovala Slovensko, Rumunsko, Ukrajinu a Srbsko. Tieto štáty by spoločne postupovali proti agresivite Maďarskej republiky, najmä však proti jej neoprávneným požiadavkám, ktoré stále stupňuje v prospech svojich menšín. Mali by presadiť aj financovanie menšín výlučne ich materským štátom. Keďže maďarskí politickí predstavitelia vyhlasujú, že zastupujú 15 miliónov Maďarov, nech sa o nich teda starajú nielen verbálne, ale aj finančne.

Juraj Janošovský, Sereď

Ad: SNP bez zaujatia
O SNP hovoria mnohí, ale okrem historikov poznajú len fragmenty jeho histórie. Publikácií o ňom je veľmi málo, predsa však vychádzajú, aj keď pohľad na Povstanie v nich nie je vždy lichotivý. Často sa v nich vykresľujú len chybné rozhodnutia vojenského velenia, prípadne odsudzujú partizánske akcie, pre ktoré údajne došlo k nemeckým represívnym opatreniam. Nezabúdajme na fakt, že sa začiatok Povstania nevydaril podľa plánu. Odzbrojenie dvoch východoslovenských divízií, odlet Talského s bojovými lietadlami do ZSSR, to že sa k Povstaniu nepridalo viac vojenských posádok, úvodný tlak nemeckých jednotiek od Popradu na Telgárt, strata muničného skladu pri Kvetnici - to všetko viedlo k unáhlenému rozhodovaniu a chybám, ktoré naprávali povstalecké jednotky priamo v bojových akciách. Tak to bolo pri Strečne, Telgárte, Handlovej, Čremošnom. Tieto miesta by mali byť pre Slovákov posvätné a žiaci by sa o nich mali učiť v škole. My si však našu históriu tak „vážime", že sa deviataci učia o SNP jednu jedinú hodinu! Hlavne, že plačeme, že si mládež nič neváži. Čo si má vážiť, keď nič nevie? Za to, že komunisti Povstanie čiastočne skreslili, budeme teraz donekonečna čakať na hodnotiaci verdikt historikov? Je pravda, že národ nepovstal ako jeden. Keby však armáda nemala podporu v zázemí, nedokázala by dva mesiace odolávať presile. Aj partizánske hnutie malo svoje temné stránky, boli to však skôr výnimky. Malo však predovšetkým svojich hrdinov, úspechy a nemalé obete. To, čo sa nemalo stať, treba odsúdiť. Netreba však na Povstanie zabúdať.

Ladislav Lebeda, podpredseda ZO SZPB v Hnúšti

Justícia zbavená talára
Sudcovia rozhodujú v talároch. Je to slávnostné oblečenie, ktoré prezentuje vážnosť sudcovského stavu. To je však len vonkajší pohľad. Pri sudcoch je rozhodujúca ich odbornosť, povahové vlastnosti či povesť na verejnosti. A práve povesť súdnictva a celého rezortu spravodlivosti sú stále častejšie terčom kritiky. V médiách sa zverejňujú len samé negatíva, skoro vôbec sa nehovorí o dobrej práci väčšiny sudcov. Samozrejme, ich meno kazia niektorí jednotlivci, čo sa previňujú korupciou, podvodmi či haváriami v opitosti. Títo do justície nepatria. Aj niektorí sudcovia a prokurátori, ktorí radi vystupujú v médiách, prispievajú k zlému obrazu justície. Napádanie sa a vzájomné podávanie trestných oznámení navodzuje stav rozvratu. Človek niekedy pochybuje, či títo ľudia majú čas na rozhodovanie. Sú aj takí sudcovia, čo považujú svoje zvolenie za doživotné a sudcovskú nezávislosť si mýlia s nedotknuteľnosťou bez ohľadu na výsledky svojej práce. Celý sudcovský stav treba opäť obliecť do talára zodpovednosti.

JUDr. Emil Hollý, Žilina

Kto platí Malinovú?
Príbeh Hedvigy Malinovej už dlho traumatizuje slovenskú spoločnosť. Naposledy ožil po zverejnení lekárskej správy o jej údajnom zranení. Pritom nie je až také dôležité, či jej dal niekto facku, alebo sa zranila sama. Oveľa väčší význam má pravdivosť príbehu, ktorý ponúkla verejnosti. Kedysi dávno som čítal knihu Nepravdepodobné = neskutočné. Teóriou pravdepodobnosti môžeme určiť hodnotu aj tej najbizarnejšej udalosti. Udalosti veľmi málo pravdepodobné sa však väčšinou nestávajú, a to musíme rešpektovať aj v každodennej praxi. Pokiaľ je príbeh zložený z málo pravdepodobných prvkov, jeho pravdepodobnosť je daná ich súčinom a pravdivosť celého prípadu sa znižuje. Pozrime sa na časti Hedviginho príbehu.
1. Telefonovanie po maďarsky cez mobil, ktoré sa zmenilo na rozhovor s manželskou dvojicou, a tá sa záhadne vyparila z miesta činu.
2. Neprítomnosť svedkov na frekventovanom mieste počas relatívne dlhšieho času.
3. Nápis na blúzke s typickou maďarskou koncovkou Dunai (napr. Bajnai).
4. Samotné písanie pomerne dlhého textu prepisovačkou na blúzku, ktorá bola na tele osoby.
5. Posielanie dokladov, ktoré je pre prípadných páchateľov nezmyselné, pretože ich tak možno vystopovať.
6. Samovoľné odpadnutie známky.
7. Nalepenie odpadnutej známky slinami na pôvodné miesto.
Ak každému prvku dáme 50 percent pravdepodobnosti pravdivosti (p = 0,5), čo je nadsadené, tak výsledná pravdepodobnosť je 0,78 percenta. Pritom len samovoľné odpadnutie známky z listu má hodnotu p vyjadrenú číslom niekde na štvrtom alebo šiestom desatinnom mieste. Pri reálnejšej priemernej pravdivosti prvkov 20-30 percent (p = 0,2-0,3) by bola výsledná pravdivosť príbehu 0,02-0,0013 percenta. Z hľadiska úrovne kriminality je prípad H. Malinovej banálny a nezaslúži si väčší ohlas ako niekoľkoriadkovú noticku. Médiá namiesto pranierovania očividných nezmyslov hľadajú malicherné dôvody na spochybňovanie práce vyšetrovateľov. Celá mediálna kampaň v prospech Hedvigy a jej právne zastupovanie niečo stoja. Kto to financuje?

Ing. Ján Rakyta, Banská Bystrica