Sobota 16. november 2019

extra plus

December 2009

Aktuálne číslo

Foto: archívFoto: archív

Metamorfózy sviece

Naši predkovia si svietili smolou, škoricou aj konármi stromov

Lenka Eremiášová

Farebné sviece rôznych tvarov a vôní sú počas sviatočných dní nenahraditeľným dekoratívnym predmetom. V každom priestore nám pomôžu vyčariť romantickú a teplú atmosféru.

Vznik sviečky je dodnes zahalený tajomstvom. Nevznikla totiž v jednej krajine, aj keď podľa najrozšírenejšej verzie má svoje rodisko v Egypte. Práve Egypťania a Kréťania ako jedni z prvých používali na jej výrobu včelí vosk. Prvé konkrétne zmienky o nej pochádzajú z 10. storočia pred n. l., vtedajšia sviečka však nemala s tou dnešnou veľa spoločného. Bol to len knôt umiestnený v špeciálnej nádobke s horľavou látkou.

Od rýb k parafínu
Jej predchodkyne boli naozaj rôznorodé. Človek vyskúšal všetky dostupné prírodné materiály, kým ju vyformoval do dnešnej podoby. Hádam najrozšírenejšia bola smola vytvarovaná do valčekov a obalená plátnom. Číňania a Japonci používali na svietenie vosk získaný z rastlín a hmyzu, zabalený v papieri. Pôvodní obyvatelia Ameriky si svietili dokonca rybou candlefish, nasadenou na palici. Rimania vyrábali prvé sviečky z loja a trstinovej dužiny, prípadne používali textilné vlákno impregnované lojom alebo voskom. Obvyklé boli aj sviečky z čistého vosku či zmesi vosku, loja a smoly s papyrusovým knôtom. V Indii sa sviečky vyrábali z vosku získaného prevarením škorice a obyvateľom Nového Anglicka slúžili konáre stromov napustené smolou.
Voskové sviece sa spočiatku používali len pri náboženských obradoch v chrámoch. Zhruba v 10. storočí ich začali nahrádzať lojové sviece. Knôt do sviečok sa vyrábal najprv z trstiny, až neskôr prišli bavlnené a konopné vlákna. Do desiateho storočia však boli sviece luxusom určeným len pre cirkev a šľachtu.
Príjemnú zmenu prinieslo rozšírenie používania včelieho vosku, predovšetkým pre jeho lepšiu vôňu. Takéto sviečky osvetľovali stredoveké sídla panovníkov v mnohých krajinách.
V 15. storočí nastal v technológii výroby sviečok výrazný posun vpred. Od pôvodného spôsobu - skrúcania vosku prešli remeselníci k jeho roztápaniu a nalievaniu do pripravených foriem. Hotové sviečky z nich po stuhnutí len vybrali. Okrem uľahčenia práce výrobcom to zároveň umožnilo vytváranie sviečok rôznych tvarov, čím vznikol predpoklad na tvorbu dekoratívnych sviec. Spomínaná technológia sa dodnes využíva práve pri ručnej výrobe jedinečných dekoratívnych sviečok. V 18. storočí sa rozšírili sviečky z veľrybieho tuku, vyrábali sa dokonca aj z repkového oleja.
Lojové sviece sa používali až do 19. storočia. V tom čase spôsobil parafín doslova revolúciu v tejto oblasti. Umožnil výrobu lacnejších a kvalitnejších sviečok bez nepríjemného zápachu.

Mäsiari a medovnikári
Dnes vieme, že parafínové sviečky nie sú celkom neškodné pre naše zdravie. Teplota plameňa sviece nestačí na úplné spálenie parafínu a do vzduchu tak unikajú rizikové látky ako toluén alebo benzén. V uzavretom priestore a pri nedostatočnom vetraní hrozí pri ich dlhodobom používaní riziko vzniku rakovinových ochorení alebo astmy. Preto je vhodnejšie používať sviečky z včelieho vosku.
V stredoveku vyrábali sviece spočiatku mydlári a voskári, ktorí sa zameriavali predovšetkým na bielenie vosku a výrobu pečatného vosku. Vyrábali ich dokonca aj niektorí mäsiari. Ako samostatné remeslo vzniklo sviečkarstvo až v 16. storočí. Najvýznamnejšie centrá výroby na Slovensku boli Bratislava, Trnava a Skalica. V neskoršom období, keď sa na svietenie používali petrolejové lampy či dokonca elektrina, udržiavali remeselnú výrobu sviečok medovnikári ako primárni spracovávatelia včelieho vosku.
Voňavou a zároveň neškodnou náhradou parafínu je palmový olej. Vyrábajú sa z neho veľmi kvalitné, čisto prírodné sviečky bez chemických prísad. Nedymia a nedeformujú sa teplom. Po prifarbení vznikajú na sviečke výrazné kryštály. Sú krásnym dekoračným efektom, pretože pripomínajú ľadové kvety. Zaujímavými surovinami sú aj živice či gél.
Klesajúca popularita sviečok opätovne stúpla v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Hoci sa technológia ich výroby za posledné storočie prakticky nezmenila, práve koncom dvadsiateho storočia sa začali objavovať nové výrobné postupy, dokonca aj nové druhy vosku. V USA vznikol napríklad sójový vosk, ktorý je mäkší a čistejší ako parafín a horí oveľa dlhšie. Stále sa však na ich výrobu najviac využíva stearín, zmes voľných nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým palmitovej a stearovej.
Svieca prešla počas tisícročí dlhými metamorfózami. Záleží len na nás, v ktorej zo svojich podôb nám spríjemní blížiace sa sviatočné dni.