Streda 20. november 2019

extra plus

December 2009

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Symbol neskorej jesene

Poradňa

Nela Mayerová

Jedlý gaštan, patriaci medzi posledné jesenné plody, nám symbolizuje blížiacu sa zimu. Napriek podobného názvu nie je kultivovanou odrodou pagaštanu konského, ale celkom inou rastlinou.
Jedna z najstarších kultúrnych drevín sveta má svoj pôvod v Malej Ázii, kde sa objavila v bronzovej dobe. Gaštan sa do Európy rozšíril v antickom období, pestovali ho predovšetkým Gréci a Rimania. Na Slovensko sa dostal pravdepodobne koncom 17. storočia. Kedysi existovalo až sto odrôd tejto pochúťky a pre sedliakov v južných Alpách boli gaštany základnou potravinou. Ľahko sa skladovali a využívali ich podobne ako zemiaky - boli prílohou k mäsu a robili z nich kaše. Gaštanové drevo, porovnateľné s dubovým, bolo kvalitným stavebným materiálom. Gaštan sa niekedy označuje aj za chlebový strom - počas období neúrody jeho sýte plody nahrádzali obilniny. Podľa odhadov možno z jedného stromu získať až 150 kilogramov úrody, čo postačí jednému človeku na celú zimu.
Pestovatelia v Európe z pôvodného stromu vyšľachtili nový, veľkoplodý kultivar gaštana, z ktorého sa vo francúzskom Lyone vyrábal nugát. Strom rastie na dobre prevzdušnených ľahších až stredne ťažkých pôdach. Dopestuje sa nielen v teplých oblastiach, darí sa mu aj vo vyšších polohách na chránených miestach. Najlepšie rodí v oblastiach s chladnými zimami a teplými letami, dobre znáša aj letné suchá. Hlavná sezóna zberu gaštanov je v októbri. Odborníci odporúčajú plody po zbere namočiť do päťdesiatstupňovej vody a potom dať na štyri dni do studenej vody. Tým sa odstránia prípadné parazity a zvýši sa ich trvanlivosť.
Na rozdiel od príbuzných orechov sú jedlé gaštany bohaté na škrob a vlákninu. Obsahujú len 10 percent bielkovín a dvadsaťkrát menej tukov ako orechy, ale oveľa viac vody. V porovnaní s orechmi majú sotva polovicu kalórií, obsahujú však veľa vitamínov a minerálov. V sto gramoch gaštanov sa skrýva tretina odporúčanej dennej dávky vitamínu E a štvrtina dávky vitamínu B6. Nachádza sa v nich aj draslík, vápnik, železo, horčík a ďalšie látky dôležité pre život - biotín, karotén a kyselina pantoténová. Keďže neobsahujú glukózu, môžu ich jesť aj diabetici.
Gaštany pomáhajú vyplaviť jedy z pečene, podporujú trávenie a priaznivo pôsobia na srdce, žalúdok a žily. Nenachádza sa v nich sodík, a tak sú vhodné pre ľudí so srdcovými problémami a vysokým tlakom. Neobsahujú ani lepok.
Z gaštanových listov možno robiť čaj, ktorý má pozitívne účinky pri reumatických ochoreniach, bronchitíde, astme a ostatných pľúcnych chorobách. Odvar z kôry detoxikuje črevá. V tradičnej čínskej medicíne sú gaštany dôležitým zdrojom životodarnej energie, konzumujú sa na zvýšenie vytrvalosti organizmu a jeho energie.