Pondelok 22. júl 2024

extra plus

September 2010

Aktuálne číslo

Foto: SITAFoto: SITA

Siedma veľmoc

Rafael Rafaj

Nezáleží na tom, ktorá strana vlastní zbrane. Médiá rozhodnú, na koho budú namierené. Ktokoľvek, kto kontroluje médiá, kontroluje mysle ľudí.

Hoci sa všeobecne vie, že iba zlomok toho, čo zverejnia médiá, je číra pravda, väčšina ľudí žije v ilúzii a skonzumuje takmer celý ich obsah. Najmä, ak sa lož opakuje viackrát.

Médiá manipulujú vedomím verejnosti rôznymi spôsobmi: selektujú témy a udalosti, opakujú jednu a tú istú správu alebo, naopak, zamlčiavajú určité fakty. Vytvárajú nový kontext udalostí, filtrujú informácie, udržiavajú diskusie len v istých medziach. Výnimkou nie je ani vytváranie „pseudoudalostí", prípadne povýšenie domnienky na zaručene pravdivú udalosť.

Médiá sú skutočne siedmou veľmocou. Nie je nijakým tajomstvom, že každé z nich sleduje záujmy svojho majiteľa. Konšpirácie, manipulácie, diskreditačné kampane, mediálne a spravodajské hry, vytváranie virtuálnej reality. To všetko je súčasť politiky a médií s cieľom odstaviť protivníka alebo ho znemožniť. V prípade politických strán ide o snahu naštrbiť či poškodiť obraz subjektu vo verejnej mienke a znížiť jeho podporu verejnosti. Médiá útočia nielen na politický subjekt, ale čoraz častejšie aj na jeho jednotlivé osobnosti.

Americký spisovateľ a kritik Gore Vidal tvrdí, že americkú verejnosť programujú tak, aby sa na slovo konšpirácia pozerala s pohŕdaním a posmeš­kom. Inak povedané, konšpiráciu vôbec netreba brať vážne. Veria v ňu len blázni a samotári. Z toho dôvodu potom, keďže médiá spájajú konšpiráciu s extrémnymi prvkami, skutoční konšpirátori zostávajú skrytí pred zrakom verejnosti. Vidal v súvislosti s manipuláciou používa termín novinárski gangstri.

Americký filozof Noam Chomsky označil hlavné médiá za veľké korporácie, ktoré vlastnia ešte väčšie kartely, na ktoré sú prepojené. Podľa neho tak ako iné korporácie, aj ony predávajú svoj tovar na trhu, ktorý tvoria zadávatelia reklám. Otvorene opisuje aj mediálne manipulácie. Jeho upozornenia by mali brať na zreteľ najmä slovenskí recipienti. Podľa neho dnes už nie je dôležitá len kontrola médiami, ale najmä manipulácia toho, čo si ľudia myslia. „Do ich manipulačnej funkcie ich netreba nútiť, pretože vychádza z racionálneho konania vlastníkov a manažérov týchto korporácií." Aj žurnalistická obec sa prispôsobuje trhovým podmienkam, aj v nej sa presadzujú osobné či politické záujmy.

Mnohí kritici poukazujú na chýbajúcu legitimitu médií ako nevolených mocenských orgánov. Politické inštitúcie nielenže závisia od médií, médiá sa dokonca stávajú nezávislou politickou silou, ktorá nepriamo spoluvládne.
Najčastejšou a najjednoduchšou metódou manipulácie je ignorácia niektorých správ či faktov. Vnímanie udalostí verejnosťou sa úspešne ovplyvňuje podsúvanými hodnotiacimi frázami s kladným alebo záporným znamienkom. Divák, prípadne čitateľ, tak od začiatku „vie", že správa je negatívna - stačí ju len označiť za kauzu či škandál.

Mnohé vyfabrikované pseudosprávy sa ľahko stanú „zaručene objektívnymi". Neoverené informácie sa zveličujú, čím účinne prekrývajú iné fakty. Takéto zámerne vyselektované, nafúknuté, scenzurované a pôvodne nepodstatné správy sa donekonečna opakujú, čím sa vytvára dojem ich dôležitosti. Spomeňme aj nevyváženosť jednotlivých pohľadov, ktorá určite nie je garanciou objektívnosti. V našich médiách možno len s ťažkosťami hovoriť o pluralitnom prezentovaní rôznych názorov v rámci politického spektra.

Výrok známeho manipulátora J. Goebbelsa - Nezáleží na tom, aby propaganda mala úroveň, ale na tom, aby viedla k cieľu - plne vystihuje aj pôsobenie väčšiny médií na Slovensku - najmä v boji proti proslovensky pôsobiacim politickým stranám, organizáciám, inštitúciám a osobnostiam.