Sobota 16. november 2019

extra plus

December 2009

Aktuálne číslo

Švédska cesta

Karol Palkovič

Začiatkom novembra antimonopolný úrad Európskej únie schválil plán na výstavbu jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, na mieste v súčasnosti odstavovaného bloku V1. Európska komisia označila plán českej energetickej skupiny ČEZ a slovenskej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti JAVYS za „novú investíciu, ktorá bude znamenať dodatočnú kapacitu pre slovenský trh s elektrinou a nebude brániť účinnej konkurencii v Európe". Slovensku totiž do konca tohto roku ubudne v jadrových elektrárňach 1370 MW a do roku 2030 až 3855 MW inštalovaných výkonov, čo je pokles o 56 percent oproti roku 2006. Môže za to záväzok, ktorý sme prijali v rámci rokovaní o vstupe do EÚ. Predchádzajúca vláda však nepripravila nijakú náhradnú koncepciu výroby elektrickej energie. Začalo sa tým obdobie energetickej závislosti Slovenska. Poučením je tohtoročná plynová kríza, ktorá bola pre EÚ ako budíček. V kuloároch sa hovorí o tzv. „švédskej ceste" - oficiálne sa deklaruje zatváranie JE, ale v skutočnosti sa predlžuje ich životnosť. Veľká Británia vyrába 20 percent elektrickej energie z jadra a plánuje rozšíriť nukleárne kapacity o štyri nové elektrárne. Mali by nahradiť 23 dosluhujúcich jadrových inštalácií, navyše krajina sa chce stať „svetovým miestom číslom jeden pre firmy podnikajúce v jadrovej energetike". Názory menia aj ekologicky uvažujúci Fíni a v tomto roku dokončia tretí reaktor v elektrárni Olkiluoto. Taliani minulý rok vyhlásili, že vláda nemôže dlhšie odkladať návrat k jadrovej energetike a s výstavbou elektrární chcú začať do roku 2013. Cieľom je znížiť závislosť krajiny od ropy a zemného plynu. Nedávno ohlásilo podobný zámer Holandsko. Nové jadrové elektrárne plánujú stavať aj Francúzi, ktorí sú dnes lídrom v tejto oblasti a vlastnia až 59 reaktorov. Podľa odhadov expertov budú do roku 2030 jadrové elektrárne pokrývať až 55 percent spotreby elektriny vo svete.
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť JAVYS a česká energetická skupina ČEZ podpísali akcionársku zmluvu o vzniku spoločného podniku v máji tohto roku. Slovenská firma v ňom bude mať 51-percentný podiel a jej český partner sa stane vlastníkom 49 percent akcií. Do spoločného podniku vkladá ČEZ kapitál a svoje know-how, slovenská strana pozemky, infraštruktúru a odborný personál. Výstavba v úvode spomenutej elektrárne si vyžiada od 4 do 6 mld. eur a bude sa skladať z jedného až dvoch tlakovodných reaktorov s výkonom do 1 700 MW. Postavia ju do roku 2020.
Slovensko a Česko budú sebestačnejšie a dokážu ponúknuť elektrinu za prijateľnú cenu. Kým totiž cena fosílnych palív od roku 2000 vzrástla asi o 800 percent, cena uránu zostala rovnaká. Slovensku, ktoré chce prispieť aj k znižovaniu emisií CO2 v Európskej únii, sa investície do jadrovej technológie v každom prípade oplatia.