Piatok 25. september 2020

extra plus

November 2009

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Foto: SITAFoto: SITA

Plutokracia namiesto demokracie

Miroslav Dolejší

Veľa dnešných ľudí nerozumie súčasnej politike, pretože nepochopili, že sa vytvoril nový mocenský trojuholník: finančný kapitál, tajné služby a zločinecké organizácie. Všetky vlády sú tomuto trojuholníku anonymne podriadené.
Ktorákoľvek súčasná politická strana kdekoľvek na svete môže mať za sebou demokraticky dve tretiny národa a vôbec jej to nepomôže - tých pár poslancov, ktorých pošle do parlamentu, si táto loby kúpi alebo ich zničí.
Nechá si tam zvoliť ľudí, ktorých bude sama platiť, a tí budú robiť, čo ona chce. Dôsledkom toho je i to, že programy všetkých politických strán sú veľmi neurčité. Preto môže existovať aj dvesto politických strán s názvami liberálnodemokratická alebo demokraticko-liberálna. Toto je stav, v ktorom sme sa ocitli.
August 1968 bol aj s jeho predohrou obyčajný politický podvod. Všetko smerovalo k pripraveniu podmienok pre vojenské zámery Sovietov obsadiť Československo. Rozprával som sa s viacerými profesionálnymi vojakmi, a tí moju domnienku potvrdili. Rusi mali záujem vyrovnať demarkačnú čiaru medzi Východom a Západom, medzi NATO a Varšavskou zmluvou.
Kontinuita s rokom 1968 spočívala v roku 1989 na dohode, o ktorej som písal v Analýze 17. novembra 1989. K Havlovi nemám nijaký osobný vzťah. Komunisti museli pri hľadaní spôsobu demontáže režimov v komunistických štátoch vytvoriť organizáciu, ktorá bude schopná pristúpiť na kompromis v deľbe moci medzi nimi a nejakou predstieranou opozíciou.
Samozrejme, nemohli to byť väzni z 50. rokov, pretože s nimi kompromis nie je možný. To je vylúčené! Nie preto, že by títo ľudia chceli pomstu, ale z prostého ľudského inštinktu, že po akýchkoľvek zločinoch musí nasledovať trest. To nie je vec osobnej nevraživosti, to je vec morálneho princípu, na ktorom stojí a padá akákoľvek existencia ľudstva. Väzni z 50. rokov by nikdy nepristúpili na kompromis, na ktorý pristúpila Charta 77.
Išlo o to, ako nahradiť starý klasický spôsob výkonu moci iným spôsobom, teda tým, čo sa dnes nazýva demokracia. Avšak namiesto nej prišla plutokracia. Vytvorila sa tu veľmi úzka vrstva neobyčajne bohatých ľudí, ktorí transformujú svoju finančnú moc do moci politickej. Charta bola organizáciou, ktorá bola vytváraná ako opozičná, aby raz, ak to bude potrebné, prevzala moc.
Počas celej svojej existencie tvrdila, že nie je opozíciou, že chce len dialóg s vládou a dodržiavanie socialistickej zákonnosti. Naproti tomu komunistická propaganda tvrdila, že Charta 77 je opozičná organizácia, ba dokonca protištátna a chce zvrhnúť komunistickú moc. Po roku 1989 sa interpretácia týchto dvoch pohľadov zmenila. Charta začala tvrdiť, že bola opozíciou, usilujúcou sa o politické zmeny, čiže prevzala argumentáciu pôvodnej komunistickej moci. Podľa môjho názoru bol tento postup vopred vypracovaný.